< sekcia Kultúra

Nobelovu cenu za literatúru získala Kanaďanka Alice Munroová

Alice Munroová Foto: TASR/AP

Všetky ocenenia slávnostne odovzdajú 10. decembra. Každá z cien je dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (približne 920.000 eur).

Štokholm 10. októbra (TASR) - Laureátkou tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru sa dnes stala kanadská spisovateľka Alice Munroová (82).

Porota ju ocenila ako "majsterku súčasnej poviedky", oznámila švédska kráľovská akadémia vied.

"(Munroová) sa zmocnila umeleckej formy poviedky, ktorá tak trochu zostáva v tieni románu, a vypracovala ju skoro do dokonalosti," uviedol pre agentúru AP stály tajomník akadémie Peter Eglund.

Konkrétne pritom vyzdvihol Munroovej zbierku poviedok The Moons of Jupiter (Jupiterove mesiace), v ktorej podľa neho "jej mimoriadny štýl dostal svoju formu", uviedla agentúra DPA.

Predstaviteľom akadémie sa na prvý pokus nepodarilo Munroovú telefonicky zastihnúť a radostnú správu jej nadiktovali na odkazovač. Englund vyjadril nádej, že 82-ročná autorka bude môcť v decembri osobne pricestovať na odovzdávanie cien do Štokholmu.

Munroová je len 13. ocenenou ženou v 112-ročnej histórii Nobelovej ceny za literatúru. Je prvou výlučne kanadskou spisovateľkou, ktorá dostala toto prestížne ocenenie. Už v roku 1976 získal cenu Švédskej akadémie Saul Bellow, ktorý sa síce narodil v Quebecu, ale väčšinu života strávil v USA, a všeobecne je považovaný skôr za predstaviteľa americkej literatúry.

Alice Munroová sa narodila 10. júla 1931 v kanadskom Ontáriu. Vo svojich poviedkach rozpráva príbehy ľudí z vidieckych oblastí severozápadného Ontária, kde vyrastala. Pre slovenského čitateľa sú jej diela zatiaľ prístupné len v češtine, v ktorej vyšli tri z jej 15 zbierok poviedok.

Prvú poviedku napísala vo svojich 15 rokoch a publikovať začala o štyri roky neskôr. Na prvú knižnú publikáciu svojich krátkych próz si však musela počkať až do roku 1968, keď jej vyšla zbierka poviedok The Dance of the Happy Shades (Tanec šťastných tieňov), s ktorou mala autorka veľký úspech, a ktorá jej priniesla najprestížnejšie kanadské literárne ocenenie - Literárnu cenu generálneho guvernéra.

Tú potom získala ešte dvakrát: v roku 1978 za zbierku poviedok Who Do You Think You Are (Kto myslíš, že si) a v roku 1986 za zbierku The Progress of Love (Pokrok lásky). Najprestížnejšie britské literárne ocenenie, Man Bookerovu medzinárodnú cenu získala Munroová za celoživotné dielo v roku 2009.

Medzi ďalšie Munroovej knihy patria: román Lives of Girls and Women (Životy dievčat a žien), 1971; zbierky poviedok The Moons of Jupiter (Jupiterove mesiace) 1982; Friend of My Youth (Priateľka z detstva) 1990; a zbierka s nepreložiteľným názvom Hateship, Friendship, Coutship, Loveship, Marriage (2001). Jej doposiaľ posledným dielom je zbierka poviedok Dear Life (Drahý život) z roku 2012.

Literárni kritici označujú Munroovú za jednu z najväčších žijúcich spisovateľov sveta a jej kolegyňa, newyorská spisovateľka Cynthia Ozicková ju nazvala "naším (Antonom Pavlovičom) Čechovom". Rozprávačkou jej próz je často dievča alebo mladá žena a témy jednotlivých poviedok sú takisto zviazané so ženským svetom.

Akadémia dostala aj tento rok stovky nominácií od profesorov literatúry či jazykov z celého sveta, predchádzajúcich laureátov a predsedov organizácií združujúcich spisovateľov. Medzi tohtoročnými favoritmi sa spomínali aj Japonec Haruki Murakami, Američan Philip Roth, Talian Umberto Eco, Bieloruska Svetlana Alexijevičová, ale aj česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera.

Týždeň oznamovania mien laureátov prestížnej Nobelovej ceny odštartoval v pondelok udelením ocenenia za medicínu. Pokračovať bude v piatok oznámením laureáta Nobelovej ceny za mier a zavŕši sa v pondelok udelením ceny za ekonómiu.

Všetky ocenenia slávnostne odovzdajú 10. decembra. Každá z cien je dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (približne 920.000 eur).