< sekcia Zahraničie

V Česku spojil 17. november v názve štátneho sviatku dve udalosti

ilustračné foto Foto: TASR/Vlastimil Andor

17. novembera si Česi uctia viac ako len Deň boja za slobodu a demokraciu.

Praha/Bratislava 16. novembra (TASR) - V Česku sa 17. november spája s dvoma historickými udalosťami: na jednej strane ide o Medzinárodný deň študentstva a na druhej strane o začiatok Nežnej revolúcie, ktorú v Česku nazývajú Zamatová (v češtine sametová).

Na 17. novembra 1989 bolo dohodnuté zhromaždenie študentov na Albertove v Prahe, kde okolo 16.00 h boli tisícky študentov. Na začiatku demonštrácie sa ujal slova Josef Šárka, účastník Opletalovho pohrebu z roku 1939, a povzbudil študentov, aby sa nedali. Vyjadril radosť, že bojujú za to, za čo bojovali vtedy. Pôvodný pietny akt prerástol do demonštrácie proti režimu.

Protesty študentov boli napokon na Národnej triede (Národní třída) príslušníkmi Verejnej bezpečnosti (VB) násilne potlačené a spustili Nežnú (Zamatovú) revolúciu. Zásah policajných zložiek a najmä správa o údajne ubitom študentovi Martinovi Šmídovi, priniesli kľúčový zvrat v udalostiach, hoci správa o smrti študenta sa neskôr ukázala ako nepravdivá.

Ďalší chod udalostí napokon viedol k pádu socialistického režimu. Názov "zamatová (sametová)" vymysleli novinári a išlo pri tom o označenie revolúcie v Československej socialistickej republike (ČSSR), uskutočnenej bez násilia a na základe vzájomného dialógu. Ako ďalej zdôraznil webový server svatky.centrum.cz, najvýraznejšou osobnosťou celej revolúcie sa stal Václav Havel.

Tieto udalosti súviseli s odporom proti totalitnému režimu v Protektoráte Čechy a Morava v roku 1939. Ich spúšťajúcim momentom sa stala demonštrácia po pohrebe študenta medicíny Jana Opletala 15. novembra 1939 v Prahe. Tá prerástla do protiokupačných protestov.

Opletal podľahol zraneniam 11. novembra, ktoré utrpel niekoľko dní predtým počas násilného potlačenia tichej demonštrácie študentov pri príležitosti výročia vzniku Československa.

Nacistický vodca Adolf Hitler nariadil zatvorenie všetkých vysokých škôl v Protektoráte Čechy a Morava, k čomu došlo 17. novembra 1939. V krajine nasledovali popravy bez súdu, vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg v Nemecku a deväť študentov a funkcionárov študentských organizácií bolo popravených. Medzi nimi aj Slovák Marek Frauwirt (1911-39).

O protištudentskej akcii rozhodol 16. novembra v Berlíne nemecký vodca Adolf Hitler, keď sa deň po Opletalovom pohrebe konala v Berlíne mimoriadna porada.

V Česku bol 17. november Dňom boja za slobodu a demokraciu v rokoch 1990-99 najskôr významným dňom, potom od roku 2000 štátnym sviatkom. V marci 2016 Poslanecká snemovňa schválila premenovanie sviatku na Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva, avšak Senát to v apríli 2016 neschválil.

V roku 2018 Poslanecká snemovňa opäť hlasovala, zmenu názvu sviatku schválila a Senát ju napokon tiež schválil. Novela zákona nadobudla platnosť 1. apríla 2019.