Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ku kandidátom na titul patria aj jeho krajania Andreas Wellinger s Markusom Eisenbichlerom či Nóri Daniel Andre Tande, Anders Fannemel a Johann Andre Forfang.
Autor TASR
Oberstdorf 28. decembra (TASR) - Piatkovou kvalifikáciou v nemeckom Oberstdorfe bez slovenskej účasti odštartuje 66. ročník Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach. Titul obhajuje Poliak Kamil Stoch, najväčším favoritom na celkové prvenstvo a zisk sošky Zlatého orla však bude Nemec Richard Freitag. V olympijskej sezóne vyhral tri zo siedmich individuálnych súťaží Svetového pohára a usadil sa suverénne na čele celkového poradia prestížneho seriálu. Premožiteľa nenašiel v Nižnom Tagile, v Titisee-Neustadt ani v Engelbergu.
Freitag sa môže stať prvým nemeckým celkovým víťazom Turné od januára 2002, keď sa do histórie nezmazateľne zapísal Sven Hannawald, ktorý ako doposiaľ jediný dokázal v jednom ročníku vyhrať všetky štyri podujatia. "Bol by to sen triumfovať na úvodnom vrchole sezóny, no k jeho splneniu vedie dlhá cesta. Veľa napovie už ouvertúra Turné na Schattenbergu. V Oberstdorfe sa cítim ako doma, od leta tam žijem aj trénujem. Ťažko percentuálne odhadnúť, aký podiel to má na mojich úspešných výsledkoch v prvej tretine sezóny, no určite to bol veľmi dôležitý krok," povedal 26-ročný Freitag pre nemecké médiá.
Ku kandidátom na titul patria aj jeho krajania Andreas Wellinger s Markusom Eisenbichlerom či Nóri Daniel Andre Tande, Anders Fannemel a Johann Andre Forfang. Tande bol smutným hrdinom predchádzajúceho ročníka Turné. Pred trojkráľovým vyvrcholením v Bischofshofene bol na čele priebežnej klasifikácie, no záverečnú súťaž totálne pokazil, v druhom kole takmer spadol a dal všetky tromfy do rúk Stochovi. Dvojnásobný olympijský šampión zo ZOH 2014 v Soči ponúknutú šancu využil a stal sa druhým poľským víťazom Turné po legendárnom Adamovi Malyszovi.
Na celkové prvenstvo si brúsi zuby aj Rakúšan Stefan Kraft - obhajca veľkého glóbusu a úradujúci dvojnásobný majster sveta. Víťaz Turné so sezóny 2014/2015 naznačil v generálke v Engelbergu stúpajúcu formu, keď skončil tretí za Freitagom a Stochom. "Tento výsledok bol pre mňa povzbudením a pomohol mi dostať sa do pohody. Pred štartom Turné nie som v pozícii topfavorita, čo je perfektná východisková pozícia, pretože sa necítim byť pod takým tlakom. Mám však vysoké ambície a urobím všetko pre to, aby som miešal karty na popredných priečkach," uviedol Kraft pre agentúru APA.
Na Turné sa v 1. kole skáče k.o. systémom. Na základe výsledkov kvalifikácie sa vytvorí 25 dvojíc a víťazi duelov postúpia do 2. kola. Medzi elitnou tridsiatkou ich doplnia piati najlepší "lucky loseri". Novinkou v porovnaní s predchádzajúcimi sezónami je, že skokani z elitnej desiatky celkového poradia SP nemajú automaticky zabezpečenú účasť v hlavnej súťaži a tiež musia absolvovať kvalifikáciu. Viacero trénerov na čele s ústredným koučom nemeckej reprezentácie Wernerom Schusterom podrobilo túto zmenu ostrej kritike.
Program 66. ročníka Turné štyroch mostíkov:
Zaujímavosti pred 66. ročníkom Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
krajiny s najväčším počtom celkových víťazov na Turné:
16 Fínsko (naposledy 2007/08 Janne Ahonen), Rakúsko (2014/2015 Stefan Kraft)
11 NDR (1984/85 Jens Weissflog)
10 Nórsko (2006/07 Anders Jacobsen)
5 NSR (2001/02 Sven Hannawald)
2 Slovinsko (2015/16 Peter Prevc), Poľsko (2016/17 Kamil Stoch)
1 ČR (2005/06 Jakub Janda), ČSSR (1970/71 Jiří Raška, ZSSR (1955/56 Nikolaj Kamenskij), Japonsko (1997/98 Kacujoši Funaki)
najviac celkových víťazstiev na Turné:
5 - Janne Ahonen (Fín.) 1998/99, 2002/03, 04/05, 05/06, 07/08
4 - Jens Weissflog (NDR/Nem.) 1983/84, 84/85, 90/91, 95/96
3 - Helmut Recknagel (NDR) 1956/57, 57/58, 60/61, Björn Wirkola (Nór.)
2 - Gregor Schlierenzauer (Rak.) 2011/12, 2012/13, Andreas Goldberger (Rak.) 1992/93, 94/95, Ernst Vettori (Rak.) 1985/86, 86/87, Matti Nykänen (Fín.) 1982/83, 87/88, Hubert Neuper (Rak.) 1979/80, 80/81, Jochen Danneberg (NDR) 1975/76, 76/77, Veikko Kankkonen (Fín.) 1963/64, 65/66
Freitag sa môže stať prvým nemeckým celkovým víťazom Turné od januára 2002, keď sa do histórie nezmazateľne zapísal Sven Hannawald, ktorý ako doposiaľ jediný dokázal v jednom ročníku vyhrať všetky štyri podujatia. "Bol by to sen triumfovať na úvodnom vrchole sezóny, no k jeho splneniu vedie dlhá cesta. Veľa napovie už ouvertúra Turné na Schattenbergu. V Oberstdorfe sa cítim ako doma, od leta tam žijem aj trénujem. Ťažko percentuálne odhadnúť, aký podiel to má na mojich úspešných výsledkoch v prvej tretine sezóny, no určite to bol veľmi dôležitý krok," povedal 26-ročný Freitag pre nemecké médiá.
Ku kandidátom na titul patria aj jeho krajania Andreas Wellinger s Markusom Eisenbichlerom či Nóri Daniel Andre Tande, Anders Fannemel a Johann Andre Forfang. Tande bol smutným hrdinom predchádzajúceho ročníka Turné. Pred trojkráľovým vyvrcholením v Bischofshofene bol na čele priebežnej klasifikácie, no záverečnú súťaž totálne pokazil, v druhom kole takmer spadol a dal všetky tromfy do rúk Stochovi. Dvojnásobný olympijský šampión zo ZOH 2014 v Soči ponúknutú šancu využil a stal sa druhým poľským víťazom Turné po legendárnom Adamovi Malyszovi.
Na celkové prvenstvo si brúsi zuby aj Rakúšan Stefan Kraft - obhajca veľkého glóbusu a úradujúci dvojnásobný majster sveta. Víťaz Turné so sezóny 2014/2015 naznačil v generálke v Engelbergu stúpajúcu formu, keď skončil tretí za Freitagom a Stochom. "Tento výsledok bol pre mňa povzbudením a pomohol mi dostať sa do pohody. Pred štartom Turné nie som v pozícii topfavorita, čo je perfektná východisková pozícia, pretože sa necítim byť pod takým tlakom. Mám však vysoké ambície a urobím všetko pre to, aby som miešal karty na popredných priečkach," uviedol Kraft pre agentúru APA.
Na Turné sa v 1. kole skáče k.o. systémom. Na základe výsledkov kvalifikácie sa vytvorí 25 dvojíc a víťazi duelov postúpia do 2. kola. Medzi elitnou tridsiatkou ich doplnia piati najlepší "lucky loseri". Novinkou v porovnaní s predchádzajúcimi sezónami je, že skokani z elitnej desiatky celkového poradia SP nemajú automaticky zabezpečenú účasť v hlavnej súťaži a tiež musia absolvovať kvalifikáciu. Viacero trénerov na čele s ústredným koučom nemeckej reprezentácie Wernerom Schusterom podrobilo túto zmenu ostrej kritike.
Program 66. ročníka Turné štyroch mostíkov:
piatok 29. decembra: 16.30 kvalifikácia v Oberstdorfe
sobota 30. decembra: 16.30 hlavná súťaž v Oberstdorfe
nedeľa 31. decembra: 14.00 kvalifikácia v Garmisch-Partenkirchene
pondelok 1. januára: 14.00 hlavná súťaž v Garmisch-Partenkirchene
streda 3. januára: 14.00 kvalifikácia v Innsbrucku
štvrtok 4. januára: 14.00 hlavná súťaž v Innsbrucku
piatok 5. januára: 17.00 kvalifikácia v Bischofshofene
sobota 6. januára: 17.00 hlavná súťaž v Bischofshofene
Zaujímavosti pred 66. ročníkom Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
krajiny s najväčším počtom celkových víťazov na Turné:
16 Fínsko (naposledy 2007/08 Janne Ahonen), Rakúsko (2014/2015 Stefan Kraft)
11 NDR (1984/85 Jens Weissflog)
10 Nórsko (2006/07 Anders Jacobsen)
5 NSR (2001/02 Sven Hannawald)
2 Slovinsko (2015/16 Peter Prevc), Poľsko (2016/17 Kamil Stoch)
1 ČR (2005/06 Jakub Janda), ČSSR (1970/71 Jiří Raška, ZSSR (1955/56 Nikolaj Kamenskij), Japonsko (1997/98 Kacujoši Funaki)
najviac celkových víťazstiev na Turné:
5 - Janne Ahonen (Fín.) 1998/99, 2002/03, 04/05, 05/06, 07/08
4 - Jens Weissflog (NDR/Nem.) 1983/84, 84/85, 90/91, 95/96
3 - Helmut Recknagel (NDR) 1956/57, 57/58, 60/61, Björn Wirkola (Nór.)
2 - Gregor Schlierenzauer (Rak.) 2011/12, 2012/13, Andreas Goldberger (Rak.) 1992/93, 94/95, Ernst Vettori (Rak.) 1985/86, 86/87, Matti Nykänen (Fín.) 1982/83, 87/88, Hubert Neuper (Rak.) 1979/80, 80/81, Jochen Danneberg (NDR) 1975/76, 76/77, Veikko Kankkonen (Fín.) 1963/64, 65/66
Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
