Parlament už očividne skončil svoju púť a tak je to aj dobre. Na 100 percent sa síce nedá vylúčiť, že ešte rokovať bude – okrem tzv. slávnostnej schôdze – ale najmenej na 90 percent to vylúčiť možno. Aj keď sa prezidentka rozhodne niektoré zákony nepodpísať, ale vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie.

Isto, ďalšia schôdza je už zvolaná na budúci týždeň v utorok, ale či sa aj uskutoční, je vskutku otázne. Po prvé kvôli načasovaniu, keďže sa má konať deň pred štátnym sviatkom a po druhé preto, lebo na programe je odvolávanie B. Kollára z funkcie predsedu parlamentu. Situácia sa síce nedá veľmi porovnávať, ale dá sa aspoň pripomenúť, že keď bol B. Kollár odvolávaný z funkcie predsedu parlamentu v júli pred tromi rokmi, za jeho odvolanie hlasovalo iba 5 poslancov. Súčasný návrh síce podpísalo spolu 34 poslancov, ale na odvolanie je potrebných súhlas najmenej 76-tich poslancov. Opäť – treba síce počkať do utorka, ale zatiaľ sa zdá, že sa ich toľko nenájde ani na otvorenie schôdze, nieto ešte na odvolanie B. Kollára z funkcie. Mimochodom, to, že schôdza má byť deň pred štátnym sviatkom, ide na vrub navrhovateľom, nie predsedovi parlamentu – ak by podali návrh skôr, B. Kollár by musel aj skôr zvolať schôdzu.

Tak či onak, ôsme volebné obdobie parlamentu sa končí a to je fajn – aj preto, lebo tak rozbitý parlament doteraz ešte nebol. Obzvlášť dve posledné schôdze boli už len šantením poslancov, ktorí sa pretekali v tom, kto, kedy a akú novinku predloží. Lebo budú voľby a voličom treba ukázať, kto na nich myslí a kto nie, hoci to mohli sledovať a aj sledovali tri roky za sebou.

K posledným príkladom patrí aj viac ako dvadsiatka zákonov, ktoré sa parlament rozhodol prerokovať v osobitnom zrýchlenom konaní, ktoré však žiadny zákon nepozná a poslanci si ho iba na poslednú chvíľu vymysleli. V tom problém, samozrejme, nie je – ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, slovenský parlament môže hlasovaním rozhodnúť, že je to trebárs kohút. Problém nastane vtedy, ak pritom k takému označeniu núti aj iný štátny orgán – v tomto prípade vládu. Ak si poslanci totiž odhlasujú, že lehoty, ktoré sú v zákone stanovené, pre nich neplatia, tak jednoducho pre nich neplatia, napokon, nehrozí im za to žiadna sankcia. Lehoty však zostanú platiť pre všetkých ostatných – ak teda má vláda podľa zákona stanovených 30 dní na posúdenie návrhu zákona, pričom platí „Ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska,“ je každému jasné, že parlament má povinnosť čakať na stanovisko vlády celých 30 dní, ak ho vláda nedoručí skôr. Bez zmeny zákona to jednoducho nejde.

No. Ktovie, čo by krajina ešte zažila, ak by v tomto volebnom období parlament už neukončil svoju činnosť. Na druhej strane zostane faktom, že ju mohol a mal ukončiť skôr – ak by ústavní činitelia naozaj rešpektovali demokratické hodnoty a princípy, Slovensko už mohlo mať dnes po voľbách. Rozhodli sa inak, a preto má krajina má ešte tri mesiace pred voľbami.