Komárno 3. decembra (TASR) – Rekonštrukcia Ferdinandovej brány Starej pevnosti v Komárne je ukončená. Zreštaurovanú národnú kultúrnu pamiatku dnes zástupcovia mesta slávnostne odovzdali do užívania. Komplexná obnova brány trvala osem rokov, Mesto Komárno ju realizovalo na etapy, informoval primátor Anton Marek. Celkové náklady dosiahli 115.600 eur, z toho 96.000 eur získalo mesto od Ministerstva kultúry SR v rámci grantu Obnovme si svoj dom a 19.600 eur tvorili vlastné zdroje mesta.

Reštaurátorský výskum pozostávajúci zo sondáže, rozboru, vyhodnotenia stavu a vypracovania návrhu na reštaurovanie sa uskutočnil v roku 2007. Obnova Ferdinandovej brány bola vykonaná pod vedením reštaurátora Ondreja Csütörtökiho.

Galéria z otvorenia:

Najstaršia kamenná pamiatka v meste

Ferdinandova brána Starej pevnosti v Komárne z roku 1550 je najstaršou kamennou pamiatkou pevnostného systému Komárna. Národná kultúrna pamiatka je na predbežnom  zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Výstavbu pevnosti nariadil v roku 1541 rímsko-nemecký cisár Ferdinand I. Habsburský, preto brána dostala meno po ňom. Bola prvou bastiónovou pevnosťou postavenou mimo Talianska. Stavať ju začali v roku 1546. Pevnosť mala slúžiť ako obrana proti nájazdom Turkov, ktorým sa ju nikdy nepodarilo dobyť. Komárňanská pevnosť bola najväčšou pevnosťou Rakúsko-uhorskej monarchie, vystavaná bola pre dvestotisícovú armádu.

Celý pevnostný systém Komárna predstavuje z hľadiska historických fortifikačných stavieb významnú pamiatku. Je dôležitým dielom pevnostného staviteľstva s navrstvením viacerých vývojových etáp a svojimi rozmermi patrí medzi najväčšie pevnostné systémy svojho druhu na svete. Ferdinandova brána ako hlavný a jediný vstup do Starej pevnosti je najhodnotnejšou a najstaršou zachovanou časťou Národnej kultúrnej pamiatky - Pevnostný systém Komárna, ktorá v rámci fortifikačnej architektúry disponuje aj umelecko-remeselnými a historicky dokumentačnými hodnotami.

K bráne viedol ešte začiatkom 20. storočia most, ktorý bol pôvodne drevený. Súčasťou vstupu bol aj padací most ovládaný z vnútra podbránia. Vedľa brány na priečelí bola ešte začiatkom 20. storočia zachovaná strieľňa pre čelnú paľbu, ktorá je dnes zamurovaná. Vstup bol v 20. storočí prehĺbený tak, aby umožnil prejazd vyššej vojenskej techniky a boli cez ňu ťahané podzemné vedenia inžinierskych sietí. Uprostred podbránia je vo valenej klenbe drážka súvisiaca pravdepodobne s padacou mrežou. Nad vstupným otvorom brány je z vonkajšej strany umiestnený kamenný reliéf habsburského erbu, ktorý zobrazuje dvoch grifov držiacich kartušu s orlicou, opásanú rádom zlatého rúna. Nad kartušou je umiestnená panovnícka koruna.