Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Hosťom Pavla Demeša v cykle Osobnosti Nežnej revolúcie bol tribún a bývalý disident Ján Budaj.
Autor TASR
Ján Budaj - jedna z najvýraznejších tvári Nežnej revolúcie, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu, politik a poslanec NR SR.
Pozrite si rozhovor Pavla Demeša s Jánom Budajom v rámci cyklu Osobnosti Nežnej revolúcie.
V období normalizácie patril k aktívnym odporcom komunistického režimu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Za disidentskú činnosť bol prenasledovaný Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), vypočúvaný a väznený. Žil ako tzv. "občan druhej kategórie", pracoval ako pomocný robotník či kurič.
Ján Budaj sa narodil 10. februára 1952 v Bratislave. Už ako študent strednej školy si uvedomoval negatíva totalitného režimu a aj preto sa po maturite na jeseň v roku 1971 so spolužiakom pokúsil nelegálne prekročiť hranice. Útek za železnú oponu sa nepodaril a Budaja odsúdili na polročné väzenie.
Po tom, ako ho vo štvrtom ročníku vylúčili zo štúdia matematiky a fyziky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Trnave, sa už naplno zapojil do aktivít, ktoré poukazovali na deformácie normalizačných pomerov vo vtedajšom Československu, nastolených po udalostiach v roku 1968.
V druhej polovici 70. rokov 20. storočia za zúčastňoval na neoficiálnych umeleckých aktivitách, patril k predstaviteľom akčného a konceptuálneho umenia. Organizoval a spoluvytváral rôzne pouličné umelecké akcie, performancie, happeningy či undergroundové koncerty. S jedným z prvých signatárov Charty 77 na Slovensku Tomášom Petřivým a básnikom Vladimírom Archlebom založil Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP), ktorá na neoficiálnej umeleckej sfére pôsobila v rokoch 1979 - 1981.
V roku 1980 založil aj prvý občiansky orientovaný samizdat na Slovensku s názvom Kontakt. Spolupracoval s tajnou cirkvou, Chartou 77 a Výborom na obranu nespravodlivo stíhaných.
Začiatkom 80. rokov minulého storočia presmeroval Ján Budaj svoj občiansky aktivizmus aj do oblasti ochrany životného prostredia. Jeho prvým výrazným prejavom bol zápas o uchovanie bratislavských historických cintorínov (1980 - 1981), po ktorom nasledovali desiatky ďalších protestov a ochranárskych iniciatív. Sústredil okolo seba kolektív autorov, ktorí vytvorili samizdat Bratislava/nahlas (1987). V publikácii šíriacej sa ilegálne medzi ľuďmi kritizovali jej autori kvalitu života a skostnatenosť totalitného režimu.
Po 17. novembri 1989 sa stal jednou z vedúcich osobností udalostí, ktoré viedli k pádu totalitného režimu. Spolu s hercom Milanom Kňažkom boli hlavnými moderátormi masových demonštrácií na Námestí SNP v Bratislave. Preslávila sa aj čiapka, ktorá patrila k výbave kuričov v zimnom období - po novembrových udalostiach sa z nej stala dnes už legendárna "budajka".
Budaj stál pri začiatkoch hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré vzniklo 19. novembra 1989 v bratislavskej Umeleckej besede. Vo februári 1990 sa stal predsedom Koordinačného centra VPN a v marci toho istého roka aj podpredsedom vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR), kde okrem iného inicioval založenie Výboru SNR pre životné prostredie.
Hnutie VPN viedol do prvých slobodných volieb v júni 1990 ako jeho predseda a líder kandidátky. V priebehu posledného dňa volieb však z kandidátky odstúpil, pretože na verejnosť prenikla informácia, že sa jeho meno nachádza v evidenčných knihách spolupracovníkov ŠtB. V roku 2007 sa v archívoch Ústavu pamäti národa (ÚPN) našla aj oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, v ktorej sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja, s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.
Do aktívneho politického života sa Budaj opäť zapojil v roku 1993, keď spoluzakladal Alianciu demokratov Slovenska (ADS). Z nej po fúziách s ďalšími stranami vznikla Demokratická únia (DÚ). V DÚ zastával najskôr post podpredsedu pre programové veci, potom bol podpredsedom pre styk s verejnosťou.
Pred voľbami v roku 1998 vznikla Slovenská demokratická koalícia (SDK), ktorej súčasť tvorila aj DÚ. Po voľbách bol do roku 2002 poslancom Národnej rady (NR) SR za SDK. Pôsobil aj ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá.
V parlamentných voľbách v roku 2002 DÚ pod vedením Jána Budaja zostavila spoločnú kandidátku s Demokratickou stranou (DS). Tá však tesne pred voľbami z volieb odstúpila a odporučila, aby priaznivci DS dali svoj hlas Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii (SDKÚ). Následkom toho sa ani DÚ na voľbách nezúčastnila.
Tribún Nežnej revolúcie Ján Budaj stál aj za vznikom Liberálnodemokratickej únie (LDÚ), ktorá sa pod jeho vedením neskôr premenovala na Demokratickú úniu Slovenska a z tej sa v septembri 2010 stala strana Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska.
V roku 2016 kandidoval zo symbolického 89. miesta do NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Vo voľbách dostal 13.383 preferenčných hlasov a stal sa opäť poslancom parlamentu. Je členom výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru NR SR pre európske záležitosti.
Angažuje sa aj v komunálnej politike, od roku 2006 je poslancom Mestského zastupiteľstva v Bratislave za volebný obvod Petržalka, v rokoch 2013 - 2014 bol námestníkom primátora.
Pozrite si rozhovor Pavla Demeša s Jánom Budajom v rámci cyklu Osobnosti Nežnej revolúcie.
Profil Jána Budaja
V období normalizácie patril k aktívnym odporcom komunistického režimu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Za disidentskú činnosť bol prenasledovaný Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), vypočúvaný a väznený. Žil ako tzv. "občan druhej kategórie", pracoval ako pomocný robotník či kurič.
Ján Budaj sa narodil 10. februára 1952 v Bratislave. Už ako študent strednej školy si uvedomoval negatíva totalitného režimu a aj preto sa po maturite na jeseň v roku 1971 so spolužiakom pokúsil nelegálne prekročiť hranice. Útek za železnú oponu sa nepodaril a Budaja odsúdili na polročné väzenie.
Po tom, ako ho vo štvrtom ročníku vylúčili zo štúdia matematiky a fyziky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Trnave, sa už naplno zapojil do aktivít, ktoré poukazovali na deformácie normalizačných pomerov vo vtedajšom Československu, nastolených po udalostiach v roku 1968.
V druhej polovici 70. rokov 20. storočia za zúčastňoval na neoficiálnych umeleckých aktivitách, patril k predstaviteľom akčného a konceptuálneho umenia. Organizoval a spoluvytváral rôzne pouličné umelecké akcie, performancie, happeningy či undergroundové koncerty. S jedným z prvých signatárov Charty 77 na Slovensku Tomášom Petřivým a básnikom Vladimírom Archlebom založil Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP), ktorá na neoficiálnej umeleckej sfére pôsobila v rokoch 1979 - 1981.
V roku 1980 založil aj prvý občiansky orientovaný samizdat na Slovensku s názvom Kontakt. Spolupracoval s tajnou cirkvou, Chartou 77 a Výborom na obranu nespravodlivo stíhaných.
Začiatkom 80. rokov minulého storočia presmeroval Ján Budaj svoj občiansky aktivizmus aj do oblasti ochrany životného prostredia. Jeho prvým výrazným prejavom bol zápas o uchovanie bratislavských historických cintorínov (1980 - 1981), po ktorom nasledovali desiatky ďalších protestov a ochranárskych iniciatív. Sústredil okolo seba kolektív autorov, ktorí vytvorili samizdat Bratislava/nahlas (1987). V publikácii šíriacej sa ilegálne medzi ľuďmi kritizovali jej autori kvalitu života a skostnatenosť totalitného režimu.
Po 17. novembri 1989 sa stal jednou z vedúcich osobností udalostí, ktoré viedli k pádu totalitného režimu. Spolu s hercom Milanom Kňažkom boli hlavnými moderátormi masových demonštrácií na Námestí SNP v Bratislave. Preslávila sa aj čiapka, ktorá patrila k výbave kuričov v zimnom období - po novembrových udalostiach sa z nej stala dnes už legendárna "budajka".
Budaj stál pri začiatkoch hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré vzniklo 19. novembra 1989 v bratislavskej Umeleckej besede. Vo februári 1990 sa stal predsedom Koordinačného centra VPN a v marci toho istého roka aj podpredsedom vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR), kde okrem iného inicioval založenie Výboru SNR pre životné prostredie.
Hnutie VPN viedol do prvých slobodných volieb v júni 1990 ako jeho predseda a líder kandidátky. V priebehu posledného dňa volieb však z kandidátky odstúpil, pretože na verejnosť prenikla informácia, že sa jeho meno nachádza v evidenčných knihách spolupracovníkov ŠtB. V roku 2007 sa v archívoch Ústavu pamäti národa (ÚPN) našla aj oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, v ktorej sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja, s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.
Do aktívneho politického života sa Budaj opäť zapojil v roku 1993, keď spoluzakladal Alianciu demokratov Slovenska (ADS). Z nej po fúziách s ďalšími stranami vznikla Demokratická únia (DÚ). V DÚ zastával najskôr post podpredsedu pre programové veci, potom bol podpredsedom pre styk s verejnosťou.
Pred voľbami v roku 1998 vznikla Slovenská demokratická koalícia (SDK), ktorej súčasť tvorila aj DÚ. Po voľbách bol do roku 2002 poslancom Národnej rady (NR) SR za SDK. Pôsobil aj ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá.
V parlamentných voľbách v roku 2002 DÚ pod vedením Jána Budaja zostavila spoločnú kandidátku s Demokratickou stranou (DS). Tá však tesne pred voľbami z volieb odstúpila a odporučila, aby priaznivci DS dali svoj hlas Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii (SDKÚ). Následkom toho sa ani DÚ na voľbách nezúčastnila.
Tribún Nežnej revolúcie Ján Budaj stál aj za vznikom Liberálnodemokratickej únie (LDÚ), ktorá sa pod jeho vedením neskôr premenovala na Demokratickú úniu Slovenska a z tej sa v septembri 2010 stala strana Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska.
V roku 2016 kandidoval zo symbolického 89. miesta do NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Vo voľbách dostal 13.383 preferenčných hlasov a stal sa opäť poslancom parlamentu. Je členom výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru NR SR pre európske záležitosti.
Angažuje sa aj v komunálnej politike, od roku 2006 je poslancom Mestského zastupiteľstva v Bratislave za volebný obvod Petržalka, v rokoch 2013 - 2014 bol námestníkom primátora.
