Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

Vo veku 96 rokov zomrel česko-slovenský vojnový veterán Milan Píka

Milan Píka, archívna snímka. Foto: TASR Michal Svítok

Za odbojovú činnosť dostal Milan Píka Československý vojnový kríž a ďalšie česko-slovenské a zahraničné vyznamenania.

Bratislava 21. marca (TASR) - Česko-slovenský vojnový veterán, generál Milan Píka zomrel v stredu v Bratislave vo veku 96 rokov. Milan Píka bol synom generála Heliodora Píku, protagonistu protifašistického odboja, ktorý bol v tajnom procese v januári 1949 odsúdený na trest smrti obesením a 21. júna 1949 ho v Plzni popravili. Komunistický režim prenasledoval aj Milana Píku, ktorý sa s násilnou smrťou svojho otca nikdy nezmieril.

Milan Píka sa narodil 28. júla 1922 v Hraniciach na Morave ako syn generála Heliodora Píku a Márie Píkovej. V rodných Hraniciach na Morave navštevoval aj základnú – vtedy Obecnú školu.

Keď jeho otec ukončil štúdium na Vysokej škole vojenskej v Paríži a začal pracovať na ministerstve obrany a na generálnom štábe československej armády v Prahe, Milan pokračoval v štúdiu v hlavnom meste.

Potom, ako otca vymenovali za vojenského atašé v Rumunsku, vrátil sa Milan za rodinou do Hraníc, kde rok navštevoval prvú triedu reálneho gymnázia. Ukončenie otcovej práce v Rumunsku znamenalo návrat do Prahy a pokračovanie v štúdiu na Štátnom reálnom gymnáziu T. G. Masaryka.

Po obsadení Čiech a Moravy nemeckou armádou Milan Píka narýchlo ukončil štúdium a s matkou za pomoci odboja ušli do Rumunska, odkiaľ ich loď prepravila do Francúzska. Niekoľko mesiacov žili v Paríži. V tomto období sa Milan Píka prvýkrát pokúsil narukovať do tvoriacich sa česko-slovenských jednotiek vo Francúzsku. Do armády ho však neprijali pre nízky vek, a tiež preto, lebo sa už približovali nemecké vojská.

Podarilo sa mu odísť do Veľkej Británie, kde vstúpil do britského Kráľovského letectva (RAF) a kde neskôr zložil aj maturitnú skúšku. Požiadal o zaradenie do leteckého kurzu. Chcel sa stať navigátorom, no zdravotná prehliadka odhalila jeho vrodenú poruchu zraku, a tak nemohol byť zaradený k lietajúcemu personálu. V roku 1944 sa stal pobočníkom veliteľa Československého doplňovacieho strediska v Cosforde, kde pôsobil až do konca vojny.

Po skončení 2. svetovej vojny sa Milan Píka vrátil späť do vlasti a začal študovať právo na Karlovej univerzite. Ostal v armáde a bol pridelený na Krajský vojenský súd do Prahy, kde si začal pomaly uvedomovať zmeny v povojnovej republike smerujúce ku komunistickej totalite.

"V roku 1946 a 1947 som usilovne študoval, navštevoval som prednášky, skladal som skúšky a dostal som sa až do 6. semestra na Právnickej fakulte. Koncom roku 1947, keďže som už lepšie vnímal to celkové prostredie, politické prostredie u nás a situáciu, tušil som a domnieval som sa, že sa veci nevyvíjajú tak, ako by sme si to želali," povedal Milan Píka v rozhovore pre Ústav pamäti národa v rámci programu Európa pre občanov – Aktívna európska pamiatka. Zlé tušenie mal aj jeho otec Heliodor Píka, ktorý povedal: "Milan, vieš, keď sa toto skončí, ja budem visieť na prvej lucerne."

Po tzv. Víťaznom februári 1948 Heliodora Píku zatkli. Milana Píku preradili na právne oddelenie Ministerstva obrany. Onedlho zatkla Štátna bezpečnosť aj jeho. Súdili ho spoločne so skupinou generála Mrázka. Bol obvinený z prípravy únosu otca do zahraničia. Pre nedostatok dôkazov a po zásahu prezidenta Klementa Gottwalda ho zbavili všetkých obvinení. Napriek tomu ho degradovali, vyhodili zo školy, vykázali z Prahy a za trest mal na rok nastúpiť do Jáchymovských baní.

Vďaka manželkinmu otcovi Milanovi Polákovi nakoniec Milan Píka do Jáchymova nenastúpil a odsťahoval sa do Bratislavy. O príprave otcovej popravy bol telefonicky informovaný 28. marca 1949.

"Ja som z toho teda prakticky nič nechápal. Nechápal som, prečo on, zaslúžilý vojak, ten, čo v dvoch vojnách bojoval za slobodu národa, štátu; stál pri zrode prvej česko-slovenskej armády, francúzsky legionár musí takým spôsobom odísť, zomrieť," spomínal Milan Píka na odsúdenie svojho otca.

S manželkou ihneď odcestoval do väznice Bory v Plzni a strávil s otcom jeho poslednú noc. Podľa jeho spomienok bol otec pripravený na popravu a znášal svoj údel statočne.

Milan Píka sa nikdy nezmieril s pošpinením otcovho mena a po politickom uvoľnení v roku 1968 požiadal o obnovenie procesu. Starý rozsudok bol zrušený, pričom generála Heliodora Píku zbavili obvinení a vrátili mu všetky hodnosti a vyznamenania. Napriek tomu však súd neurčil vinníka za krivé obvinenia. Po nástupe normalizácie bolo úsilie očistiť otcovo meno spomalené. Úplne sa to Milanovi Píkovi podarilo až po roku 1989.

Heliodor Píka potom, ako si vypočul rozsudok smrti, napísal svojmu synovi Milanovi: "Môj najdrahší, som presvedčený, že budeš oslobodený, a preto sa s tebou lúčim. Nedokážeš si predstaviť, čím si pre mňa bol. Hviezdou, lúčom jasu, pokoja a v posledných dňoch nesmiernou mravnou oporou. Keď som ťa oknom uvidel, všetko zo mňa spadlo. Necítil som tú hrôzu, ktorá ma trápi. Buď šťastný s našimi drahými."