< sekcia Import

K pomníkom z 1. sv. vojny kládli vence politici, vojaci aj prezident

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Oliver Ondráš

V čase Slovenskej republiky (1939 – 1945) sa ľudácki lídri odhalení pomníkov zúčastňovali pravidelne.

Bratislava 14. októbra (TASR)- Na slávnostné odhalenie pomníkov padlým v prvej svetovej vojne obec pozývala rôzne osobnosti politického a spoločenského života, ktoré mnohokrát v prípade, keď dostali slovo, viedli svoj príhovor v duchu politickej agitácie. Týchto akcií sa zúčastňovali aj zástupcovia najdôležitejších obecných spolkov v obci, dobrovoľného hasičského zboru, ďalej členovia telovýchovných organizácií Sokol a Orol, Slovenskej ligy, ženských spolkov a organizácií vojenských vyslúžilcov, prípadne zástupcovia niektorej z legionárskych organizácií.

Pred samotnou slávnosťou odhalenia niekedy dochádzalo k zorganizovaniu rôznych podporných akcií, z ktorých výťažok išiel na výstavbu pomníka. Bolo tomu tak aj 3. júla 1927 vo Veľkom Šariši. O zábavu sa od rána starali s hudbou prešovskí hasiči, ktorí dopoludnia koncertovali v Rákociho záhrade. Popoludní nasledoval spoločný výlet na hrad. Nasledovala ľudová veselica, z ktorej čistý výťažok použili pri výstavbe pomníka padlým v obci.

Dobrým príkladom slávnosti odhalenia je slávnosť v Trenčianskej Teplej. Keďže pomník bol odhalený v rámci osláv 10. výročia vzniku republiky, odhalenie bolo zahrnuté do širšieho programu. Samotné oslavy sa začali už 27. októbra večerným lampiónovým sprievodom a divadelnou hrou, ktorú nacvičila miestna organizácia Sokola. Pomník odhalili 28. októbra 1928 za účasti legionárov, členov Sokola a množstva hostí z okolitých obcí. Pri slávnostnom odhalení prehovoril okrem iných Dr. Eduard Galvánek, ktorý vzdal hold všetkým, ktorí sa svetovej vojny aktívne zúčastnili, ktorí vedome, ale aj nevedome prispeli k vzniku republiky Československej, takže ako sa písalo v dobovej tlači: „dojem jeho reči vyznel v búrlivom rytmu 'Hej Slováci' a vrúcim zaspievaním národných hymien“.

Na slávnosti pozývali politické a kultúrne osobnosti pochádzajúce z obce a okolitého kraja, prípadne mali inú spojitosť s obcou. Zúčastňovali sa aj predstavitelia cirkvi. Napríklad odhalenia pomníka padlým v Devíne v roku 1929 sa zúčastnil biskup Marián Blaha, jeden z prvých troch slovenských biskupov vymenovaných po roku 1918. Pomník padlým v Rišňovciach vysvätil predseda HSĽS, katolícky kňaz Andrej Hlinka. Na slávnosti odhalenia v Stupave boli prítomní Ľudovít Okánik (starosta Bratislavy), bratislavský župan Method Bella, minister Anton Štefánek a tiež poslanec Národného zhromaždenia Pavol Blaho.

Československá armáda hlásiaca sa k legionárskej tradícii uctenie pamiatky padlých vojakov v rakúsko-uhorských armádach neignorovala, rovnako ani samotné legionárske spolky. Najmä v druhej polovici tridsiatych rokov sa vojsko pri pomníkoch prezentovalo stále aktívnejšie

V čase Slovenskej republiky (1939 – 1945) sa ľudácki lídri odhalení pomníkov zúčastňovali pravidelne. Celkovo bolo za vojny odhalených len málo sôch a pomníkov, a preto podobné slávnosti intenzívne využívali na politické ciele.

Hlavným rečníkom na slávnosti odhalenia pomníka v Ripňanoch (júl 1939) bol šéf propagandy a hlavný veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach. Prítomný bol aj minister Vojtech Tuka a nadporučík Anton Snaczký. Pomník padlým v Liptovskom Hrádku odhalil v roku 1944 minister obrany gen. Ferdinand Čatloš. Po hymne, vztýčení štátnej vlajky a prehliadke nastúpenej čestnej roty vojska predniesol prejav plný odhodlania pokračovať v boji proti „boľševikom a čechoslovakistom“. Išlo o jednu z posledných veľkých udalostí (keďže išlo o pomník padlým v 1. aj 2. sv. vojne), ktorú Slovenská republika 1939-45 zažila.

Slávnosti odhalenia, samozrejme, neboli jedinými udalosťami spojenými s pomníkmi padlým. V prípade, že obec navštívila významná osobnosť, nebolo ničím neobvyklým, ak položila k pomníku padlým veniec. Keď bol prezident Tomáš Garrigue Masaryk v roku 1929 na Slovensku, malá slávnosť sa v obci Zliechov konala pred pomníkom padlým, ku ktorému prezident položil vence. Fotografia v časopise Nový svet z roku 1931 zachytáva ministra zahraničia Edvarda Beneša spolu s krajinským prezidentom Jozefom Országhom a delegáciou pri pomníku padlým na Murmanskej výšine v Bratislave.

Vence a kvety sa k pomníkom však nekládli len počas návštev. Obyvatelia obce si pripomínali položením kvetov alebo zapálením sviece svojich padlých pri každom sviatku. Miestne či celoštátne organizácie sa takisto k pomníkom často vracali. V Borskom Svätom Jure sa pri príležitosti osláv vzniku republiky v roku 1927 zišiel asi 400-členný dav, ktorý sa zúčastnil bohoslužby v kostole a následný pochod obcou vyvrcholil práve pri pomníku padlým.

V roku 1935 v rámci konania verejného cvičenia Orla v bratislavskej Dúbravke cvičenci položili vence k pomníku padlým. Rovnako akcie pri pomníkoch padlým zastrešovali iné branné organizácie v spolupráci s vojskom. V Trnave 23. septembra 1935 pri príležitosti zakončenia informačného kurzu brancov zorganizoval Okresný výbor pre zvýšenie brannosti ľudu okázalú slávnosť odohrávajúcu sa aj pri pomníku padlým.