< sekcia Kultúra

J. Rezník st. a M. Stano predstavili knihu Spisovatelia v anekdotách

Na snímke spisovateľ Jaroslav Rezník starší počas príležitosti uvedenia knižného titulu pod názvom Spisovatelia v anekdotách - Literárne klebetárium 10. júla 2019 v Bratislave. Foto: TASR/Pavol Zachar

Za účasti autorov ju v stredu večer predstavilo vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry.

Bratislava 10. júla (TASR) – Spisovatelia v anekdotách s podtitulom Literárne klebetárium je názov novej knižky spisovateľa a básnika Jaroslava Rezníka s ilustráciami Milana Stana. Za účasti autorov ju v stredu večer predstavilo vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry.

Hneď v úvode knihy víta čitateľov výstižná myšlienka: „Dva druhy spisovateľov sú geniálne - tí, čo myslia, a tí, čo nútia premýšľať ostatných.“

Tomu zodpovedá aj obsah vtipnej zbierky príbehov z nedávneho i súčasného slovenského literárneho života, v ktorej defilujú desiatky známych osobností. Tie autor predstavil v tých najrozmanitejších situáciách a pri rozličných príležitostiach, samozrejme, humorných.

Na snímke spisovateľ Jaroslav Rezník starší počas príležitosti uvedenia knižného titulu pod názvom Spisovatelia v anekdotách - Literárne klebetárium 10. júla 2019 v Bratislave.
Foto: TASR/Pavol Zachar


Kniha ponúka autorove spomienky na Maticu slovenskú, plejádu martinských kultúrnych osobností spätých s kultúrou a literatúrou, príhody z Domova slovenských spisovateľov v Budmericiach, legendárneho bratislavského Klubu slovenských spisovateľov či desiatok náhodných stretnutí, cielených návštev aj vášnivých besied.

Na snímke spisovateľ Jaroslav Rezník starší (druhý zľava), jeho dcéra Mária (vľavo), ilustrátor Milan Stano (tretí zľava), spisovateľ Anton Blaha (vpravo) počas slávnostného krstu v rámci príležitosti uvedenia knižného titulu pod názvom Spisovatelia v anekdotách - Literárne klebetárium 10. júla 2019 v Bratislave.
Foto: TASR/Pavol Zachar


Rezník rozdelil zozbieraný materiál do štyroch tematických častí - S klasikmi na posiedke alebo aj inde, Kto dostal po hube v našom slávnom Klube alebo aj inde, Literárny erotikon o ľuďoch a pre ľudí a fejtóny Ako vznikla naša abeceda. Poslednú kapitolu dopĺňajú anekdoty o členoch pezinského PI klubu, ktoré o svojich kamarátoch zozbieral Stano. Tento netradičný klub vznikol v roku 2006 a združuje nielen spisovateľov, ale aj skladateľov, diplomatov, vedcov, hudobníkov či bývalých politikov.

Na snímke knižný titul spisovateľa Jaroslava Rezníka staršieho pod názvom Spisovatelia v anekdotách - Literárne klebetárium počas príležitosti uvedenia knihy 10. júla 2019 v Bratislave.
Foto: TASR/Pavol Zachar


„Začal som to písať kedysi pred 15 rokmi do Slovenských pohľadov. Inšpiroval ma nebohý Karol Rosenbaum, ktorý rozprával vtipné historky vo vlaku v kupé. Kolegovia mu hovorili, aby to dal na papier. Rosenbaum odpovedal, že to už skúšal asi štyrikrát, ale nie je to ono. Po jednom posedení v klube vznikla rubrika Literárne vtipárium. Toto sú tie historky, nie sú to anekdoty, ako by si niekto myslel, to sa naozaj stalo a ten bonmot naozaj odznel. Ja som to trocha učesal, dal som tomu literárnu podobu. Literárne vtipárium trvalo tri ročníky, malo to úspech. Potom prišiel Milan Stano s tým, že by to chcelo vydať knižne,“ povedal pre TASR Rezník.

Súčasťou literárno-kultúrneho a spoločenského stretnutia, ktoré dostalo názov podľa jednej z kapitol Kto dostal po hube v našom slávnom Klube, bola aj prezentácia ďalších dvoch kníh, ktoré Rezník vydal v roku 2019.

Oči plné oblohy je názov prvej z nich, určená je hlavne žiakom druhého stupňa základných škôl. Ponúka mnoho zaujímavostí z detských rokov Milana Rastislava Štefánika. V detstve chcel byť vynálezcom, meteorológom, fotografom, spisovateľom, organistom, hvezdárom. Hvezdárom sa po rokoch štúdia stal, no nikdy nechcel byť vojakom, dôstojníkom. Nakoniec sa stal generálom, dokonca generálom letectva.



Druhou je Rozprávka o cárovi Saltánovi. Zámerom vydavateľa je priblížiť slovenskej čitateľskej verejnosti známu rozprávku najvýznamnejšieho ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina. Text rozprávky preložil, prebásnil a spracoval práve Rezník. Rozprávka o cárovi Saltánovi patrí medzi najkrajšie Puškinove rozprávky, ktorej motív možno nájsť aj v slovenských ľudových rozprávkach, preto je slovenskému čitateľovi blízka.