Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Predseda izraleskej vlády Benjamin Netanjahu má 70 rokov

Na snímke izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP

Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina Netanjahuovcov sa presťahovala do Spojených štátov.

Jeruzalem 21. októbra (TASR) – Izraelský politik, premiér a predseda strany Likud Benjamin Netnajahu sa v pondelok 21. októbra dožíva 70 rokov. TASR pri tejto príležitosti prináša jeho profil.

Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina Netanjahuovcov sa presťahovala do Spojených štátov. Jeho otec Benzion, známy izraelský historik, prednášal židovské dejiny na univerzite vo Filadelfii.

V roku 1967 sa Benjamin Netanjahu vrátil do Izraela, aby si splnil povinnú vojenskú službu v izraelskej armáde. Vstúpil do elitnej vojenskej jednotky Sajeret Matkal. Zúčastnil sa na viacerých nebezpečných operáciách vrátane oslobodenia rukojemníkov z lietadla spoločnosti Sabena na Letisku Bena Guriona, pri ktorom bol zranený. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.

Po vojenčine odišiel do Spojených štátov študovať architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone, kde získal titul bakalára. Na MIT získal taktiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval tam aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.

Aj druhý návrat Netanjahua do Izraela súvisel s vojnou. V októbri 1973 po vypuknutí jomkipurskej vojny bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. Po vojne v tom roku získal hodnosť majora. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v oblasti súkromného podnikania.

Jeho politická kariéra sa začala po smrti brata Jonathana Netanjahua, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami.

Po tejto udalosti Benjamin Netanjahu založil na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu. V roku 1979 v Jeruzaleme a v roku 1984 vo Washingtone zorganizoval medzinárodné konferencie o boji proti medzinárodnému terorizmu.

Neskôr publikoval na túto tému viacero kníh. Bývalý minister zahraničných vecí Spojených štátov George Shultz (vo funkcii v rokoch 1982 - 1989) neskôr zdôraznil, že Netanjahuova činnosť a jeho knihy venované boju proti terorizmu "zohrali rozhodujúcu úlohu vo formovaní protiteroristickej politiky Washingtonu", uviedla webová stránka netanyahu.org.il.

V roku 1982 sa stal Netanjahu pracovníkom veľvyslanectva Izraela v Spojených štátoch, kde slúžil dva roky. Bol aj členom prvej izraelskej delegácie na rokovaniach o strategickej spolupráci medzi Izraelom a Spojenými štátmi. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.

Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu za konzervatívny Likud. Patril k expertom na Spojené štáty. Funkciu námestníka ministra zahraničných vecí zastával počas vlády premiéra Jicchaka Šamira. Po ňom v roku 1993 prevzal post predsedu Likudu.

Dňa 29. mája 1996 sa stal Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Dosiahol tesné víťazstvo, keď získal o 30.000 hlasov viac ako Šimon Peres (50,5 percenta oproti 49,5 percenta). Týmto víťazstvom sa strana Likud po štyroch rokoch v opozícii dostala k moci.

Po skončení premiérskej funkcie v roku 1999 pôsobil Netanjahu ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií a dostával pozvánky na prednášky.

V rokoch 2002 - 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií. Podporovaním súkromného podnikania prispel k dynamickému rozvoju izraelskej ekonomiky.

V parlamentných voľbách z februára 2009 strana Likud s Netanjhauom obsadila druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať akcieschopnú koalíciu. Preto prezident Šimon Peres 20. februára poveril zostavením vlády Netanjahua.

Po rozhovoroch o vytvorení koalície bola vláda 31. marca 2009 pripravená a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom židovského štátu. Premiérsky post získal aj po predčasných voľbách v roku 2013, je teda historicky najdlhšie pôsobiacim izraelským premiérom.

V parlamentných voľbách z apríla 2019 zvíťazil Likud pred Modrou a bielou Benjamina "Bennyho" Ganca a Jaira Lapida. Avšak v máji parlament schválil svoje rozpustenie, krátko predtým, ako Netanjahuovi skončil mandát na vytvorenie vlády.

Prezident Reuven Rivlin 25. septembra 2019 poveril zostavením novej vlády úradujúceho premiéra Netanjahua. Po predčasných voľbách zo 17. septembra 2019 nastala v Izraeli totiž patová situácia, lebo ani jedna z hlavných strán - Likud ani Modrá a biela - nezískali dostatočnú podporu na vytvorenie väčšinovej vlády.

Netanjahu bol tri razy ženatý. S prvou manželkou Miriam Weizmannovou (manželstvo v rokoch 1972 - 1978) má dcéru Nou. Jeho druhou ženou sa stala v roku 1981 nežidovská britská študentka Fleur Catesová, ktorá konvertovala na judaizmus, ich manželstvo sa rozpadlo v roku 1984. Jeho treťou ženou je od roku 1991 Sara Ben-Arci, ktorá vyštudovala psychológiu. S ňou má dvoch synov Jaira a Avnera.

S Netanjahuom sa spájajú štyri korupčné aféry. Samotný Netanjahu síce všetky podozrenia odmieta, vyšetrovatelia však odporučili, aby bol obvinený v dvoch kauzách - z prijímania darov od podnikateľov (tzv. prípad 1000) a v prípade 2000, týkajúcom sa vzťahov medzi ním ako premiérom a Arnonom Mozesom, majiteľom denníka Jediot Achronot.

Obaja sa podľa vyšetrovateľov mali dohodnúť na "pribrzdení" rastu konkurenčného denníka Jisrael ha-Jom. V marci 2018 polícia vypočúvala Netanjahua v rámci vyšetrovania korupčného prípadu týkajúceho sa izraelského telekomunikačného podniku Bezek. Na výsluch boli predvolaní aj Netanjahuova manželka Sara a syn Jair. Táto kauza je v Izraeli známa ako prípad 4000.