Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Samotný súlad novely Trestného zákona s ústavou by podľa Hrabka ÚS SR mohol skúmať až potom, ako by bolo definitívne jasné v akej forme má novela platiť. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. februára (Teraz.sk) – Opozícia sa ústavnou sťažnosťou podanou v súvislosti s novelou Trestného zákona snaží vtiahnuť Ústavný súd (ÚS) SR do parlamentných politických hier. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Reagoval tým na informácie poslankyne Márie Kolíkovej (SaS), podľa ktorej skupina opozičných poslancov namieta na ústavnom súde porušenie svojich práv a žiada zrušiť všetky doterajšie uznesenia Národnej rady SR prijaté pri schvaľovaní tejto legislatívy.
Samotný súlad novely Trestného zákona s ústavou by podľa Hrabka ÚS SR mohol skúmať až potom, ako by bolo definitívne jasné v akej forme má novela platiť. A to podľa neho nastane až vtedy, keď prezidentka buď podpíše znenie novelizovaného zákona v schválenej forme, alebo ho vetuje a parlament o ňom definitívne rozhodne opätovným hlasovaním.
Skupina opozičných poslancov však už predstihu namieta na ÚS SR porušenie svojich práv pri rokovaní o novele. „Táto skupina poslancov, prezentovala to pani Kolíková, sa domáha toho, aby ÚS vyslovil, že prišlo k porušeniu jej práv. Namieta, že nemôže diskutovať, že poslanci vládnej koalície odmietajú vstupovať do diskusie,“ konštatoval Hrabko. Hoci väčšina parlamentných vystúpení počas januárových obštrukcií pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní o novele skutočne prebehla v réžii opozície, podľa Hrabka si vyššie zapojenie koaličných poslancov do debaty vynútiť nemôžu. „Slobodu prejavu nemôžete prikázať,“ upozornil.
Prezidentka Zuzana Čaputová teraz podľa Hrabka môže schválenú novelu podpísať, vrátiť ju parlamentu s pripomienkami, alebo vrátiť parlamentu zákon ako celok. V prvom prípade parlament prerokuje pripomienky hlavy štátu, v druhom len rozhodne, či prelomí alebo neprelomí rozhodnutie prezidentky. „Ale myslím si, že výsledok je zrejmý, parlament to veto prelomí,“ odhaduje Hrabko.
Európsky parlament na svojej stránke uverejnil termín eurovolieb, na Slovensku prebehnú v sobotu 8. júna. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie, teda o jedného europoslanca viac ako doteraz. Volebná účasť na Slovensku bola v roku 2014 13,05 percenta voličov, v roku 2019 stúpla na 22,74 percenta, stále však bola v únii najnižšia. „V tejto chvíli naozaj neviem pomenovať, kto by nás mohol nahradiť na poslednej priečke,“ reagoval Hrabko na otázku, či opäť očakáva, že ostaneme v otázke účasti na chvoste Európskej únie. Vyššiu voličskú účasť však budú podľa neho podporovať aj jednotlivé politické strany, lebo sa od nej bude odvíjať aj ich prípadný úspech alebo neúspech v európskych voľbách. „Od účasti sa bude odvíjať aj počet mandátov pre tú – ktorú politickú stranu,“ upozornil Hrabko.
Reagoval tým na informácie poslankyne Márie Kolíkovej (SaS), podľa ktorej skupina opozičných poslancov namieta na ústavnom súde porušenie svojich práv a žiada zrušiť všetky doterajšie uznesenia Národnej rady SR prijaté pri schvaľovaní tejto legislatívy.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Samotný súlad novely Trestného zákona s ústavou by podľa Hrabka ÚS SR mohol skúmať až potom, ako by bolo definitívne jasné v akej forme má novela platiť. A to podľa neho nastane až vtedy, keď prezidentka buď podpíše znenie novelizovaného zákona v schválenej forme, alebo ho vetuje a parlament o ňom definitívne rozhodne opätovným hlasovaním.
Skupina opozičných poslancov však už predstihu namieta na ÚS SR porušenie svojich práv pri rokovaní o novele. „Táto skupina poslancov, prezentovala to pani Kolíková, sa domáha toho, aby ÚS vyslovil, že prišlo k porušeniu jej práv. Namieta, že nemôže diskutovať, že poslanci vládnej koalície odmietajú vstupovať do diskusie,“ konštatoval Hrabko. Hoci väčšina parlamentných vystúpení počas januárových obštrukcií pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní o novele skutočne prebehla v réžii opozície, podľa Hrabka si vyššie zapojenie koaličných poslancov do debaty vynútiť nemôžu. „Slobodu prejavu nemôžete prikázať,“ upozornil.
Prezidentka Zuzana Čaputová teraz podľa Hrabka môže schválenú novelu podpísať, vrátiť ju parlamentu s pripomienkami, alebo vrátiť parlamentu zákon ako celok. V prvom prípade parlament prerokuje pripomienky hlavy štátu, v druhom len rozhodne, či prelomí alebo neprelomí rozhodnutie prezidentky. „Ale myslím si, že výsledok je zrejmý, parlament to veto prelomí,“ odhaduje Hrabko.
Európsky parlament na svojej stránke uverejnil termín eurovolieb, na Slovensku prebehnú v sobotu 8. júna. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie, teda o jedného europoslanca viac ako doteraz. Volebná účasť na Slovensku bola v roku 2014 13,05 percenta voličov, v roku 2019 stúpla na 22,74 percenta, stále však bola v únii najnižšia. „V tejto chvíli naozaj neviem pomenovať, kto by nás mohol nahradiť na poslednej priečke,“ reagoval Hrabko na otázku, či opäť očakáva, že ostaneme v otázke účasti na chvoste Európskej únie. Vyššiu voličskú účasť však budú podľa neho podporovať aj jednotlivé politické strany, lebo sa od nej bude odvíjať aj ich prípadný úspech alebo neúspech v európskych voľbách. „Od účasti sa bude odvíjať aj počet mandátov pre tú – ktorú politickú stranu,“ upozornil Hrabko.
