Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Knihy

Ľudmila Ulická: Zelený stan

Ľudmila Ulická: Zelený stan Foto: TASR/www.book.review.sk

Autorka spomína všetky podstatné negatívne črty stalinského, chruščovovského a brežnevovského obdobia, počas ktorých sa udeje všetko podstatné v životoch početných románových protagonistov.

Bratislava 2. októbra (TASR) - Z nepreberného množstva predstaviteľov súčasnej ruskej literatúry do čitateľského povedomia u nás už vstúpila autorka Ľudmila Ulická (nar. 1943). Po jej prózach Sonička, Veselý pohreb a Daniel Stein, tlmočník sa k slovenskému čitateľov dostáva aj jej obsiahly román Zelený stan (Slovart, Bratislava 2012, preložil Ján Štrasser).

Autorka sa zamerala na časovo obsiahle obdobie – od smrti diktátora Stalina až po rok 1996, keďže posledné dve vety románu obsahujú strohý údaj o smrti básnika Josipa Brodského, po Solženicynovi snáď najznámejšieho ruského autora v emigrácii poststalinskej éry.

V centre pozornosti však nie sú jeho osudy, ale ide o životný príbeh troch priateľov – Iľju, Saňu a Michu, ktorí sa stretli v škole tesne pred pamätným rokom 1953 a ich osudy sa preplietali po celý život. Autorka nás uvádza do doby, keď sa občania ZSSR dozvedajú z rádia, že generalissimus je chorý a o pár dní aj zvesť o jeho smrti. Okolnosti pohrebu, ktorý v Moskve následne znamenal smrť vyše jeden a pol tisíca mŕtvych po ušliapaní či rozmliaždení, sa snažil zachytiť budúci fotograf Iľja, ktorý však takmer na svoju zvedavosť tiež doplatil a len so šťastím unikol ušliapaniu davom ľudí, zvedavých na pohreb svojho vodcu. Autorka podrobne vykresľuje formovanie charakterov troch mládencov, na ktoré nevplývajú len ich rodiny, ale i škola, vo výnimočne pozitívnom zmysle to bol učiteľ literatúry Viktor Julievič Šengeli. Ten ich dokázal získať pre svet literatúry, najmä ruskej, a dokázal sa svojim „mirusom“ (milovníkom ruskej slovesnosti) venovať nezištne aj mimo rámca svojich učiteľských povinností, keď ich vodieval po Moskve na miesta, súvisiace s predstaviteľmi ruskej literatúry a kultúry. Neskôr im tiež pomáhal v rámci svojich možností, keď sa trom kamarátom príliš zauzlili nielen vlastné osudy, ale aj osudy ich najbližších.

Práve cez túto postavu Ulická využila možnosť nadviazať na najlepšie tradície ruskej literatúry, na jej veľkolepý humánny a demokratický náboj – od dekabristov a Puškina, Gercena cez Dostojevského k Mandeľštamovi, Achmatovovej, Solženicynovi a Brodskému. Zároveň sa tak mladým školákom naskytla možnosť spoznávať pravú tvár režimu, ktorému sú sprvu takmer bezvýhradne oddaní. Svoju úlohu zohrala aj skutočnosť, že ešte doznievala propagandistická vlna, ťažiaca zo skutočnosti, že Sovietsky zväz porazil fašistické Nemecko.

Silný pocit vlastenectva sa v mladých hrdinoch snúbil so „sovietizáciou“, z ktorej sa však postupne vymaňovali až k disidentskému údelu, ale vlastencami ostali na celý život. Najtragickejšie sa s tým vyrovnával Micha, ktorý nedokázal po svojej disidentskej anabáze využiť možnosť emigrovať a zvolil si radšej dobrovoľný odchod z neživota v ubíjajúcej brežnevovskej nehybnosti.

Paralelou „dekabristi a disidenti“ naznačila Ulická nielen výnimočnosť týchto postáv ruskej minulej a nedávnej histórie, ale aj podobnosť v schopnostiach jedných hrdinsky odolávať tlaku moci a slabosti druhých, ktorí odolať nedokázali a buď zradili seba alebo svojich priateľov či blízkych.

Ulická rozširuje diapazón románového priestoru aj na oblasti mimo Moskvy, kde sa odohráva podstatná časť životných osudov hlavných postáv a vyjadruje sa aj k trpkému osudu príslušníkov národov, z príkazu Stalina násilne presídlených zo ich domovov do iných častí ZSSR. V podstate autorka spomína všetky podstatné negatívne črty stalinského, chruščovovského a brežnevovského obdobia, počas ktorých sa udeje všetko podstatné v životoch početných románových protagonistov.

Nezakomponovala do zložitej románovej siete len vyššie spomenuté zločiny, ale aj ruský antisemitizmus a hegemonistický postoj k neruským národom a národnostiam, vznik samizdatových publikácií, nutnosť konšpiračných postupov v úsilí odolať neľútostnému súkolesiu totalitnej moci. Ulická skôr vsadila na rozprávačský modus, odvodený ešte od Tolstého či Dostojevského, nie je predstaviteľkou výrazných kontroverzných experimentov, akými sa vyznačuje tvorba takých autorov, ako sú aj u nás preložení Pelevin, Sorokin či Krusanov.

Možno bude aj pozornému čitateľovi prekážať veľké množstvo postáv románu, ktoré popri troch hlavných protagonistoch vstupujú s rôznou intenzitou do románového deja. Zjednodušene povedané, čitateľ chvíľami stráca presnú predstavu o tom, kto je kto v románe. Je to však len azda jediná výhrada voči tomuto výbornému poctivému rozprávačského výkonu ruskej prozaičky.





Autor recenzie: Jozef Špaček

Autor knihy: Ľudmila Ulická

Počet strán: 520 strán

Väzba: pevná s prebalom väzba

Jazyk: slovenský jazyk

ISBN: 9788055603995




Kniha na týždeň je projekt TASR, ktorý pripravujeme v spolupráci s recenzným portálom www.book.review.sk.