Vláda premiéra Ľ. Ódora a ani jej program nedostali v parlamente dôveru, keďže ich podporilo iba 34 zo 136 prítomných poslancov. Možno teda do novodobých dejín krajiny pod Tatrami zapísať ďalšie slovenské špecifikum: 30-dňovú vládu.

Isto, vláda Ľ. Ódora bude existovať aj naďalej, ale nebude už takpovediac plnohodnotná či svojprávna – vládnuť bude spolu s prezidentkou Z. Čaputovou, pričom viaceré kompetencie nebude môcť vykonávať vôbec, teda ani s jej pomocou. Rozhodnutím parlamentu tak vláda okrem programu stratila aj status vlády úradníckej, pričom pomenovanie, že ide o vládu dočasnú, nie je presné – keďže každá vláda vládne iba dočasne. Vždy a všade. Môže tak ísť buď o vládu náhradnú, keďže nahrádza riadnu, hoci výstižnejšie a aj presnejšie je, že ide o vládu prezidentskú. A hoci aj voči tomu možno namietať, hlavný fakt počas volebnej kampane bude len jeden – keď v lete nebude pršať, bude za to zodpovedná prezidentka, keď pršať bude, zodpovedná za to bude tiež.

Z politického, ale aj vecného hľadiska ide o ďalšiu prehru hlavy štátu, ktorá vládu svojpomocne vymenovala a rozhodnutím parlamentu ju po mesiaci trvania bola prinútená odvolať. Znie to možno paradoxne, ale politici tak vyhoveli aj jej nedávnemu prianiu, aby sa neskrývali za ženskú sukňu a je fajn, že tak urobili. SaS síce aj po hlasovaní stále tvrdí, že bolo politickou chybou nedať vláde Ľ. Ódora dôveru – pretože ak vláda nemá dôveru, nemôže parlament ani odvolať žiadneho ministra, keď pochybí.

Proti sú však okrem základnej politickej abecedy a iných faktorov aj fakty – hneď prvým je, že SaS nemá dostatok poslancov ani podanie návrhu na odvolanie člena vlády, nieto na jeho odvolanie. Vyjadrené číselne – chýba jej na to ďalších prinajmenej 56 poslancov. Ďalším faktom je, že SaS síce dokázala povaliť aj vlastné vlády, ale doteraz nikdy nedokázala povaliť iba jedného jej člena. Hoci ho viackrát povaliť chcela V tomto však už nie je osamotená, keďže odvolať ministra sa podarilo iba raz a aj to už bolo v minulom tisícročí. A omylom.

Keďže v tejto chvíli neexistuje ani len náznak, že hlava štátu by dokázala vyskladať lepšiu vládu ako vládu pod vedením Ľ. Ódora, možno konštatovať, že jeho vláda bude spolu s hlavou štátu vládnuť až do vymenovania vlády, ktorá vzíde na základe výsledkov parlamentných volieb. Napokon, každá politická strana je s tým aj zmierená, keďže všetok čas už strany venujú volebnej kampani a isteže – aj nevyslovenie dôvery vláde Ľ. Ódora bolo jej súčasťou. Stranícka politika má vo volebnom čase jednoducho navrch a z politického hľadiska sú veci usporiadané tak, ako usporiadané majú byť. Výnimkou, ktorá to však iba potvrdzuje, je dianie v parlamente, v ktorom chaos a zmätok pri (ne)schvaľovaní zákonov pretrvávajú ďalej.

Je to tiež dôvod, prečo z nevyslovenia dôvery nemusí byť vláda smutná – do histórie totiž vstúpi aj tak, keďže ide vôbec o prvú vládu, ktorá nedostala dôveru parlamentu. A to zapadá ako puzzle do viacerých politických prvenstiev, rekordov a špecifík, ktoré súčasné volebné obdobie prinieslo – napríklad, že počas neho padali vlády ako hnilé hrušky.