Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Aktuálna schôdza parlamentu bude zrejme chaotická a nemusí byť v tomto volebnom období posledná, povedal v TASR TV Juraj Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 15. júna (Teraz.sk) – Je len malá šanca, že parlament vysloví dôveru vláde premiéra Ľudovíta Ódora, lebo by tým zároveň vyslovil dôveru aj rozhodnutiu prezidentky Zuzany Čaputovej kabinet v aktuálnom zložení vymenovať. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Poslanci sú podľa neho v skutočnosti už od decembra v kampani do parlamentných volieb a strany evidujú aj to, že bezprostredne po voľbách parlamentných sa začne kampaň do volieb hlavy štátu. „Ak sa parlament rozhodne dať dôveru vláde pána Ódora, pôjdu veci štandardným spôsobom. Ale väčšia pravdepodobnosť je, že vláda dôveru parlamentu nezíska,“ konštatoval Hrabko.
Pokiaľ parlament vláde dôveru nevysloví, prezidentka ju podľa neho formálne odvolá a následne by mala vládu Ľudovíta Ódora poveriť vedením štátu až do nástupu nového kabinetu. „Neviem si predstaviť, že by pani prezidentka vymenila túto vládu ešte raz, veď je to jej vláda. A sú necelé štyri mesiace do volieb,“ dodal.
Je potrebné, aby inštitúcie štátu v období pred voľbami normálne fungovali, čo je podľa Hrabka jedna z výziev, ktoré pred úradníckou vládou stoja. „Úlohou vlády pán Ódora je pripraviť riadne parlamentné voľby a nepokaziť veci ešte viac ako pokazené sú. Žiadne iné veľké ciele si stavať nemôže,“ poznamenal Hrabko.
Preto podľa neho nie je prekvapením, že je programové vyhlásenie vlády Ľudovíta Ódora menej obsiahle, ako podobné dokumenty jej predchodkýň. „Aj preto z programového vyhlásenia vyplýva, že väčšinu vecí chce ponúknuť budúcej vláde koncepčnými prácami. Bude na budúcej vláde, či ich prevezme, alebo si len povyberá hrozienka,“ povedal.
Z ústavného hľadiska je podľa neho programové vyhlásenie vlády dôležitý dokument, keďže na jeho základe je vláda do 30 dní od svojho vymenovania povinná požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Z politického hľadiska je podľa neho význam programového vyhlásenia vlády skôr preceňovaný a množstvo cieľov zapísaných v programových vyhláseniach doterajších vlád nebolo nikdy naplnených.
Čo sa týka ďalšieho priebehu poslednej riadnej schôdze parlamentu v tomto volebnom období, podľa Hrabka sa dá očakávať vysoká miera chaosu, keďže podobne prebiehala už predposledná, májová schôdza Národnej rady (NR) SR. „Oficiálny návrh na ukončenie schôdze vtedy znel, že z dôvodu totálneho chaosu,“ pripomenul.
Vláda požiadala parlament aj o dve skrátené legislatívne konania a podľa Hrabka bude zaujímavé sledovať, či parlament úradníckej vláde v týchto otázkach vyjde v ústrety. Zároveň upozornil, že posledná riadna schôdza nemusí byť poslednou „pracovnou“ schôdzou poslancov v tomto volebnom období. „Napríklad môže pani prezidentka vrátiť niektoré schválené zákony a ak budú chcieť poslanci prelomiť jej veto, budú sa musieť znovu zísť. Inak vrátený zákon vyšumí do stratena a nebude platiť,“ poznamenal. Parlament by to podľa neho v takomto prípade pravdepodobne riešil zvolaním mimoriadnej schôdze. Takéto rokovanie je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) povinný zvolať do siedmych dní na základe žiadosti aspoň tridsiatich poslancov.
Poslanci sú podľa neho v skutočnosti už od decembra v kampani do parlamentných volieb a strany evidujú aj to, že bezprostredne po voľbách parlamentných sa začne kampaň do volieb hlavy štátu. „Ak sa parlament rozhodne dať dôveru vláde pána Ódora, pôjdu veci štandardným spôsobom. Ale väčšia pravdepodobnosť je, že vláda dôveru parlamentu nezíska,“ konštatoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Pokiaľ parlament vláde dôveru nevysloví, prezidentka ju podľa neho formálne odvolá a následne by mala vládu Ľudovíta Ódora poveriť vedením štátu až do nástupu nového kabinetu. „Neviem si predstaviť, že by pani prezidentka vymenila túto vládu ešte raz, veď je to jej vláda. A sú necelé štyri mesiace do volieb,“ dodal.
Je potrebné, aby inštitúcie štátu v období pred voľbami normálne fungovali, čo je podľa Hrabka jedna z výziev, ktoré pred úradníckou vládou stoja. „Úlohou vlády pán Ódora je pripraviť riadne parlamentné voľby a nepokaziť veci ešte viac ako pokazené sú. Žiadne iné veľké ciele si stavať nemôže,“ poznamenal Hrabko.
Preto podľa neho nie je prekvapením, že je programové vyhlásenie vlády Ľudovíta Ódora menej obsiahle, ako podobné dokumenty jej predchodkýň. „Aj preto z programového vyhlásenia vyplýva, že väčšinu vecí chce ponúknuť budúcej vláde koncepčnými prácami. Bude na budúcej vláde, či ich prevezme, alebo si len povyberá hrozienka,“ povedal.
Z ústavného hľadiska je podľa neho programové vyhlásenie vlády dôležitý dokument, keďže na jeho základe je vláda do 30 dní od svojho vymenovania povinná požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Z politického hľadiska je podľa neho význam programového vyhlásenia vlády skôr preceňovaný a množstvo cieľov zapísaných v programových vyhláseniach doterajších vlád nebolo nikdy naplnených.
Čo sa týka ďalšieho priebehu poslednej riadnej schôdze parlamentu v tomto volebnom období, podľa Hrabka sa dá očakávať vysoká miera chaosu, keďže podobne prebiehala už predposledná, májová schôdza Národnej rady (NR) SR. „Oficiálny návrh na ukončenie schôdze vtedy znel, že z dôvodu totálneho chaosu,“ pripomenul.
Vláda požiadala parlament aj o dve skrátené legislatívne konania a podľa Hrabka bude zaujímavé sledovať, či parlament úradníckej vláde v týchto otázkach vyjde v ústrety. Zároveň upozornil, že posledná riadna schôdza nemusí byť poslednou „pracovnou“ schôdzou poslancov v tomto volebnom období. „Napríklad môže pani prezidentka vrátiť niektoré schválené zákony a ak budú chcieť poslanci prelomiť jej veto, budú sa musieť znovu zísť. Inak vrátený zákon vyšumí do stratena a nebude platiť,“ poznamenal. Parlament by to podľa neho v takomto prípade pravdepodobne riešil zvolaním mimoriadnej schôdze. Takéto rokovanie je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) povinný zvolať do siedmych dní na základe žiadosti aspoň tridsiatich poslancov.
