< sekcia Magazín

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: IC vlakom z Košíc do Žiliny

Železničná stanica Vrútky. Foto: Vovlaku.sk

Vovlaku.sk vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu.

Bratislava 1. septembra (Vovlaku.sk) - Postupne vám ukazujeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes vám ponúkame možnosť prejsť trať ŽSR 180 Košice - Žilina od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v IC vlaku IC 522.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!



Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Košicami a Žilinou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Projekt VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

Začiatok cesty: Železničná stanica Košice


Železničná stanica Košice.
Foto: Vovlaku.sk


Technické údaje o vlaku a trati
Jazda v rýchliku v IC vlaku IC 522 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku
Rušeň 350 + osobný vozeň Ampeer + osobný vozeň WRRmeer + osobný vozeň Bdghmeer + 4x osobný vozeň Bmpeer

O trati
Železničná trať Žilina - Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.

Číslo trate: ŽSR - 180
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa:
Košice - Žilina
Otvorenie trate: 1870 - 1872
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: 3 kV =


Z histórie trate
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:

• 1. 9. 1870: Košice - Kysak - Prešov
• 1. 2. 1871: Bohumín - Český Těšín
• 8. 2. 1871: Český Tešín - Žilina
• 8. 12. 1871: Žilina - Poprad
• 12. 12. 1871: Poprad - Spišská Nová Ves
• 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves - Kysak

Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.


Parametre trate
Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Modernizácia trate
V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.

Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015. Zrekonštruovaná má pri nej byť nielen trať, ale aj stanica Štrba. Kvôli novým parametrom trate (medzi inými aj maximálna prevádzková rýchlosť do 200 km/h, plánovaná minimálna 160 km/h) bude takmer trojkilometrový úsek medzi Štrbou a Svitom vedený po novom telese. V rámci modernizácie sa preloží 22% súčasnej trate.

Dĺžka trate v úseku sa tak zníži z 12,868 km na 12,700 km. Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami. Realizácia má byť prevedená tak, aby sa stihol Operačný program na roky 2016-2020. V roku 2017 sa počíta so zahájením výstavby v úsekoch Liptovský Hrádok - Paludza a Lučivná - Poprad.

Stanice a zastávky na trati
Košice - hl. stanica - križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice), 169 (Košice – Hidasnémeti) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou)
• Ťahanovce
• Kostoľany nad Hornádom
• Trebejov
• Kysak - križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna)
• Veľká Lodina
• Malá Lodina
• Ružín
• Margecany zastávka
• Margecany - križovatka s traťou 173 (Červená Skala – Margecany)
• Kluknava
• Richnava
• Krompachy
• Spišské Vlachy - križovatka s traťou 187 (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie)
• Olcnava
• Vítkovce
• Chrasť nad Hornádom
• Matejovce nad Hornádom
• Markušovce
• Teplička nad Hornádom
• Spišská Nová Ves - križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)
• Smižany
• Spišské Tomášovce
• Letanovce
• Vydrník
• Spišský Štiavnik
• Gánovce
• Poprad - Tatry - križovatka s traťou 183 (Poprad – Štrbské Pleso) a 185 (Poprad – Plaveč)
• Svit
• Štrba zastávka
• Štrba - križovatka s traťou 182 (Štrba – Štrbské Pleso)
• Važec
• Východná
• Kráľova Lehota
• Liptovský Hrádok
• Podtureň
• Okoličné
• Liptovský Mikuláš
• Liptovské Vlachy
• Liptovská Teplá
• Lisková
• Ružomberok
• Ružomberok-Rybárpole
• Hrboltová
• Švošov
• Ľubochňa
• Stankovany
• Kraľovany - križovatka s traťou 181 (Kraľovany – Trstená)
• Šútovo
• Krpeľany
• Turany
• Sučany
• Vrútky nákladná stanica
• Vrútky - križovatka s traťou 170 (Vrútky – Zvolen)
• Strečno
• Varín
• Teplička nad Váhom
Žilina - križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova)


Koniec cesty – Stanica Žilina


Železničná stanica Žilina.
Foto: Vovlaku.sk


Zaujímavosti na trati


Rieka Hornád
Hornád (maď. Hernád) je rieka na Slovensku a v Maďarsku. Je to významný ľavostranný prítok Slanej. Podľa dĺžky je 5. najdlhšia slovenská rieka. Pramení asi 4 km západne od obce Vikartovce, na východnom úpätí vrchu Krahulec v nadmorskej výške cca 1 050 m n. m.

Od prameňa postupne tečie ako potok s výrazne vyvinutým korytom, postupne zvyšuje svoju vodnatosť pribratím menších i väčších prítokov. Preteká cez Slovenský raj, kde sa prerezáva kaňonovitým údolím, nazývaným Prielom Hornádu, zaradeným kvôli svojej výnimočnosti medzi národné prírodne rezervácie Slovenska. Koryto rieky je zarezané do vápencového podložia.
Na snímke most ponad rieku Hornád.
Foto: TASR/Roman Hanc

Po opustení Slovenského raja tečie cez Spišskú Novú Ves a ďalej cez Krompachy. Na sútoku Hornádu s Hnilcom je vybudovaná vodná nádrž Ružín. Je to typická údolná nádrž a využíva sa na výrobu elektrickej energie a priemyselný odber vody pre železiarne v Košiciach.

Hornád je domovom takmer všetkých bežne rozšírených sladkovodných rýb vyskytujúcich sa na Slovensku, no možno tu nájsť aj našu najvzácnejšiu rybu hlavátku podunajskú (Hucho hucho).

Markušovce
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku Levočského potoka s Hornádom.

V obci sa nachádza niekoľko kúrií a kaštieľov, z ktorých najkrajší je Mariássyovský kaštieľ. Tieto kúrie boli v obci postavené v 17. a 18. storočí. Jedna z nich, neskorobaroková kúria, je pamiatkou z 18. storočia a nachádza sa hneď pri kaštieli. Po rekonštrukcii sa stala budovou Obecného úradu v Markušovciach. Pred vchodom je na stĺpe erb obce. Ďalšia na hlavnej ulici má na fasáde erbovú tabuľu s rokom 1747 a iniciálmi LM a KS so združeným erbom Ladislava Mariássyho a jeho manželky Kláry Szepessy.
Na archívnej snímke letohrádok Dardanely v obci Markušovce.
Foto: TASR/Adriána Antošková


Mariássyovský kaštieľ má štvorcový pôdorys so štyrmi okrúhlymi nárožnými vežami. Postavil ho roku 1643 František Mariássy v renesančnom slohu. Rok výstavby je doložený na tabuli osadenej nad hlavným vchodom. Na tabuli je vytesaný rodový erb staviteľa, iniciály FM a niekoľko nápisov.

Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Villa Nova) je okresné mesto ležiace v Košickom kraji.

Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.
Stanica Spišská Nová Ves
Foto: Tablet.TV

V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši.

Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom.

Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.
Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.


Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net