Brexit predstavuje najväčší mrak nad ostrovnou ekonomikou, pretože EÚ je jej najväčším exportným trhom.
Europoslanec Ivan Štefanec však upozornil, že EP navrhuje zvýšiť príspevky na úroveň 1,3 percenta hrubého národného dôchodku, čím chce ukázať, že neplánuje zvyšovať príspevky donekonečna.
Na plenárnom zasadnutí sa europoslanci dotknú aj témy viacročného finančného rámca (VFR) po roku 2020.
Práce chce financovať z úveru, mestskí poslanci v tejto súvislosti odsúhlasili na svojom rokovaní koncom februára jeho navýšenie o 100.000 eur.
Najviac prostriedkov pôjde do oblasti dopravy, kde poslanci rozdelili 15,3 milióna eur. Zároveň sú v tom aj prostriedky, ktoré neboli dočerpané vlani a prechádzajú do aktuálneho roka.
Bagdad má spory s Kurdistanom, odkedy sa v tejto oblasti a sporných územiach ovládaných kurdskými silami konalo v septembri referendum o nezávislosti.
Kurdskí zákonodarcovia na protest voči škrtom hlasovanie bojkotovali.
Analýza varuje, že daňové a výdavkové opatrenia spoločne s nárastom nákladov na obsluhu dlhu v najbližšom desaťročí zvýšia aj tak prudko stúpajúci dlh o ďalších 6 biliónov USD.
Holandskému premiérovi Ruttemu protirečil predseda Európskeho parlamentu (EP) Antonio Tajani. Poukázal na to, že exituje množstvo nových výdavkov, ktoré musí EÚ zaplatiť.
Británia sa chystá vystúpiť z EÚ koncom marca 2019. Rozhovory o brexite a následnej obchodnej dohode však musia byť ukončené na jeseň, aby národné parlamenty stihli zmluvu ratifikovať.