Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ukončenie prebiehajúceho vnútorného konfliktu je pre našu krajinu nanajvýš dôležité, dodala vo svojom prejave.
Autor TASR
Haag 12. decembra (TASR) - Mjanmarská líderka a nositeľka Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij vo štvrtok pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) v Haagu varovala, že obžaloba z genocídy moslimskej menšiny Rohingov vznesená voči Mjanmarsku by mohla vyvolať ďalšiu krízu.
Su Ťij uviedla, že žaloba, ktorú podala západoafrická Gambia, môže "oslabiť zmierenie", a že je "dôležité vyhnúť sa akémukoľvek opätovnému vyvolaniu vnútorného ozbrojeného konfliktu z rokov 2016-17". Informovala o tom agentúra AFP.
Žalobu, v ktorej je Mjanmarsko vinené z genocídy, podala Gambia v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC).
"Modlím sa, aby rozhodnutie, ktoré urobíte uvážlivo a na základe vízie spravodlivosti, nám pomohlo vytvoriť jednotu bez rozličnosti," povedala Su Ťij v závere svojej krátkej šesťminútovej reči pred tribunálom, pred ktorým ako šéfka mjamnarskej delegácie obhajuje svoju krajinu.
"Kroky, ktoré vyvolávajú podozrenia a rozsievajú pochybnosti alebo vytvárajú rozhorčenie medzi komunitami, ktoré práve začali budovať krehký základ dôvery, by mohli oslabiť zmierenie," vyhlásila.
"Ukončenie prebiehajúceho vnútorného konfliktu je pre našu krajinu nanajvýš dôležité," dodala. Podľa nej je zároveň rovnako dôležité vyhnúť sa akémukoľvek opätovnému vyvolaniu vnútorného ozbrojeného konfliktu z rokov 2016-17 v Jakchainskom štáte.
Su Ťij v stredu pred ICJ odmietla obvinenia z genocídy Rohingov. Vyhlásila, že mjammarská armáda použila voči Rohingom "neprimeranú silu", nemožno jej však pripisovať zámer spáchať genocídu.
Ťaženie mjanmarských ozbrojených síl voči Rohingom sa začalo po tom, ako rohinskí ozbrojenci v mjanmarskom administratívnom území Jakchainský štát zaútočili 25. augusta 2017 na policajné a armádne stanovištia.
Z oblasti ušlo v dôsledku operácií mjanmarskej armády, ktoré údajne sprevádzalo masové znásilňovanie, vraždenie a vypaľovanie domov, do susedného Bangladéša viac ako 800.000 Rohingov. Väčšina z nich stále zostáva v tamojších utečeneckých táboroch a bojí sa vrátiť domov v obave pred ďalšími násilnosťami.
Su Ťij uviedla, že žaloba, ktorú podala západoafrická Gambia, môže "oslabiť zmierenie", a že je "dôležité vyhnúť sa akémukoľvek opätovnému vyvolaniu vnútorného ozbrojeného konfliktu z rokov 2016-17". Informovala o tom agentúra AFP.
Žalobu, v ktorej je Mjanmarsko vinené z genocídy, podala Gambia v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC).
"Modlím sa, aby rozhodnutie, ktoré urobíte uvážlivo a na základe vízie spravodlivosti, nám pomohlo vytvoriť jednotu bez rozličnosti," povedala Su Ťij v závere svojej krátkej šesťminútovej reči pred tribunálom, pred ktorým ako šéfka mjamnarskej delegácie obhajuje svoju krajinu.
"Kroky, ktoré vyvolávajú podozrenia a rozsievajú pochybnosti alebo vytvárajú rozhorčenie medzi komunitami, ktoré práve začali budovať krehký základ dôvery, by mohli oslabiť zmierenie," vyhlásila.
"Ukončenie prebiehajúceho vnútorného konfliktu je pre našu krajinu nanajvýš dôležité," dodala. Podľa nej je zároveň rovnako dôležité vyhnúť sa akémukoľvek opätovnému vyvolaniu vnútorného ozbrojeného konfliktu z rokov 2016-17 v Jakchainskom štáte.
Su Ťij v stredu pred ICJ odmietla obvinenia z genocídy Rohingov. Vyhlásila, že mjammarská armáda použila voči Rohingom "neprimeranú silu", nemožno jej však pripisovať zámer spáchať genocídu.
Ťaženie mjanmarských ozbrojených síl voči Rohingom sa začalo po tom, ako rohinskí ozbrojenci v mjanmarskom administratívnom území Jakchainský štát zaútočili 25. augusta 2017 na policajné a armádne stanovištia.
Z oblasti ušlo v dôsledku operácií mjanmarskej armády, ktoré údajne sprevádzalo masové znásilňovanie, vraždenie a vypaľovanie domov, do susedného Bangladéša viac ako 800.000 Rohingov. Väčšina z nich stále zostáva v tamojších utečeneckých táboroch a bojí sa vrátiť domov v obave pred ďalšími násilnosťami.
