Pozrite si prehľad konfliktov, ktoré sa udiali v roku 2019.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava/Svet 21. decembra (TASR/Teraz.sk) - TASR prináša prehľad najväčších ozbrojených konfliktov vo svete v roku 2019.
Od roku 2014 trvá ozbrojený konflikt v Donbase medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Podľa odhadov OSN si doteraz vyžiadal vyše 13.000 mŕtvych, z toho 3300 civilistov.
15. januára – Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ako predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) navštívil Ukrajinu. Táto návšteva bola prvou zo série Lajčákových zahraničných ciest vo funkcii úradujúceho predsedu OBSE do konfliktných regiónov.
24. apríla - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý mal uľahčiť ľuďom žijúcim na separatistických územiach východnej Ukrajiny získať ruský pas. Putinov dekrét bol zameraný na obyvateľov samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa v roku 2014 odtrhli od Kyjeva.
28. apríla - Novozvolený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vydávať ruské pasy Ukrajincom a namiesto toho sľúbil, že ponúkne ukrajinské občianstvo Rusom, ktorí "trpia" pod vládou Kremľa.
7. augusta – Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj absolvoval telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zelenskyj požiadal Putina, aby využil svoj vplyv na "druhú stranu" zapletenú do konfliktu v Donbase a tá prestala s ostreľovaním pozícií ukrajinskej armády.
7. septembra - Rusko a Ukrajina uskutočnili výmenu 70 osôb, ktoré obe krajiny zadržiavali. Na kyjevskom letisku Boryspiľ pristálo lietadlo s 35 prepustenými Ukrajincami. Na moskovskom Vnukove privítali 35 Rusov dovtedy zadržiavaných na Ukrajine.
18. novembra - Ruské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že Ukrajine odovzdalo tri ukrajinské námorné lode zadržané pred rokom v oblasti Kerčského prielivu.
9. decembra - Lídri tzv. normandskej štvorky sa na summite v Paríži dohodli, že 24. decembra sa uskutoční výmena zajatcov medzi Ukrajinou a proruskými separatistami v Donbase. Výsledkom stretnutia vedúcich predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka bola aj dohoda o zavedení plnohodnotného prímeria v Donbase do konca tohto roka a o ďalšom odsune síl z frontovej línie v termíne do konca marca budúceho roka.
Občianska vojna v Sýrii vypukla v roku 2011 po vlne protestov proti vláde prezidenta Bašára Asada. Hlavnými podporovateľmi sýrskeho režimu a blízkymi spojencami sýrskeho prezidenta sú Rusko a Irán. Vojna si vyžiadala už viac ako 370.000 ľudských životov a milióny Sýrčanov vyhnala z domovov.
4. februára - Pápež František počas medzináboženského stretnutia s členmi moslimskej rady starších v Spojených arabských emirátoch vyhlásil: "Ľudské bratstvo si od nás ako zástupcov svetových náboženstiev vyžaduje povinnosť odmietnuť každý náznak súhlasu so slovom vojna. Mám na mysli konkrétne Jemen, Sýriu, Irak a Líbyu."
5. februára - Senát amerického Kongresu schválil pozmeňovací návrh kritizujúci rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa stiahnuť amerických vojakov zo Sýrie.
15. marca - Počas ôsmich rokov vojny v Sýrii prišlo o život viac ako 370.000 ľudí vrátane približne 120.000 civilistov. Informovalo o tom Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).
7. mája - Vyše 150.000 ľudí vyhnala len počas prvého májového týždňa zo severozápadu Sýrie eskalácia útokov, ku ktorým došlo po tom, ako sýrska vláda a jej spojenec Rusko zintenzívnili bombardovanie tejto oblasti.
18. augusta - Sýrske vládne sily vstúpili prvýkrát od roku 2014 do strategicky významného mesta Chán Šajchún.
9. októbra – Turecko spustilo vojenskú operáciu Prameň mieru, zameranú proti kurdským bojovníkom na severovýchode Sýrie. Operácia sa začala po tom, ako sa z tejto oblasti stiahli americké jednotky, ktoré dovtedy Kurdov podporovali.
6. novembra - Americký prezident Donald Trump schválil rozšírenú vojenskú misiu zameranú na ochranu ropných polí na východe Sýrie. Tento krok vyvolal celý rad zložitých právnych otázok, či by americkí vojaci mohli útočiť na sýrske, ruské alebo iné sily, ak by ohrozovali tieto ropné zásoby.
9. decembra - Ruské jednotky vstúpili do sýrskej Rakky, bývalého hlavného mesta kalifátu vyhláseného na území Sýrie a Iraku organizáciou Islamský štát (IS). Rakka sa začiatkom roku 2014 stala prvým veľkým mestom, ktoré IS ovládol.
11. decembra - Rusko, Turecko a Irán sa dohodli, že budú koordinovať kroky zamerané na elimináciu militantov v provincii Idlib na severozápade Sýrie. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali po rokovaniach v Kazachstane.
Izraelsko-palestínsky konflikt je jedným z najproblematickejších a najdlhšie trvajúcich konfliktov v oblasti Blízkeho východu.
4. marca - Spojené štáty oficiálne zatvorili svoj konzulát v Jeruzaleme, ktorý slúžil najmä Palestínčanom. Zlúčili ho s tamojším novým americkým veľvyslanectvom v Izraeli, čím v Jeruzaleme vznikla jediná diplomatická misia USA.
25. marca - Dekrét, ktorým Spojené štáty uznávajú zvrchovanosť Izraela nad Golanskými výšinami, podpísal v Bielom dome americký prezident Donald Trump na začiatku stretnutia s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Golanské výšiny ako strategicky významnú oblasť na juhozápade Sýrie obsadil židovský štát počas vojny v roku 1967 a v roku 1981 ju v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN anektoval.
26. marca - Najvyšší predstaviteľ libanonského proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh vyzval na kladenie odporu v reakcii na krok Spojených štátov, ktoré uznali zvrchovanosť Izraela nad Golanskými výšinami.
25. júna - Poradca Bieleho domu Jared Kushner vyhlásil, že jeho plán pre Blízky východ je pre Palestínčanov "príležitosťou storočia". Cieľom ekonomického plánu je zhromaždiť za desať rokov 50 miliárd dolárov investícií, ktoré pôjdu na ekonomický rozvoj palestínskych území (Predjordánsko a pásmo Gazy) a ich arabských susedov.
13. novembra - Životy najmenej 26 Palestínčanov si vyžiadala eskalácia napätia medzi Izraelom a palestínskymi militantmi.
16. novembra - Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo vyhlásil, že Spojené štáty už nebudú pokladať židovské osady v Predjordánsku za nelegálne.
19. novembra - Organizácia Spojených národov uviedla, že zmena americkej politiky nemá vplyv na legálnosť izraelských osád na západnom brehu Jordánu (v Predjordánsku) a v anektovanom východnom Jeruzaleme. Podľa OSN tieto osady porušujú medzinárodné právo.
8. decembra - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opäť navrhol plán na anektovanie osídlení v Predjordánsku. Izraelské osady vybudované na tomto území sú medzinárodným spoločenstvom považované za ilegálne a ich rozširovanie, ako i budovanie ďalších je označované za hlavnú prekážku na dosiahnutí mieru v tejto časti Blízkeho východu.
9. decembra – Luxembursko vyzvalo na rozpravu na úrovni Európskej únie o uznaní palestínskeho štátu, čím by sa poistil prísľub, že otázku Blízkeho východu ministri zahraničných vecí krajín EÚ "dôkladne prediskutujú" na januárovom stretnutí. Diskusia by mohla podporiť úsilie zamerané na nájdenie riešenia konfliktu na Blízkom východe podľa zásady "dva národy – dva štáty".
Súčasná kríza sa začala stupňovať pred rokom, keď americký prezident Donald Trump odstúpil od medzinárodnej dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu. Napätie medzi USA a jeho spojencami na jednej strane a Iránom na druhej strane narástlo v roku 2019 do takých rozmerov, že sa neraz hovorilo o možnej vojne.
18. februára - Za ekonomickú vojnu označil iránsky prezident Hasan Rúhání sankcie, ktoré na jeho krajinu uvalili Spojené štáty. Zdôraznil pritom, že takáto "ekonomická vojna je horšia" než vojna, v ktorej proti sebe bojujú armády.
17. júna - Spojené štáty oznámili, že schválili vyslanie ďalších 1000 vojakov na Blízky východ.
18. júna - Rusko vyzvalo na zdržanlivosť na Blízkom východe po tom, ako USA oznámili vyslanie ďalších vojakov do tejto oblasti v dôsledku narastajúceho napätia medzi Teheránom a Washingtonom.
12. júla - Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila opatrenie, cieľom ktorého bolo zabrániť prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby vojensky zaútočil na Irán bez súhlasu kongresmanov.
19. júla - Iránske revolučné gardy oznámili, že v Hormuzskom prielive zadržali ropný tanker Stena Impero, ktorý sa plavil pod britskou vlajkou.
20. júla - Vplyvná iránska Rada strážcov vyhlásila, že zadržanie britského ropného tankera v strategickom Hormuzskom prielive bolo reakciou na účasť Británie na zachytení iránskeho supertankera pri Gibraltáre dva týždne predtým.
22. júla - Londýn vyzval Teherán, aby okamžite prepustil ropný tanker plávajúci pod britskou vlajkou, ktorý zadržal v Hormuzskom prielive.
13. augusta - Irán oznámil, že obohatil 370 kilogramov uránu na 4,5-percentný podiel štiepneho izotopu, čo by znamenalo dvojnásobné porušenie dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu, ktorú Teherán uzavrel v roku 2015 so svetovými mocnosťami.
3. septembra - Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalila po prvý raz sankcie na iránsku vesmírnu agentúru. Spojené štáty obviňujú Teherán z toho, že využíva svoj civilný vesmírny program na vývoj balistických rakiet pod zámienkou programu na vysielanie družíc do vesmíru.
18. septembra - Americký prezident Donald Trump ohlásil "zásadné" sprísnenie sankcií Spojených štátov voči Iránu ako reakciu na útoky na ropné zariadenia v Saudskej Arábii.
21. septembra - Veliteľ iránskych revolučných gárd Hosejn Salámí varoval, že každý štát, ktorý napadne Iránsku islamskú republiku, bude svedkom toho, ako sa z jeho územia stane "hlavné bojové pole" tohto konfliktu.
1. novembra - Americká vláda uvalila na Irán nové sankcie, zamerané na export stavebných materiálov a surovín.
18. novembra – V správe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) sa uvádza, že Irán porušil ďalšie obmedzenie vyplývajúce z jadrovej dohody z roku 2015, keďže nahromadil viac ako povolených 130 ton ťažkej vody.
4. decembra - Iránsky prezident Hasan Rúhání oznámil, že Irán je stále ochotný viesť jadrové rozhovory s Washingtonom pod podmienkou, že Spojené štáty najprv zrušia "neoprávnené" sankcie.
Občianska vojna v najchudobnejšej krajine arabského sveta sa začala v roku 2015, keď šiitskí povstalci, známi ako húsíovia, ktorých podporuje Irán, získali kontrolou nad hlavným mestom Saná. V marci 2015 sa do vojny zapojila medzinárodná koalícia pod vedením Saudskej Arábie, ktorá bojuje za to, aby sa medzinárodne uznaná vláda opäť dostala k moci. Obe strany konfliktu o sebe tvrdia, že predstavujú oficiálnu jemenskú vládu.
16. apríla – Americký prezident Donald Trump vetoval rezolúciu schválenú Kongresom, vyzývajúcu ho na ukončenie účasti Spojených štátov na vojne v Jemene, ktorú tam vedie koalícia pod velením Saudskej Arábie.
24. júla - Prezident USA Donald Trump vetoval tri uznesenia Kongresu zakazujúce predaj zbraní za miliardy dolárov spojencom Washingtonu vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, ktorí vedú vojnu v Jemene.
10. augusta - Jemenskí separatisti po niekoľkých dňoch ťažkých bojov obsadili veľkú časť mesta Aden na juhu krajiny vrátane tamojšieho prezidentského paláca. Počas štyroch dní bojov zahynulo vyše 70 ľudí, medzi nimi aj civilisti.
13. augusta - Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí vyzval na podporu jemenských povstalcov proti koalícii na čele so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a ich podporovateľmi.
28. augusta - Medzinárodne uznaná jemenská vláda oznámila, že jej sily získali opäť kontrolu nad dočasným hlavným mestom Aden a tamojším prezidentských palácom. Veľkú časť mesta začiatkom augusta obsadili separatisti usilujúci sa o nezávislosť južného Jemenu.
22. septembra - Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Martin Griffiths uvítal ponuku jemenských povstalcov-húsíov zastaviť všetky útoky na Saudskú Arábiu slovami, že takýto krok by mohol ukončiť roky trvajúci krvavý konflikt.
25. októbra - Separatisti z južného územia Jemenu dosiahli dohodu o deľbe moci s medzinárodne uznanou jemenskou vládou. Podľa dohody mala dostať separatistická Južná prechodná rada (STC) istý počet ministerských kresiel a vláda sa mohla vrátiť do juhojemenského mesta Aden, ktoré separatisti obsadili v auguste.
18. novembra - Jemenský premiér Maíd Abdalmalik Saíd sa vrátil zo saudskoarabskej metropoly Rijád do Adenu na základe podmienok mierovej dohody s juhojemenskými separatistami.
Operácia Trvalá sloboda bola odpoveďou Spojených štátov, Británie a ďalších 45 krajín na teroristické útoky v USA z 11. septembra 2001. Jej hlavným cieľom je podľa USA zaručiť mier a stabilitu v Afganistane i širšom regióne a dosiahnuť, aby sa táto krajina už v budúcnosti nemohla stať útočiskom teroristov. Konflikt v Afganistane trvá už 17 rokov a medzičasom sa stal historicky najdlhšou vojnou s účasťou USA.
12. apríla - Islamistické hnutie Taliban ohlásilo "zákaz" činnosti Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblastiach, ktoré táto extrémistická skupina kontroluje v Afganistane - teda na viac než polovici územia krajiny.
2. septembra - Predstavitelia USA a Talibanu sa predbežne dohodli na zmluve, ktorá počítala s postupným odchodom vojsk a s prímerím. Dohoda mala zaistiť stiahnutie 20.000 vojakov USA a NATO z Afganistanu a tiež poskytnúť záruky, že Afganistan sa opäť nestane útočiskom pre teroristov, ktorí budú z jeho územia podnikať útoky v iných krajinách.
8. septembra – Americký prezident Donald Trump prekvapujúco zrušil mierové rozhovory s hnutím Taliban. Dôvodom bol útok talibanského samovražedného atentátnika v afganskej metropole Kábul, pri ktorom zahynul príslušník americkej armády a 11 ďalších ľudí.
17. októbra - Zo správy Asistenčnej misie OSN v Afganistane (UNAMA) vyplývalo, že počet civilistov zabitých a zranených vo vojne v Afganistane v období od júla do septembra tohto roka bol "bezprecedentný". Od 1. júla do 30. septembra zabili v krajine 1174 a zranili 3139 civilistov, čo bolo o 42 percent viac v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška.
7. decembra - Spojené štáty obnovili v Katare rozhovory s afganským radikálnym hnutím Taliban. K obnoveniu rozhovorov došlo tri mesiace po tom, čo ich americký prezident Donald Trump neočakávane ukončil.
Líbya sa zmieta v chaose od roku 2011, keď bol v krajine zosadený dlhoročný vodca Muammar Kaddáfí. Situácia v roku 2014 prerástla do ozbrojeného konfliktu, v ktorom proti sebe stoja na jednej strane sily verné medzinárodne uznanej vláde a parlamentu v Tripolise a na druhej strane jednotky poľného maršala Chalífu Haftara, ktorý je spojený s konkurenčnou vládou v meste Tobruk na východe krajiny.
18. apríla – Medzinárodne uznaná líbyjská vláda vydala zatykač na poľného maršala Chalífu Haftara a obvinila Francúzsko z toho, že ho podporuje.
7. mája - Nemecká kancelárka Angela Merkelová privítala v Berlíne líbyjského premiéra Fájiza Sarrádža. Požadovala návrat k politickému riešeniu situácie pod záštitou OSN a zdôraznila, že riešenie líbyjskej krízy si vyžaduje jednotné stanovisko celej Európskej únie.
22. mája - Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa stretol v Paríži s veliteľom Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífom Haftarom. Stalo sa tak na pozadí už mesiac trvajúcej ofenzívy LNA na líbyjské hlavné mesto Tripolis, ktoré sa Haftar snaží získať od jednotiek vlády národnej jednoty, podporovanej OSN.
4. augusta – Najmenej 42 ľudí zahynulo a desiatky utrpeli zranenia pri nálete na mesto Murzuk na juhu Líbye.
27. novembra - Turecko uzavrelo dohodu s medzinárodne uznanou líbyjskou vládou, ktorá sa týka vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti bezpečnosti a námorného práva. Proti dohode ostro vystúpilo Grécko, Cyprus a Egypt.
1. decembra - Líbyjské námorníctvo zachránilo pri pobreží krajiny 205 migrantov, ktorí sa plavili na nafukovacích člnoch. Líbya sa stala hlavným tranzitným bodom pre migrantov utekajúcich pred vojnou a chudobou do Európy.
8. decembra - Vyslanec OSN pre Líbyu Ghassan Salamé povedal, že líbyjský veliteľ Chalífa Haftar, tiahnuci na Tripolis, sa blíži k dosiahnutiu dôležitého víťazstva v konflikte vďaka vojenskej pomoci Ruska.
UKRAJINA
Od roku 2014 trvá ozbrojený konflikt v Donbase medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Podľa odhadov OSN si doteraz vyžiadal vyše 13.000 mŕtvych, z toho 3300 civilistov.
15. januára – Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ako predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) navštívil Ukrajinu. Táto návšteva bola prvou zo série Lajčákových zahraničných ciest vo funkcii úradujúceho predsedu OBSE do konfliktných regiónov.
24. apríla - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý mal uľahčiť ľuďom žijúcim na separatistických územiach východnej Ukrajiny získať ruský pas. Putinov dekrét bol zameraný na obyvateľov samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa v roku 2014 odtrhli od Kyjeva.
28. apríla - Novozvolený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vydávať ruské pasy Ukrajincom a namiesto toho sľúbil, že ponúkne ukrajinské občianstvo Rusom, ktorí "trpia" pod vládou Kremľa.
7. augusta – Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj absolvoval telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zelenskyj požiadal Putina, aby využil svoj vplyv na "druhú stranu" zapletenú do konfliktu v Donbase a tá prestala s ostreľovaním pozícií ukrajinskej armády.
7. septembra - Rusko a Ukrajina uskutočnili výmenu 70 osôb, ktoré obe krajiny zadržiavali. Na kyjevskom letisku Boryspiľ pristálo lietadlo s 35 prepustenými Ukrajincami. Na moskovskom Vnukove privítali 35 Rusov dovtedy zadržiavaných na Ukrajine.
18. novembra - Ruské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že Ukrajine odovzdalo tri ukrajinské námorné lode zadržané pred rokom v oblasti Kerčského prielivu.
9. decembra - Lídri tzv. normandskej štvorky sa na summite v Paríži dohodli, že 24. decembra sa uskutoční výmena zajatcov medzi Ukrajinou a proruskými separatistami v Donbase. Výsledkom stretnutia vedúcich predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka bola aj dohoda o zavedení plnohodnotného prímeria v Donbase do konca tohto roka a o ďalšom odsune síl z frontovej línie v termíne do konca marca budúceho roka.
SÝRIA
Občianska vojna v Sýrii vypukla v roku 2011 po vlne protestov proti vláde prezidenta Bašára Asada. Hlavnými podporovateľmi sýrskeho režimu a blízkymi spojencami sýrskeho prezidenta sú Rusko a Irán. Vojna si vyžiadala už viac ako 370.000 ľudských životov a milióny Sýrčanov vyhnala z domovov.
4. februára - Pápež František počas medzináboženského stretnutia s členmi moslimskej rady starších v Spojených arabských emirátoch vyhlásil: "Ľudské bratstvo si od nás ako zástupcov svetových náboženstiev vyžaduje povinnosť odmietnuť každý náznak súhlasu so slovom vojna. Mám na mysli konkrétne Jemen, Sýriu, Irak a Líbyu."
5. februára - Senát amerického Kongresu schválil pozmeňovací návrh kritizujúci rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa stiahnuť amerických vojakov zo Sýrie.
15. marca - Počas ôsmich rokov vojny v Sýrii prišlo o život viac ako 370.000 ľudí vrátane približne 120.000 civilistov. Informovalo o tom Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).
7. mája - Vyše 150.000 ľudí vyhnala len počas prvého májového týždňa zo severozápadu Sýrie eskalácia útokov, ku ktorým došlo po tom, ako sýrska vláda a jej spojenec Rusko zintenzívnili bombardovanie tejto oblasti.
18. augusta - Sýrske vládne sily vstúpili prvýkrát od roku 2014 do strategicky významného mesta Chán Šajchún.
9. októbra – Turecko spustilo vojenskú operáciu Prameň mieru, zameranú proti kurdským bojovníkom na severovýchode Sýrie. Operácia sa začala po tom, ako sa z tejto oblasti stiahli americké jednotky, ktoré dovtedy Kurdov podporovali.
6. novembra - Americký prezident Donald Trump schválil rozšírenú vojenskú misiu zameranú na ochranu ropných polí na východe Sýrie. Tento krok vyvolal celý rad zložitých právnych otázok, či by americkí vojaci mohli útočiť na sýrske, ruské alebo iné sily, ak by ohrozovali tieto ropné zásoby.
9. decembra - Ruské jednotky vstúpili do sýrskej Rakky, bývalého hlavného mesta kalifátu vyhláseného na území Sýrie a Iraku organizáciou Islamský štát (IS). Rakka sa začiatkom roku 2014 stala prvým veľkým mestom, ktoré IS ovládol.
11. decembra - Rusko, Turecko a Irán sa dohodli, že budú koordinovať kroky zamerané na elimináciu militantov v provincii Idlib na severozápade Sýrie. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali po rokovaniach v Kazachstane.
IZRAEL A PALESTÍNČANIA
Izraelsko-palestínsky konflikt je jedným z najproblematickejších a najdlhšie trvajúcich konfliktov v oblasti Blízkeho východu.
4. marca - Spojené štáty oficiálne zatvorili svoj konzulát v Jeruzaleme, ktorý slúžil najmä Palestínčanom. Zlúčili ho s tamojším novým americkým veľvyslanectvom v Izraeli, čím v Jeruzaleme vznikla jediná diplomatická misia USA.
25. marca - Dekrét, ktorým Spojené štáty uznávajú zvrchovanosť Izraela nad Golanskými výšinami, podpísal v Bielom dome americký prezident Donald Trump na začiatku stretnutia s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Golanské výšiny ako strategicky významnú oblasť na juhozápade Sýrie obsadil židovský štát počas vojny v roku 1967 a v roku 1981 ju v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN anektoval.
26. marca - Najvyšší predstaviteľ libanonského proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh vyzval na kladenie odporu v reakcii na krok Spojených štátov, ktoré uznali zvrchovanosť Izraela nad Golanskými výšinami.
25. júna - Poradca Bieleho domu Jared Kushner vyhlásil, že jeho plán pre Blízky východ je pre Palestínčanov "príležitosťou storočia". Cieľom ekonomického plánu je zhromaždiť za desať rokov 50 miliárd dolárov investícií, ktoré pôjdu na ekonomický rozvoj palestínskych území (Predjordánsko a pásmo Gazy) a ich arabských susedov.
13. novembra - Životy najmenej 26 Palestínčanov si vyžiadala eskalácia napätia medzi Izraelom a palestínskymi militantmi.
16. novembra - Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo vyhlásil, že Spojené štáty už nebudú pokladať židovské osady v Predjordánsku za nelegálne.
19. novembra - Organizácia Spojených národov uviedla, že zmena americkej politiky nemá vplyv na legálnosť izraelských osád na západnom brehu Jordánu (v Predjordánsku) a v anektovanom východnom Jeruzaleme. Podľa OSN tieto osady porušujú medzinárodné právo.
8. decembra - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opäť navrhol plán na anektovanie osídlení v Predjordánsku. Izraelské osady vybudované na tomto území sú medzinárodným spoločenstvom považované za ilegálne a ich rozširovanie, ako i budovanie ďalších je označované za hlavnú prekážku na dosiahnutí mieru v tejto časti Blízkeho východu.
9. decembra – Luxembursko vyzvalo na rozpravu na úrovni Európskej únie o uznaní palestínskeho štátu, čím by sa poistil prísľub, že otázku Blízkeho východu ministri zahraničných vecí krajín EÚ "dôkladne prediskutujú" na januárovom stretnutí. Diskusia by mohla podporiť úsilie zamerané na nájdenie riešenia konfliktu na Blízkom východe podľa zásady "dva národy – dva štáty".
IRÁN
Súčasná kríza sa začala stupňovať pred rokom, keď americký prezident Donald Trump odstúpil od medzinárodnej dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu. Napätie medzi USA a jeho spojencami na jednej strane a Iránom na druhej strane narástlo v roku 2019 do takých rozmerov, že sa neraz hovorilo o možnej vojne.
18. februára - Za ekonomickú vojnu označil iránsky prezident Hasan Rúhání sankcie, ktoré na jeho krajinu uvalili Spojené štáty. Zdôraznil pritom, že takáto "ekonomická vojna je horšia" než vojna, v ktorej proti sebe bojujú armády.
17. júna - Spojené štáty oznámili, že schválili vyslanie ďalších 1000 vojakov na Blízky východ.
18. júna - Rusko vyzvalo na zdržanlivosť na Blízkom východe po tom, ako USA oznámili vyslanie ďalších vojakov do tejto oblasti v dôsledku narastajúceho napätia medzi Teheránom a Washingtonom.
12. júla - Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila opatrenie, cieľom ktorého bolo zabrániť prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby vojensky zaútočil na Irán bez súhlasu kongresmanov.
19. júla - Iránske revolučné gardy oznámili, že v Hormuzskom prielive zadržali ropný tanker Stena Impero, ktorý sa plavil pod britskou vlajkou.
20. júla - Vplyvná iránska Rada strážcov vyhlásila, že zadržanie britského ropného tankera v strategickom Hormuzskom prielive bolo reakciou na účasť Británie na zachytení iránskeho supertankera pri Gibraltáre dva týždne predtým.
22. júla - Londýn vyzval Teherán, aby okamžite prepustil ropný tanker plávajúci pod britskou vlajkou, ktorý zadržal v Hormuzskom prielive.
13. augusta - Irán oznámil, že obohatil 370 kilogramov uránu na 4,5-percentný podiel štiepneho izotopu, čo by znamenalo dvojnásobné porušenie dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu, ktorú Teherán uzavrel v roku 2015 so svetovými mocnosťami.
3. septembra - Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalila po prvý raz sankcie na iránsku vesmírnu agentúru. Spojené štáty obviňujú Teherán z toho, že využíva svoj civilný vesmírny program na vývoj balistických rakiet pod zámienkou programu na vysielanie družíc do vesmíru.
18. septembra - Americký prezident Donald Trump ohlásil "zásadné" sprísnenie sankcií Spojených štátov voči Iránu ako reakciu na útoky na ropné zariadenia v Saudskej Arábii.
21. septembra - Veliteľ iránskych revolučných gárd Hosejn Salámí varoval, že každý štát, ktorý napadne Iránsku islamskú republiku, bude svedkom toho, ako sa z jeho územia stane "hlavné bojové pole" tohto konfliktu.
1. novembra - Americká vláda uvalila na Irán nové sankcie, zamerané na export stavebných materiálov a surovín.
18. novembra – V správe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) sa uvádza, že Irán porušil ďalšie obmedzenie vyplývajúce z jadrovej dohody z roku 2015, keďže nahromadil viac ako povolených 130 ton ťažkej vody.
4. decembra - Iránsky prezident Hasan Rúhání oznámil, že Irán je stále ochotný viesť jadrové rozhovory s Washingtonom pod podmienkou, že Spojené štáty najprv zrušia "neoprávnené" sankcie.
JEMEN
Občianska vojna v najchudobnejšej krajine arabského sveta sa začala v roku 2015, keď šiitskí povstalci, známi ako húsíovia, ktorých podporuje Irán, získali kontrolou nad hlavným mestom Saná. V marci 2015 sa do vojny zapojila medzinárodná koalícia pod vedením Saudskej Arábie, ktorá bojuje za to, aby sa medzinárodne uznaná vláda opäť dostala k moci. Obe strany konfliktu o sebe tvrdia, že predstavujú oficiálnu jemenskú vládu.
16. apríla – Americký prezident Donald Trump vetoval rezolúciu schválenú Kongresom, vyzývajúcu ho na ukončenie účasti Spojených štátov na vojne v Jemene, ktorú tam vedie koalícia pod velením Saudskej Arábie.
24. júla - Prezident USA Donald Trump vetoval tri uznesenia Kongresu zakazujúce predaj zbraní za miliardy dolárov spojencom Washingtonu vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, ktorí vedú vojnu v Jemene.
10. augusta - Jemenskí separatisti po niekoľkých dňoch ťažkých bojov obsadili veľkú časť mesta Aden na juhu krajiny vrátane tamojšieho prezidentského paláca. Počas štyroch dní bojov zahynulo vyše 70 ľudí, medzi nimi aj civilisti.
13. augusta - Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí vyzval na podporu jemenských povstalcov proti koalícii na čele so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a ich podporovateľmi.
28. augusta - Medzinárodne uznaná jemenská vláda oznámila, že jej sily získali opäť kontrolu nad dočasným hlavným mestom Aden a tamojším prezidentských palácom. Veľkú časť mesta začiatkom augusta obsadili separatisti usilujúci sa o nezávislosť južného Jemenu.
22. septembra - Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Martin Griffiths uvítal ponuku jemenských povstalcov-húsíov zastaviť všetky útoky na Saudskú Arábiu slovami, že takýto krok by mohol ukončiť roky trvajúci krvavý konflikt.
25. októbra - Separatisti z južného územia Jemenu dosiahli dohodu o deľbe moci s medzinárodne uznanou jemenskou vládou. Podľa dohody mala dostať separatistická Južná prechodná rada (STC) istý počet ministerských kresiel a vláda sa mohla vrátiť do juhojemenského mesta Aden, ktoré separatisti obsadili v auguste.
18. novembra - Jemenský premiér Maíd Abdalmalik Saíd sa vrátil zo saudskoarabskej metropoly Rijád do Adenu na základe podmienok mierovej dohody s juhojemenskými separatistami.
AFGANISTAN
Operácia Trvalá sloboda bola odpoveďou Spojených štátov, Británie a ďalších 45 krajín na teroristické útoky v USA z 11. septembra 2001. Jej hlavným cieľom je podľa USA zaručiť mier a stabilitu v Afganistane i širšom regióne a dosiahnuť, aby sa táto krajina už v budúcnosti nemohla stať útočiskom teroristov. Konflikt v Afganistane trvá už 17 rokov a medzičasom sa stal historicky najdlhšou vojnou s účasťou USA.
12. apríla - Islamistické hnutie Taliban ohlásilo "zákaz" činnosti Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblastiach, ktoré táto extrémistická skupina kontroluje v Afganistane - teda na viac než polovici územia krajiny.
2. septembra - Predstavitelia USA a Talibanu sa predbežne dohodli na zmluve, ktorá počítala s postupným odchodom vojsk a s prímerím. Dohoda mala zaistiť stiahnutie 20.000 vojakov USA a NATO z Afganistanu a tiež poskytnúť záruky, že Afganistan sa opäť nestane útočiskom pre teroristov, ktorí budú z jeho územia podnikať útoky v iných krajinách.
8. septembra – Americký prezident Donald Trump prekvapujúco zrušil mierové rozhovory s hnutím Taliban. Dôvodom bol útok talibanského samovražedného atentátnika v afganskej metropole Kábul, pri ktorom zahynul príslušník americkej armády a 11 ďalších ľudí.
17. októbra - Zo správy Asistenčnej misie OSN v Afganistane (UNAMA) vyplývalo, že počet civilistov zabitých a zranených vo vojne v Afganistane v období od júla do septembra tohto roka bol "bezprecedentný". Od 1. júla do 30. septembra zabili v krajine 1174 a zranili 3139 civilistov, čo bolo o 42 percent viac v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška.
7. decembra - Spojené štáty obnovili v Katare rozhovory s afganským radikálnym hnutím Taliban. K obnoveniu rozhovorov došlo tri mesiace po tom, čo ich americký prezident Donald Trump neočakávane ukončil.
LÍBYA
Líbya sa zmieta v chaose od roku 2011, keď bol v krajine zosadený dlhoročný vodca Muammar Kaddáfí. Situácia v roku 2014 prerástla do ozbrojeného konfliktu, v ktorom proti sebe stoja na jednej strane sily verné medzinárodne uznanej vláde a parlamentu v Tripolise a na druhej strane jednotky poľného maršala Chalífu Haftara, ktorý je spojený s konkurenčnou vládou v meste Tobruk na východe krajiny.
18. apríla – Medzinárodne uznaná líbyjská vláda vydala zatykač na poľného maršala Chalífu Haftara a obvinila Francúzsko z toho, že ho podporuje.
7. mája - Nemecká kancelárka Angela Merkelová privítala v Berlíne líbyjského premiéra Fájiza Sarrádža. Požadovala návrat k politickému riešeniu situácie pod záštitou OSN a zdôraznila, že riešenie líbyjskej krízy si vyžaduje jednotné stanovisko celej Európskej únie.
22. mája - Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa stretol v Paríži s veliteľom Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífom Haftarom. Stalo sa tak na pozadí už mesiac trvajúcej ofenzívy LNA na líbyjské hlavné mesto Tripolis, ktoré sa Haftar snaží získať od jednotiek vlády národnej jednoty, podporovanej OSN.
4. augusta – Najmenej 42 ľudí zahynulo a desiatky utrpeli zranenia pri nálete na mesto Murzuk na juhu Líbye.
27. novembra - Turecko uzavrelo dohodu s medzinárodne uznanou líbyjskou vládou, ktorá sa týka vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti bezpečnosti a námorného práva. Proti dohode ostro vystúpilo Grécko, Cyprus a Egypt.
1. decembra - Líbyjské námorníctvo zachránilo pri pobreží krajiny 205 migrantov, ktorí sa plavili na nafukovacích člnoch. Líbya sa stala hlavným tranzitným bodom pre migrantov utekajúcich pred vojnou a chudobou do Európy.
8. decembra - Vyslanec OSN pre Líbyu Ghassan Salamé povedal, že líbyjský veliteľ Chalífa Haftar, tiahnuci na Tripolis, sa blíži k dosiahnutiu dôležitého víťazstva v konflikte vďaka vojenskej pomoci Ruska.