Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Maďarsko sa pred 30 rokmi vydalo na cestu k demokracii

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Ladislav Vallach

Maďarsko prijalo vtedy ústavu, ktorá zakazovala vládu jednej strany, zaručovala ľudské práva a ukotvila smerovanie krajiny k parlamentnej demokracii, občianskej spoločnosti a trhovému hospodárstvu.

Bratislava 23. októbra (TASR) – Kým v bývalom Československu sa zmeny začali 17. novembra a komunistický režim padol počas niekoľkých dní, v Maďarsku prebiehal proces prechodu k demokratickému zriadeniu už od roku 1987. Zavŕšil sa 23. októbra 1989 – Maďarsko v ten deň prijalo novú ústavu, ktorá zakazovala vládu jednej strany, zaručovala ľudské práva a ukotvila smerovanie krajiny k parlamentnej demokracii, občianskej spoločnosti a k trhovému hospodárstvu.

V ten istý deň sa stal dočasným prezidentom Mátyás Szűrös a napoludnie z balkóna parlamentu vyhlásil slávnostne Maďarskú republiku. Hneď potom z parlamentnej budovy odstránili červenú hviezdu. Skončila sa tým éra 40 rokov trvajúcej existencie Maďarskej ľudovej republiky.

V stredu 23. októbra uplynie 30 rokov od tohto kroku, ktorý predznamenal pád železnej opony a celého východného bloku.

Tento deň bol pre Maďarsko symbolický. Práve 23. októbra 1956 sa začalo Maďarské povstanie, ktoré krvavo potlačili sovietske vojská. Do najvyššej štátnej a straníckej funkcie nastúpil János Kádár. Hoci bol dosadený pod vplyvom Kremľa, podarilo sa mu dosiahnuť istú mieru nezávislosti a presadzovať čiastkové reformy. Tento systém bol často nazývaný "kádárizmus" alebo "gulášový socializmus".

Koncom 80. rokov 20. storočia sa aj v Maďarsku začali aktivizovať demokratické sily. Krajina čelila ekonomickým problémom, jej zahraničná zadlženosť dosiahla 15 miliárd dolárov.

Vo vnútri Maďarskej socialistickej a robotníckej strany (MSZMP, obdoba Komunistickej strany Československa) narastal tlak reformného krídla, ktorého hlavným predstaviteľom bol Imre Pozsgay nazývaný tiež maďarským Gorbačovom. Niekdajší minister kultúry a školstva – v istom období vytláčaný na okraj politiky – sa totiž vrátil do vedenia MSZMP v roku 1985, teda v čase, keď v ZSSR nastúpil Michail Gorbačov.

V roku 1987 Pozsgay predložil návrhy reforiem na vyriešenie ekonomickej krízy. Strana 22. mája 1988 odvolala Kádára z najvyššej funkcie a na jeho miesto nastúpil Károly Grósz. Premiérom sa stal 24. novembra 1988 v tom čase iba 40-ročný Miklós Németh.

V Maďarsku začali pôsobiť ďalšie politické subjekty – 27. septembra 1987 vzniklo v obci Lakitelek približne 50 kilometrov od Budapešti Maďarské demokratické fórum (MDF) združujúce predstaviteľov maďarskej inteligencie. Strana Fidesz bola založená 30. marca 1988 a 13. novembra 1988 vznikol Zväz slobodných demokratov (SZDSZ).

Už od roku 1988 mohli Maďari bez obmedzení cestovať na Západ. Na jar roku 1989 rozhodlo vedenie krajiny o odstránení železnej opony, teda oplotenia na hraniciach s Rakúskom. Imre Pozsgay ako vysoký stranícky funkcionár vyhlásil, že štát nebude brániť Maďarom, aby sa usadili kdekoľvek vo svete.

Maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn a jeho rakúsky kolega Alois Mock 27. júna 1989 slávnostne rozstrihli ostnatý drôt na hraniciach neďaleko Sopronu. Pozsgay a Otto von Habsburg boli tiež organizátormi Paneurópskeho pikniku, na ktorom sa 19. augusta 1989 na niekoľko hodín otvorila hranica medzi Maďarskom a Rakúskom. Už 11. septembra Maďarsko celkom otvorilo hranice. Cez jeho územie počas leta a jesene utiekli na Západ desaťtisíce občanov vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky.

Rok 1989 bol tiež rokom rehabilitácie vodcu Maďarského povstania Imreho Nagya. Verdikt oznámil Najvyšší súd 6. júna - práve v ten deň zhodou okolností zomrel János Kádár. Priamo do miestnosti, kde súd zasadal, vstúpil neznámy muž a vyhlásil: "Kádár je mŕtvy."

Už 16. júna 1989 sa za účasti približne 300.000 ľudí konala verejná rozlúčka s Imrem Nagyom, ktorého práve v ten deň pred 31 rokmi popravili. Na pohrebe vystúpil vtedajší študent a líder Fideszu Viktor Orbán. Za svoje slová, že treba z Maďarska stiahnuť sovietske vojská a skoncovať s komunizmom, zožal búrlivý potlesk.

V lete a na jeseň roku 1989 rokovali maďarské politické sily za tzv. Národným okrúhlym stolom. Tam došlo 18. septembra 1989 k dohode, že sa Maďarsko vydá na cestu k pluralitnej demokracii a trhovému hospodárstvu. A práve 23. október so schválením novej demokratickej ústavy sa dá považovať za definitívny koniec totalitného zriadenia v Maďarsku.

Prvé maďarsko slobodné voľby sa konali 25. marca 1990 a vyhralo ich Maďarské demokratické fórum (MDF). Maďarskí socialisti, ktorí vznikli ako nový demokratický subjekt z pôvodnej MSZMP, skončili ako štvrtí. Prezidentom sa stal 2. mája 1990 Árpád Göncz a 16. mája sa funkcie premiéra ujal József Antall. Politická kariéra Imreho Pozsgaya ako inšpirátora reforiem nebola úspešná, v roku 1996 sa stiahol z politiky, prednášal na vysokých školách a bol poradcom premiéra Viktora Orbána.

Krajina prijala 18. apríla 2011 nový návrh ústavy, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2012 a namiesto názvu "Maďarská republika" zaviedol opäť označenie "Maďarsko".