Berlín 17. októbra (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová naďalej požaduje zľavu, takzvaný rabat, pre svoju krajinu, v rámci rokovaní o budúcom rozpočte Európskej únie (EÚ). Podľa nej totiž hrozí Berlínu „nadmerné zaťaženie“ v dôsledku odchodu Británie z bloku.

Kancelárka to uviedla vo svojom vystúpení v parlamente (Bundestagu) pred kľúčovým samitom EÚ v Bruseli, ktorý sa bude zaoberať budúcim dlhodobým rozpočtom Únie. Plán výdavkov na sedem rokov musí byť schválený do začiatku roku 2021.

Rokovania o viacročnom finančnom rámci (Multiannual Financial Framework, MMF), budú nezvyčajne ťažké. Brexit totiž vytvorí dieru v rozpočte, keďže z neho vypadne príspevok od Británie, a ostatné členské štáty ju musia zaplátať.

Členovia EÚ majú rozdielne názory aj na to, aký veľký by mal byť rozpočet. Nemecko, spolu s ďalšími takzvanými čistými prispievateľmi, chcú, aby bol rozpočet obmedzený na 1 % hrubého národného dôchodku EÚ, zatiaľ čo Európska komisia navrhla 1,1 %.

Merkelová uviedla, že dokonca aj 1 % bude znamenať „jasný nárast príspevkov“ Nemecka. Predstavitelia v Berlíne tvrdia, že Nemecko bude musieť zaplatiť príspevok v priemere 40 miliárd eur v hrubom, čo je o 10 miliárd eur viac ako v súčasnosti.

"Pre tento nárast a odchod Británie z EÚ bude Nemecko nadmerne zaťažené, pokiaľ ide o MMF. Z tohto dôvodu musíme hovoriť o spravodlivom rozdelení záťaže na finančnej strane a rabate pre Nemecko."

Viacerí z čistých prispievateľov do rozpočtu bloku získali rabaty, ktoré majú pôvod vo veľkej zľave pre Spojené kráľovstvo za poľnohospodárske dotácie, ktorú dosiahla pred 35 rokmi bývalá premiérka Margaret Thatcherová.

Európska komisia pritom chce po brexite zrušiť všetky doterajšie zľavy pre čistých prispievateľov.

Čistý príspevok Nemecka do rozpočtu EÚ má v roku 2027 stúpnuť na 30 miliárd eur, keďže podľa diplomata z Bruselu EÚ chce zľavy postupne odstrániť. V minulom roku predstavoval nemecký čistý príspevok 13,5 miliardy eur.

Tieto „kompenzačné mechanizmy“ stanovujú strop pre sumu, ktorú bohatšie krajiny platia. Holandský premiér Mark Rutte tvrdí, že takéto zľavy udržujú systém „spravodlivý“.

Nemecko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a Rakúsko požadujú ich zachovanie.

Naproti tomu Francúzsko je najväčším zástancom zrušenia zliav a má podporu aj skupiny členských štátov, ktoré sú takzvanými čistými príjemcami, ako napríklad Poľsko, Maďarsko a pobaltské krajiny.

Merkelová tiež povedala poslancom, že podporuje princíp, podľa ktorého by malo byť vyplácanie finančných prostriedkov EÚ spojené s dodržiavaním zásad právneho štátu. Označila to za jednu z „najvyšších priorít“ Nemecka.