Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Medzi obce s najnižším podielom obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku patria tri obce v okrese Rimavská Sobota.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) - Najvyšší podiel obyvateľov hlásiacich sa k slovenčine ako k materinskému jazyku je v Žilinskom kraji, naopak, najnižší je medzi obyvateľmi Nitrianskeho kraja. Pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka to v súvislosti s údajmi v ostatnom Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 uviedla Jasmína Stauder komunikujúca zistenia cenzu.
"Z celkového počtu 691.613 rezidentov Žilinského kraja sa k slovenčine ako materinskému jazyku hlási 654.039 osôb, teda takmer 95 percent obyvateľov. Zo 677.900 obyvateľov s trvalým pobytom v Nitrianskom kraji uviedlo v sčítaní slovenčinu ako materinský jazyk 462.859 obyvateľov, teda vyše 68 percent obyvateľov," spresnila hovorkyňa SODB 2021.
Dodala, že v roku 2021 bol v medzicenzálnom porovnaní zaznamenaný najvyšší nárast počtu obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku v Košickom a Prešovskom kraji. "Oproti roku 2011 bol nárast v Košickom kraji o 48.855 obyvateľov, čo predstavuje nárast o sedem percentuálnych bodov na 76 percent. V Prešovskom kraji bol nárast oproti roku 2011 o 43.900 obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku, čo predstavuje nárast o šesť percentuálnych bodov na 83,5-percentný podiel," dodala hovorkyňa.
Na druhej strane, najväčší pokles počas ostatného cenzu zaznamenali v Bratislavskom kraji. Oproti roku 2011 poklesol počet obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku o takmer štyri percentuálne body na hodnotu 86 percent.
Stauder takisto priblížila, že podľa údajov v sčítaní je v krajine 19 obcí, v ktorých všetci obyvatelia uviedli slovenčinu ako svoj materinský jazyk. "Medzi najväčšie takéto obce patria Kochanovce v okrese Bardejov, Rakša v okrese Turčianske Teplice a Štefanovce v okrese Prešov," informovala.
Medzi obce s najnižším podielom obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku patria tri obce v okrese Rimavská Sobota - Radnovce, Cakov a Žíp, kde podiel rezidentov uvádzajúcich slovenčinu ako materinský jazyk tvoril približne dve percentá obyvateľov.
"Z celkového počtu 691.613 rezidentov Žilinského kraja sa k slovenčine ako materinskému jazyku hlási 654.039 osôb, teda takmer 95 percent obyvateľov. Zo 677.900 obyvateľov s trvalým pobytom v Nitrianskom kraji uviedlo v sčítaní slovenčinu ako materinský jazyk 462.859 obyvateľov, teda vyše 68 percent obyvateľov," spresnila hovorkyňa SODB 2021.
Dodala, že v roku 2021 bol v medzicenzálnom porovnaní zaznamenaný najvyšší nárast počtu obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku v Košickom a Prešovskom kraji. "Oproti roku 2011 bol nárast v Košickom kraji o 48.855 obyvateľov, čo predstavuje nárast o sedem percentuálnych bodov na 76 percent. V Prešovskom kraji bol nárast oproti roku 2011 o 43.900 obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku, čo predstavuje nárast o šesť percentuálnych bodov na 83,5-percentný podiel," dodala hovorkyňa.
Na druhej strane, najväčší pokles počas ostatného cenzu zaznamenali v Bratislavskom kraji. Oproti roku 2011 poklesol počet obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku o takmer štyri percentuálne body na hodnotu 86 percent.
Stauder takisto priblížila, že podľa údajov v sčítaní je v krajine 19 obcí, v ktorých všetci obyvatelia uviedli slovenčinu ako svoj materinský jazyk. "Medzi najväčšie takéto obce patria Kochanovce v okrese Bardejov, Rakša v okrese Turčianske Teplice a Štefanovce v okrese Prešov," informovala.
Medzi obce s najnižším podielom obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku patria tri obce v okrese Rimavská Sobota - Radnovce, Cakov a Žíp, kde podiel rezidentov uvádzajúcich slovenčinu ako materinský jazyk tvoril približne dve percentá obyvateľov.
