Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Trenčiansky kraj

Bošany zvelebil Baťa. Miestny kaštieľ navštívila aj Mária Terézia

Na snímke barokovo-klasicistický kaštieľ v obci Bošany 12. mája 2017. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Miestny renesančný kaštieľ využívali aj ako väznicu a bola v ňom dokonca aj matka Tereza. Zaujímavosťou je aj to, že rozhodnutie o postavení susedného Partizánskeho padlo práve v Bošanoch.

Bošany 13. mája (TASR) - Dedinským i menším mestským charakterom sa vyznačujú Bošany na strednom Ponitrí. Dnes najväčšiu obec okresu Partizánske a druhú najväčšiu v Trenčianskom kraji svojho času navštívila panovníčka Mária Terézia i svätá Matka Tereza.

Dnešné Bošany tvoria tri niekdajšie samostatné obce, a to Veľké Bošany, Malé Bošany a Baštín. Malé a Veľké Bošany sa zlúčili v roku 1924, v roku 1960 k nim bol zase pripojený Baštín.

Veľké Bošany sa po prvý raz spomínajú v roku 1183, keď pápež Lucius III. vrátil tunajší desiatok nitrianskym kanonikom, ktorý im odobral arcibiskup Lukáč. Osídlenie bolo pôvodne sčasti majetkom nitrianskeho hradu a sčasti rodu Divékyovcov. Práve z tohto rodu pochádza rodina Bossányiovcov, s ktorou bola dlhé storočia spojená história obce. Takmer výhradnými tunajšími zemepánmi boli do roku 1860.

Malé Bošany vznikli v chotári Veľkých Bošian, a to rozdelením majetkov medzi bratmi Folkmarom, Budimírom a Akurom. Významným zemepánom tamojšej obce bola rodina Zsambokréthyovcov, neskôr, v 18. storočí ju do svojho vlastníctva získala rodina Bossányiovcov.

Baštín sa prvýkrát spomína v roku 1326 ako obec ležiaca pri Veľkých Bošanoch. Jej história bola vždy spätá s rodinou Bacskádyovcov, ktorá tiež pochádza z rodu Divékyovcov. V obci bola zemepánom nepretržite do začiatku 20. storočia.

Na vyformovaní mestského charakteru Veľkých Bošian v budúcnosti malo podiel i založenie tunajšej garbiarne, ktorá niesla názov Veľkobošianska cisársko-kráľovská patentová továreň na kožu, hnacie remene a vojenskú výstroj. Jej zakladateľom bol podnikateľ Adolf Schmitt. Neskôr koželužňu získali bratia Budischovskí a po nich Tomáš Baťa, ktorý v obci postavil priemyselný park. "V roku 1933 až 1934 tu postavil kolóniu, bielu a červenú, ktorá je charakteristická podľa farby omietky. A postavil tu štyri slobodárne pre svojich robotníkov. Vybudoval osvetlenie v obci, postavil tu hotel, kino, spoločenský dom, obchodný dom. On spravil z malebnej poľnohospodárskej dedinky malé mestečko," povedal starosta obce Branislav Pajda.

Na snímke typické tehlové domy, ktoré nechal postaviť podnikateľ T. Baťa v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Úsmevným je podľa neho to, že rozhodnutie o postavení susedného Partizánskeho padlo práve v Bošanoch, a to 18. mája 1939. "Bošany boli Baťovi malé, chcel rozšíriť výrobu a nemal sa už kde ďalej rozmáhať. To využil veľkostatkár Eugen Saulzberger, ktorý mal v Šimonovanoch (dnes časť Partizánskeho, pozn. TASR) nevyužívané pozemky a ponúkol mu ich," spomenul.

Dominantou Bošian je renesančný kaštieľ, v jeho blízkosti sa nachádza i barokovo-klasicistický kaštieľ a barokový kostol. Obec má i vlastnú hymnu. Jej najvýznamnejším rodákom bol kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý zomrel v roku 2015. "Počas svojho života nám sem priniesol na návštevu teraz svätú Matku Terezu, ktorá tu bola na hrobe jeho rodičov, kde sa modlila. Máme tu aj pamätnú tabuľu na cintoríne. Miestni o tom asi ani nevedeli, lebo tu boli inkognito, oni len prechádzali cez Bošany," priblížil Pajda. V miestnom kaštieli podľa neho zase prenocovala i uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia.

V obci dnes pôsobí najväčší zamestnávateľ v oblasti výroby obuvi na Slovensku, u ktorého pracuje viac ako 1000 ľudí. Tiež tam sú i menšie firmy, ktoré sú dodávateľmi tejto spoločnosti, v Bošanoch je tiež etablovaná i gumárenská výroba. "Momentálne je v priemyselnej zóne 36 podnikateľských subjektov a celkovo tam pracuje okolo 1600 ľudí," zhrnul starosta s tým, že aktuálne má obec nezamestnanosť do troch percent a 62 ľudí evidovaných na úrade práce. "My máme skôr opačný problém, chodia za nami zamestnávatelia s tým, že potrebujú niekoho zamestnať," poznamenal.

Na snímke busta kardinála J. Ch. Korca na priečelí fary v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Obec je vstupnou bránou regiónu horná Nitra, pričom má veľmi výhodnú polohu, na približne rovnakú vzdialenosť je od nej vzdialená Nitra, Trenčín, tiež Prievidza, bližšie má mestá Topoľčany a Partizánske. Bošany sú okrajovou obcou, v minulosti vždy patrili do Nitrianskej župy, dnes sú súčasťou Trenčianskeho kraja, pričom majú podľa Pajdu dobrú spoluprácu so svojím okresným mestom. "Vždy sme však inklinovali viac k Topoľčanom. Dokonca bolo aj referendum o pričlenenie Bošian do Topoľčianskeho okresu a do Nitrianskeho kraja, ale nebolo úspešné," podotkol.

V obci pôsobí i viacero športových a spoločenských klubov. Funguje tam kino, na území Bošian sa nachádzajú i dve zdravotné strediská, materská, základná i základná umelecká škola, ktorá má tri elokované pracoviská.

Bošany majú dnes 4092 obyvateľov, najviac ich však bolo kedysi 4335. V roku 1983, keď si pripomínali 830. výročie, dostali ponuku - byť mestom, vtedy to však zamietli.

Miestny renesančný kaštieľ využívali aj ako väznicu



V minulosti slúžil ako obranné sídlo proti Turkom, v jeho podzemí sa tiež schovávali deti pred bombardovaním počas prvej svetovej vojny. V renesančnom kaštieli, ktorý je dominantou Bošian (okres Partizánske), svojho času prenocovala i uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia.

"Kaštieľ si prešiel pohnutou históriou, menil sa v čase a priestore. Bol postavený niekedy v 14. storočí, Bossányiovcami, ktorí získali majetky obcí od nitrianskej cirkvi. Pôvodne to bola malá pevnosť, ktorá sa potom aj pod vplyvom Turkov rozrastala. Bossányiovci si pôvodne románsku stavbu prestavali na renesančnú," načrtol regionálny historik Vladimír Marko.

Na snímke barokovo-klasicistický kaštieľ v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Neskoršie kaštieľ podľa neho prestavali na barokovú stavbu a potom do antického štýlu, čiže sa vrátili k renesancii. "Jeho využitie bolo rôzne, najskôr na bývanie, ako pevnosť," doplnil.

Bossányiovci vlastnili majetky v obci do 18. až 19. storočia, mužská vetva vymrela na konci 18. storočia, ženská po praslici až v 19. storočí s tým, že majetok potom spravoval nitriansky župan. "Využitie bolo širokospektrálne, istý čas tu bola dokonca väznica v priestoroch dole v pivnici, neskoršie bolo za kaštieľom prírodovedné múzeum. Keď sem prišiel Schmitt, dostal sa pod jeho správu, využíval sa tak na skladové a reprezentačné priestory, v závislosti od toho, aké boli miestnosti," priblížil Marko.

Kaštieľ sa potom dostal do majetku Salzbergera, ktorý rozpredal majetky a pozemky v Baťovanoch, dnešnom Partizánskom, Baťovi. Ten ho nechcel užívať. Keďže bol v roku 1944 priamo zastrelený alebo odvlečený do koncentračného tábora, kde zomrel, v roku 1948 kaštieľ znárodnili. "Dočasne tu bola škola, hudobná škola, neskôr to využívala garbiareň a závody na skladové priestory, až to bolo zdevastované. V roku 1988 sa začalo s jeho rekonštrukciou, prišiel v podstate november, peniaze na to neboli a dnes je kaštieľ v súkromných rukách," dodal historik.

Renesančnú stavbu dnes súkromný majiteľ rekonštruuje, pričom jeho zámerom je tam vytvoriť kongresové centrum, tiež izby. Počas prác sa robotníkom podarilo objaviť pred stavbou zachované staré opevnenie, ktoré podľa slov starostu obce Branislava Pajdu naznačuje, že kaštieľ je starší, než sa predpokladalo.

Od založenia kožiarskej výroby v obci uplynulo 160 rokov



Od založenia kožiarskej výroby v Bošanoch (okres Partizánske) uplynulo 160 rokov. Garbiarov do obce na strednom Ponitrí vtedy priviedol podnikateľ Adolf Schmitt, ktorý založil Veľkobošiansku cisársko-kráľovskú patentovú továreň na kožu, hnacie remene a vojenskú výstroj. Neskôr, v 20. storočí prevzal výrobu Tomáš Baťa, ten tam neskôr začal i s obuvníctvom. Dnes je garbiarstvo v Bošanoch na útlme, v tamojšom priemyselnom parku sa mu venujú dve firmy.

Na snímke socha na pamiatku garbiarstva v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Podnikateľ Adolf Schmitt prišiel do Bošian v roku 1857. "Ten nakupoval surovinu od baróna Hüttena, ktorý tu pôsobil, a od Bossányiovcov, ktorí tu mali veľké pozemky. On sem chodil kupovať hlavne kožu, dubovú a smrekovú kôru na trieslovanie kože, lebo mal v Kremži v Rakúsku veľkú koželužňu. Prišiel na to, že by sa mu lepšie oplatilo presťahovať koželužňu sem, lebo tu boli veľké majere domácich Bossányiovcov a dostatok vody, pretekala tu rieka Nitra a najmä, bol tu dostatok lesov v okolí," priblížil starosta obce Branislav Pajda.

Schmitt sa podľa neho rozhodol, že kúpi starý mlyn a kúriu Motesiczkých, kúpil okolo toho i pozemky a vybudoval malú dielňu, kde na začiatku zamestnával 15 ľudí a začal tak s prvou kožiarskou výrobou. "V tomto roku si pripomíname 160 rokov od založenia kožiarskej výroby tu u nás v Bošanoch," ozrejmil.

Prvé úspechy dosiahol podnikateľ už po piatich rokoch od založenia koželužne. "V roku 1862 získal na svetovej výstave v Londýne zlatú medailu. Postupne sa tak vybudovala tradícia výroby koží. Potom nastala v roku 1921 hospodárska kríza, kedy musela zakročiť banka, moravská Union, ktorá držala ochrannú ruku nad spoločnosťou. Tú ešte v roku 1904 kúpili Budischovskí. Kožiarska výroba postupne upadala, trochu ju však naštartovala prvá svetová vojna - vyrábalo sa pre armádu. Ale zase hospodárska kríza donútila vstúpiť do výroby banku Union a tá ju obmedzila, až dokonca prišlo k úpadku, čo využila spoločnosť Baťa, ktorá v roku 1930 kúpila túto prvú fabriku na Slovensku," doplnil Pajda.

Na snímke priemyselný park v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Tomáš Baťa teda na Slovensku najskôr pôsobil v Bošanoch, kde začal s totálnou rekonštrukciou priestorov koželužne, prepustil všetkých zamestnancov, začal s budovaním priemyselného parku, vtedy už moderného. "S výrobou začal v roku 1931, najal si ďalších zamestnancov, aj z Moravy, zo Zlína. Neskôr začal s obuvníckou výrobou, potom k tomu pribudla gumárenská výroba," načrtol starosta Bošian.

Na snímke hasičská zbrojnica, ktorá mala ako jedna z prvých u nás aj vežu v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


V obci sa vyrábali hovädzie a teľacie kože, neskôr i bravčové a podľa Pajdu mali veľmi dobrú kvalitu. "Ľudia boli veľmi zruční, vedeli to veľmi dobre spracovať," podotkol.

V Bošanoch dnes pôsobia už len dve dielne, ktoré sa zachovali. Jedna sa výrobe venuje naďalej, druhá však zanikne, keďže ju vedie pán, ktorý odchádza do dôchodku.

V obci budujú bytové domy pre mladé rodiny, v pláne majú postaviť i halu



Rekonštrukcia materskej školy a priestorov obecného úradu či výstavba nájomných bytových domov sú investičné akcie, ktoré aktuálne zamestnávajú samosprávu Bošian. Obec v okrese Partizánske pripravuje i ďalšie, vyrásť by tam mala multifunkčná hala či parkovacie miesta.

Investičné akcie neobišli Bošany ani v minulom období. Ešte v roku 2015 získali finančnú dotáciu na rekonštrukciu verejného osvetlenia v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. "Kompletne sme zrekonštruovali verejné osvetlenie, konkrétne kabelovú sieť, svetlá, podporné miesta a všetko je riadené cez centrálny dispečing," načrtol starosta Branislav Pajda.

Momentálne obec podľa neho investuje do výstavby nových nájomných bytov, hlavne pre mladé rodiny, kde bude 22 bytových jednotiek. "Je to v novej lokalite, na zelenej lúke medzi Veľkými a Malými Bošanmi," priblížil. Výstavbu samospráva zafinancuje z úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy a výstavby SR. Aktuálne eviduje 102 žiadostí o nájomné bývanie.
Na snímke starosta obce Bošany Branislav Pajda. Bošany, 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa



"Ďalšia veľká investičná aktivita je rekonštrukcia materskej školy, kde sme získali finančné prostriedky z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Ide o dosť náročnú vec, lebo rekonštruujeme budovu, ktorá je z drevených panelov a murovanej časti. Ďalšia aktivita, ktorá nás čaká, je výstavba multifunkčnej haly, na 90 percent bude pre stolný tenis, bude tam veľké fitnescentrum a bude sa využívať na rôzne cvičenia žien, detí," doplnil starosta.

V súčasnosti stavbári rekonštruujú i časť budovy obecného úradu, ktorá má viac ako 100 rokov. Z niekdajšej obradnej siene sa vytvoria nové kancelárske priestory a zo zasadacej miestnosti bude vytvorená nová multifunkčná miestnosť pre obrady a zasadnutia.

Ako ďalej ozrejmil Pajda, Bošany získali nedávno i financie na výstavbu zberného dvora, kde momentálne pripravujú verejné obstarávanie na dodávku technológie a už prebieha verejné obstarávanie na dodávateľa stavby. "Aby sme boli oprávneným žiadateľom na získanie finančných prostriedkov, tak obec založila Technické služby obce Bošany, kde je 100-percentným vlastníkom, ale toho času ešte nevykonávajú žiadnu činnosť. Dvor bude hlavne zameraný na zber zeleného a biologicky rozložiteľného odpadu, s ktorým máme veľký problém. My máme u nás v Bošanoch dve bioplynové stanice, jedna bude od nás brať zelený odpad. My budeme len spracovatelia. Samozrejme, budeme tam zbierať stavebný odpad, objemový odpad, textil," konkretizoval.

Na snímke pekáreň, ktorá v obci nepretržite pečie chlieb od roku 1933 v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Kameňom úrazu obce je podľa starostu parkovanie. "Obec tým, že má skôr malomeštiacky charakter, tak v priebehu rokov 1976 až 1989 tam prebiehala dosť veľká výstavba bytových domov. Dnes každá rodina má minimálne dve autá a s tým máme veľké problémy. Obec sa s tým už dva roky borí. Máme však kompletne vypracovanú projektovú dokumentáciu na riešenie parkovania. Snažili sme sa zabrať čo najmenej zelene, snažili sme sa ísť alternatívami, zefektívniť parkovanie. Malo by sa vytvoriť 24 lokalít na nové parkovanie," priblížil.

Živou bola i otázka odkúpenia barokovo-renesačného kaštieľa pre potreby obecného úradu, obec však mala záujem najmä o hektárový park blízko neho. Kaštieľ jej ponúkal majiteľ, nevedeli sa však dohodnúť na cene. "Jeho predstava a naše cenové možnosti boli úplne niekde inde a nestretli sa," podotkol Pajda. Bošany však majú podľa neho vypracovanú i štúdiu nového obecného úradu. Ten by mohol vzniknúť pri kultúrnom dome, ktorému však chýba tanečná sála. Obecný úrad by tak bol súčasťou veľkého komplexu.

Miestna ZŠ je jedna z prvých, kde sa deti začali učiť na tabletoch



Jednou z prvých škôl, kde sa deti začali učiť za pomoci tabletov, sa môžu pochváliť Bošany v okrese Partizánske. Miestnu základnú školu (ZŠ), ktorá sa zapája do ďalších projektov podporujúcich modernú výučbu, dnes navštevuje takmer 400 chlapcov a dievčat. Je tiež školiacim strediskom pre učiteľov prvého stupňa.

"Naša škola funguje od roku 1961 a chodí sem momentálne 380 detí, nielen z Bošian, ale i okolitých obcí, Krásna a Nedanoviec, máme aj z Chynorian pár žiakov," povedala zástupkyňa riaditeľky ZŠ v Bošanoch Katarína Schneidgenová.

Na snímke historická fotografia z roku 1928 zachytáva členov dobrovoľného hasičského zboru v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Bošianska škola je podľa nej výnimočná nielen tým, že má výborných učiteľov, ale zapája sa i do rôznych projektov. "Zapojili sme sa do projektu Notebook pre každého žiaka, a to ešte v roku 2008, keď sme boli vybraní medzi školy, ktoré začali ako prvé používať notebooky. Deti ich nosili aj domov, pracovali na nich na hodinách aj mimo vyučovania," načrtla.

Pokračovaním tohto projektu, ako ďalej priblížila Schneidgenová, je tabletové vyučovanie. "Zapojili sme sa do projektu Škola na dotyk, kde sme patrili medzi desať vybraných škôl na Slovensku, pričom sme boli jedinou vidieckou," podotkla.

Škola tak dostala tablety a dotykové tabule, s ktorými sa učili najskôr deti dvoch tried jedného ročníka. "Učitelia si sami pripravovali hodiny, aby boli pre žiakov čo najzaujímavejšie, aby deti pracovali samostatne na zadaní úloh, ktoré dostali. S projektom pokračujeme. Tým, že to funguje, dostali sme ďalšie tablety, takže na druhom stupni máme dve tabletové triedy a na prvom jednu mobilnú, aj pre menších žiakov," ozrejmila zástupkyňa riaditeľky. Cieľom školy bolo podľa nej naučiť deti, že tablety nie sú len na hranie, že sa môžu naučiť využívať ich na vzdelávaciu činnosť, čo sa jej aj podarilo.

Na snímke pohrebná kaplnka rodu Schmitt v obci Bošany 12. mája 2017.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Klasické tabule v celej škole nahradili interaktívne, deti zo štvrtého ročníka sa učia písať tiež v rámci nového projektu Comenia Script. V jednej z budov inštitúcie sa podľa slov Schneidgenovej nachádza i zvláštna chodba. "Tú môžu malé deti využívať na cvičenie, keďže sú tam rebriny, na celej stene sa tiež nachádza zrkadlo, deti tak môžu tancovať, máme tam inteligentnú stenu, na ktorú môžu písať. Tie sa nachádzajú aj v niektorých ďalších triedach," priblížila.

ZŠ sa chce teraz zamerať i na bádanie, preto sa zapojila do ďalšieho projektu. "Chceme získať štyri nové učebne, v čom nám pomáha aj náš zriaďovateľ, teda obec. Podali sme projekt cez eurofondy, ide o dve jazykové, polytechnickú a biologicko-chemickú a fyzikálnu učebňu," avizovala Schneidgenová.

"Učíme všetko učivo, čo v iných školách, ale snažíme sa o to modernými spôsobom. Každý rok si tiež dávame výchovné ciele, snažíme sa, aby boli u nás dobré vzťahy, aby boli deti vychované. Tento rok máme zameranie školy Vzťahy plné ľudskosti," uzavrela zástupkyňa riaditeľky.