< sekcia Žilinský kraj

Rodisko Juraja Jánošíka založili valašskí osadníci, dodnes má 65 osád

Na snímke nad Terchovou už niekoľko desaťročí stojí plechová socha Juraja Jánošíka 4. januára 2014. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Dominantným poznávacím znakom Terchovej je najmä jánošíkovská tematika.

Terchová 4. januára (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Terchová, rodisku legendárneho zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka, pochádza z roku 1580, keď sa v oblasti Kysuckej vrchoviny, Beskýd a Malej Fatry usídľovali na základe valašského práva prví osadníci.

Na pasienkoch v horách vznikali podľa zástupcu starostu Mariána Zajaca osady a týmto spôsobom sa Terchová charakteristicky osídľovala. „Doteraz je tu kopaničiarske osídlenie živé. Samozrejme, osád odvtedy trošku ubudlo. Niektoré nižšie položené sa stali akoby centrom obce a niektoré zostali v horách. Doteraz ich máme okolo 65. Odvtedy sa lesy vyklčovali, pôda sa obrobila. Ale základ, čo sa týka pasienkarstva a roľníctva zostal,“ povedal Zajac.

Katastrálne územie Terchovej sa rozprestiera na 84,5 km2. „Čo je o trochu viac ako krajské mesto Žilina. Čiže, kataster je obrovský. Hustota obyvateľov, tým, že nás je približne 4050, je o to nižšia. Máme 55 kilometrov miestnych komunikácií pod našou správou, zhruba 2000 nehnuteľností - 1500 domov na bývanie a asi 500 chát. Infraštruktúra je na dobrej úrovni. Máme tu banku, zdravotné stredisko, kultúrne stredisko, poštu, obchody. V uplynulých desiatich až pätnástich rokoch na území Terchovej rozšírili a zmodernizovali prevádzkovatelia aj vodovodnú sieť, kanalizáciu a rozvody elektrickej energie,“ doplnil zástupca starostu.

Počet obyvateľov je podľa neho približne päť rokov stabilný a mladá generácia má záujem žiť v Terchovej a zveľaďovať svoje obydlia. „Vidíme to najviac na škole, v ktorej máme približne 500 detí aj s materskou školou. Myslím si, že mať do 15 rokov takúto základňu je pre Terchovú celkom dobrý fundament. A verím, že tento trend tu zostane. Lebo aj zo strany obce je ambícia ponúknuť ľuďom podmienky, aby tu ostávali. Za posledných 10 rokov tu vyrástlo 7 bytových domov s 96 bytmi. A ambícia je postaviť ešte jednu bytovku so 14 bytmi. Byty sú úplne obsadené a máme približne 25 žiadostí. Záujem nás teší, a to je možno známka, že z Terchovej sa nielen chodí von, ale do Terchovej sa aj ľudia sťahujú,“ uviedol Zajac.

Dominantným poznávacím znakom Terchovej je najmä jánošíkovská tematika. „Nepriznať sa k Jánošíkovi by bol smrteľný hriech. Jánošík je v erbe obce, v názve ulíc či rôznych organizácií, ktoré v Terchovej pôsobia. Na tom staviame hlavný bod letnej sezóny - medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni, ktorý nazývame aj terchovským štátnym sviatkom. V tomto roku usporiadame už jeho 52. ročník. Ale pripomíname si aj ďalších našich rodákov a udalosti, ktoré sa tu stali. Spomeniem napríklad nášho rodáka Adama Františka Kollára - dvorného knihovníka a osobného radcu Márie Terézie,“ dodal zástupca starostu Terchovej.

Po spoločenských zmenách v roku 1990 nastala v Terchovej netradičná situácia, keď funkcie vo vtedajšom miestnom národnom výbore (MNV) prevzali ľudia s vekovým priemerom 26 rokov. Jedným z nich bol aj Peter Cabadaj, ktorý sa stal prvým „porevolučným“ tajomníkom MNV. „Všimli si to dokonca aj české Lidové noviny. Boli sme absolútna rarita, pretože si nás po revolučnom kvase dedina vytypovala. Vedela o nás a chcela, aby sme sa vrátili zo svojich pôsobísk domov a prevzali funkcie. Dnes môžem povedať, že keď sme vtedy modelovali novú víziu modernej Terchovej, nepredpokladali sme, že to bude mať takéto podoby. Že to budú davy ľudí, ktorí budú chodievať do Terchovej, Malej Fatry, Jánošíkovho kraja. Že naše festivaly budú mať obrovskú divácku sledovanosť. Že nás budú sledovať domáce, ale aj medzinárodné médiá. A že Terchová sa stane silným fenoménom a silným miestom regiónu v ponímaní kultúrnom, spoločenskom, ale aj politickom,“ uzatvoril Cabadaj.





Základná škola už dva roky rozvíja odkaz A. F. Kollára

Základná škola (ZŠ) s Materskou školou (MŠ) v Terchovej už dva roky rozvíja odkaz terchovského rodáka, dvorného knihovníka a osobného radcu Márie Terézie Adama Františka Kollára.

Na snímke v Terchovej sú dve základné školy, jedna v centre obce a druhá v Struhárni. Táto nesie názov Združená základná škola a materská škola A.F. Kollára 4. januára 2014.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Na získanie čestného názvu ZŠ s MŠ A. F. Kollára v Terchovej vyvinula škola podľa jej riaditeľky Renáty Opalkovej množstvo aktivít.

„Podčiarkla by som spoluprácu s Petrom Cabadajom, ktorý sa naozaj pričinil o to, aby sme získali tento čestný názov. Súčasťou projektu na jeho získanie bolo aj vytvorenie hymny, loga a zástavy školy. Autorom hymny, ktorá nadväzuje na tradície folklórnej hudby, je Vladimír Moravčík. Autorom loga a zástavy školy je akademický sochár Milan Opalka. Symboly používame na začiatku a na konci roka pri slávnostnom otvorení a pri uzatvorení školského roka. Sme radi, že sa ujali. Sú stále živé a chystáme sa vydať aj CD nosič, na ktorom by hymna zaznela v podaní našich detí,“ povedala Opalková.

Štyristo žiakov základnej a sto žiakov materskej školy sa učí vo viacerých budovách na území obce. „Máme viac alokovaných pracovísk. Jedno z nich je materská škola v centre obce. Ďalšie alokované pracovisko je v Struhárni. Deti máme rozmiestnené v troch budovách, kde sa učí. Štvrtá je budova materskej školy. Máme dve telocvične a dve školské jedálne. V súčasnosti sú tieto budovy v relatívne dobrom stave, zmodernizovali sme v tejto chvíli asi 70 percent. A nielen, čo sa týka zateplenia, zastrešenia, izolácií, ale aj vnútorného vybavenia, modernizácie a procesu výučby,“ uviedol zástupca starostu Terchovej Marián Zajac.

Terchovskí žiaci majú podľa riaditeľky školy väčšinou veľký talent nielen čo sa týka ľudovej hudby, spevu, ale aj vážnej hudby a výtvarného umenia. „Máme veľa talentov, ktoré sa rozvíjajú aj mimo vyučovania. Môžu sa zapájať do rôznych krúžkov. Okrem hudobných sú to športové krúžky, organizujeme mnoho besiedok a prezentujeme sa na verejnosti programami. K tradičným patria vianočné besiedky, vianočné koncerty, veľkonočné koncerty a aj koncerty pri príležitosti Dňa matiek,“ doplnila Opalková.

Pripomenula, že vo výučbe nezabúdajú ani na environmentálnu výchovu žiakov, ktorí žijú v srdci Národného parku Malá Fatra. „V každom predmete máme cieľ, ktorý sa zameriava na ochranu životného prostredia. Separujeme odpad, usilujeme sa k tomu viesť deti. Každý rok máme podujatia, ktoré sa týkajú čistoty obce. Deti sa zapájajú do projektov, ako je napríklad kvapka vody. Máme rôzne projekty, kde vyhlasujú konkrétne heslá pre zdravý spôsob života, pre ochranu životného prostredia,“ dodala riaditeľka terchovskej ZŠ s MŠ.



Na osobnosť A. F. Kollára sa popri Jánošíkovi neoprávnene zabúdalo

Medzi významné osobnosti patrí aj rodák z obce Adam František Kolár (na snímke), ktorý radil aj Márii Terézii vo Viedni 4. januára 2014.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Terchová má popri slovenskom národnom hrdinovi Jurajovi Jánošíkovi aj osobnosť, na ktorú sa podľa terchovského historika, publicistu, literáta a básnika Petra Cabadaja neoprávnene zabúdalo. Dvorného radcu a osobného tajomníka Márie Terézie Adama Františka Kollára.

Spisovateľ, historik a knihovník A. F. Kollár sa narodil 17. apríla 1718 v Terchovej a zomrel 10. júla 1783 vo Viedni. "Slovenský Sokrates – ako ho nazvali – dostal Terchovú a Slovensko do silných medzinárodných súvislostí. Dal Uhorsku, vtedy dominantnému celku v rámci Európy, niečo, čomu sa hovorí reforma. Keď to zoberieme z pohľadu osobnostného, Terchová ponúkla Európe možno prvého moderného reformátora uhorského školstva. A keď sa dnes hovorí o Márii Terézii, alebo o jej synovi Jozefovi II. ako o reformátoroch, tak za týmito reformami vo veľkej miere stál práve rodák z Terchovej Adam František Kollár," pripomenul Cabadaj.

V Terchovej je podľa zástupcu starostu Mariána Zajaca pomenovaná na počesť Kollára ulica a dva roky aj Základná škola s materskou školou. "Čím bol, sme objavili neskôr aj z toho titulu, že tu prežil iba ranné detstvo. Že je naším rodákom, je naozaj fakt a sme na to právom hrdí. V tejto chvíli možno nie je taký známy ako Jánošík aj preto, že jeho život od vysťahovania sa z Terchovej bol spojený s Banskou Bystricou či Viedňou. A keďže kedysi neboli informačné zdroje a komunikácia ako dnes, až po jeho smrti sa výskumom a pátraním v prameňoch zistilo, že je od nás. Myslíme si, že práve preto to dotiahol tak ďaleko, lebo terchovský koreň, fundament nepoddajnosti a ambície niečo dokázať mal práve z tohto priestoru, kde podmienky boli kedysi dosť drsné," skonštatoval Zajac.

Osobnosť Kollára sa podľa Cabadaja dlhý čas nespomínala nielen v Terchovej, ale aj v celonárodných súvislostiach. "Základný dôvod spočíva v tom, že sme si neuvedomovali hĺbku zástoja tohto človeka v moderných dejinách Rakúska, Maďarska, ale aj Česka a krajín bývalej Juhoslávie. A tak sa zrazu stalo, že sa nám po období nezáujmu alebo ľahostajnosti vynoril pred očami človek, ktorý už niekedy v druhej polovici 18. storočia Európu ako intelektuál a mysliteľ zjednocoval. Dával jej duchovný rozmer, vedecký rozmer a stal sa v mnohom priekopníkom v odvetví, na ktoré potom nadväzovala Európa už v moderných podmienkach," uviedol Cabadaj.

Zdôraznil, že osobnosť A. F. Kollára sa z Terchovej nikdy úplne nevytratila a pár ľudí sa o nej vedelo zmieniť relevantne. "Nejaké legendy kolovali a vedelo sa, že z tohto prostredia vzišiel takýto typ európskeho vzdelanca. Čakalo sa na správny impulz a ten prišiel po roku 1990. Prvým krokom bolo založenie novín Terchová. Ako periodika, ktoré na jednej strane dokumentuje a robí kroniku slávnych dejín obce, ale zároveň aj prezentuje snaženia ľudí, ktorí v Terchovej žili a chcú ju posúvať ďalej. A prvý cyklus v novinách bol venovaný A. F. Kollárovi. Vedeli sme, že to môže byť téma, ktorá Terchovú prepojí s Európou. V tomto smere Terchová zohrala svoju úlohu, aj keď možno nepriamo. A ponúkla svetu osobnosť, o ktorej budeme vždy hovoriť ako o postave našich dejín, ktorá prepojila prirodzene Terchovú, Žilinský kraj a Slovensko minimálne s dnešným vyšehradským kontextom," uzatvoril Cabadaj.

Základy cestovného ruchu v Malej Fatre siahajú do 19. storočia

Základy cestovného ruchu v Malej Fatre siahajú až do prvej polovice 19. storočia. Vtedy ju začali navštevovať ľudia, pre ktorých bolo objavovanie prírodných pokladov neodmysliteľnou súčasťou života. Nechýbali medzi nimi ani svetoznámy prírodovedec a geológ Dionýz Štúr a trenčiansky župný lekár, neskôr kráľovský radca Karol Brančík.

Prelom v návštevnosti Malej Fatry spôsobila výstavba Košicko - bohumínskej a Považskej železničnej trate v 19. storočí, pretože sa stala vyhľadávaným cieľom návštevníkov aj zo vzdialenejších regiónov. Šéf Združenia turizmu Terchová (ZTT) Jozef Mičo pripomína, že ďalšia zásadná zmena nastala po roku 1989. "Terchová odvtedy neskutočne pokročila. V prvom rade v modernizácii vlekov a lanoviek na lyžiarskych svahoch. Je tu vybudovaných množstvo nových hotelov, penziónov, chát. Takmer všetko je zrekonštruované a dnes sa určite nehanbíme prijať návštevníka z ktoréhokoľvek kontinentu. A samozrejme k nám aj chodia. Nielen zo Slovenska, Európy, ale doslova z celého sveta," povedal Mičo.

V súčasnosti už Terchová žije podľa zástupcu starostu Mariána Zajaca z cestovného ruchu. "Už to nie sú len dva alebo tri hotely a nejaké reštaurácie. Ale aj služby, ktoré s tým súvisia - požičovne lyží, bicyklov, kaderníctvo, pohostinstvá, bankovníctvo, predaj suvenírov, ponuka ubytovania či cestovná kancelária. Som rád, že sa toho chopili aj naši obyvatelia a vidia v tom perspektívu. Samozrejme, sú tu aj väčší investori, ktorí robia najmä služby vo vzťahu k lanovým dráham, ako lyžiarske stredisko vo Vrátnej. Ale je tu aj domáce stredisko, ktoré je našich ľudí. Snažíme sa ponuku rozšíriť aj vo vzťahu k regeneračným službám. V roku 2008 vyrástlo relaxačno-informačné centrum, ktoré môžu ľudia využiť, keď je vonku zlé počasie," uviedol Zajac.

Šéf ZTT doplnil, že cestovnému ruchu sa niektorí ľudia v Terchovej venovali už v 50. rokoch minulého storočia. "Susedia videli, že sa to aj vypláca, ale bolo množstvo odporcov. Gazdovalo sa tu a ľudia mali mentalitu tvrdého horského obyvateľa. Keď sa niekto motal popod nohy, nebolo to vždy vítané. Nie vždy to bolo prijaté s nadšením. Po zmenách v roku 1989 sme veľmi rýchlo zadaptovali to dobré, čo vo svete funguje. A snažili sa to preniesť do Terchovej, ktorá je známa pohostinnosťou a dobrosrdečnosťou. Možno práve preto sa ľudia radi k nám do Terchovej vracajú. Veľa ľudí tvrdí, že kto raz pozrie na Rozsutec, tak sa zamiluje do Terchovej a vracia sa pravidelne," dodal Mičo.

Nemalý podiel na propagácii Terchovej má od 50. rokov minulého storočia aj generácia, z ktorej dodnes žije kronikár histórie Terchovej Vladimír Križo. "V zložitých povojnových časoch sa zaradil medzi hŕstku mladých nadšencov, ktorí začali na zhorenisku Terchovej prebúdzať z vojnového spánku športovú a kultúrnu činnosť, respektíve organizovať spoločenský život a cestovný ruch. Títo zanietení idealisti sa museli boriť so všakovakými problémami, často, žiaľ, aj s nepochopením. V spolupráci s Jozefom Gargulákom a inými odborníkmi pripravil V. Križo na vydanie viacero populárnych turistických sprievodcov. Zároveň platí, že knižní turistickí sprievodcovia prispeli okrem propagačno-informačného zreteľa k prehĺbeniu širšieho poznania o Jánošíkovom kraji," podotkol znalec terchovských reálií Peter Cabadaj.

V Terchovej a blízkom okolí je 560 kilometrov cyklotrás, 240 km značených turistických trás a veľké množstvo lyžiarskych tratí a zjazdoviek. "Máme tu náučný chodník Jánošíkovým chotárom, ktorý vedie cez desať žijúcich osád. Ešte dnes v nich ľudia vozia hnoj na saniach s koňmi a chystajú si ho na jar, keď budú sadiť zemiaky. Turisti, ktorí sa vyberú týmto chodníkom, môžu ešte zažiť a vidieť tradičné remeslá ako kosenie kosou. Keď zarána pôjdu na túru, budú vidieť, ako gazda utiera posledné kvapky potu a dokáša posledný riadok," uzatvoril šéf ZTT. Zároveň zdôraznil, že k prehĺbeniu propagácie a prírodných krás v Jánošíkovom kraji významne prispelo aj takmer 50 nakrútených dlhometrážnych filmov v medzinárodných koprodukciách

Kultúra v obci už neponúka len dominantný folklór, ale aj iné žánre

Kultúrny život v Terchovej za ostatné štvrťstoročie podľa riaditeľa Miestneho kultúrneho strediska (MKS) Rudolfa Patrnčiaka rozkvitol, pričom dominantné folklórne hnutie si udržalo priestor, ale popri ňom vyrástli aj umelci z iných žánrov.

Zdôraznil, že rozkvitli rôzne druhy umenia, ktoré dovtedy len v tichosti sedeli a čušali. "Dnes má Terchová ľudových, ale aj operných, muzikálových či rockových spevákov. Má ľudové hudby, ale aj kapelu, ktorá robí world music, alebo rockovú muziku. V kostole máme duchovnú hudbu, ale máme aj detské a mládežnícke súbory. Je tu veľký kolektív, ktorý účinkuje na Cyrilometodských dňoch, Jasličkovej pobožnosti alebo Jánošíkových dňoch. Sú tu ľudoví rezbári aj akademickí sochári. Sú tu historici, spisovatelia. Je úžasné, že tie žánre si nekonkurujú, ale sa dopĺňajú," povedal Patrnčiak.

Za štvrťstoročie sa podľa šéfdramaturga terchovského štátneho sviatku - medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni Petra Cabadaja podarilo pochovať dovtedy zaužívaný stereotypný duch kolektivizmu. "Prípadne výlučne folklórny dominantný uhol pohľadu, ktorý do roku 1989 charakterizoval slovenské regióny. A ponúkli sme iný pohľad na život v regióne. Individuálny, kritický a zároveň pohľad, do ktorého sa úplne prirodzene okrem folklóru zmestí aj silný príbeh, historická udalosť, aj tvorivé aktivity dnešných ľudí. A tak sa stalo, že symbiózou znalosti histórie, kreativity, interpretácie, ale aj moderných technológií sme dostali Terchovú až do UNESCO," uviedol Cabadaj.

Riaditeľ terchovského MKS podotkol, že zápis terchovskej muziky do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO ponúka príležitosť na jej komplexné zmapovanie, ale aj ochranu a všestrannú podporu. "Aby terchovská muzika dostala vážny priestor. Lebo ľudová kultúra s nádhernou prírodou, ktorú sme dostali od Pána Boha do vienka, najviac reprezentuje tento kraj. Zaslúži si, aby mala múzeum alebo strechu nad hlavou. Kde budú nástroje zdokumentované od prvopočiatku až podnes. Ako vyzerali, ako sa vyvíjali a ako dnes vyzerajú. Lebo to je živý proces a všetko sa mení," skonštatoval Patrnčiak.

Doplnil, že zdokumentovať treba aj rôznych muzikantov, ktorí posúvali dejiny, alebo boli vodcami jednotlivých generácií. "Terchová bodovala práve na tom, že každá generácia mala svoje zastúpenie. Pupočná šnúra sa neroztrhla, ale odovzdávalo sa to z generácie na generáciu. A samozrejme, zjednotiť roztrúsený archív. Či v rozhlase, televízii, vo filme či v súkromných spoločnostiach i jednotlivcov. Všetko treba zjednotiť a niekde uložiť. Aby ďalšie generácie, ktoré po nás prídu, mohli z tohto čerpať, ďalej to udržiavať a rozvíjať," skonštatoval Patrnčiak.

Terchovská muzika je podľa Cabadaja zapísaná do UNESCO ako dôkaz, že tradícia, budovaná na znalosti prostredia, tvorivých symbiózach a na vyhľadávaní nových momentov v regiónoch sa môže stať pre svet atraktívna. "Posunie Terchovú do svetového vnímania takýchto lokalít, kde sa prirodzeným spôsobom prepája minulosť s dneškom. A zároveň sa vytvára kontinuita pre budúcnosť. Pretože dnešná základňa terchovskej muziky je taká silná, že sa nemusíme o jej budúcnosť obávať. O tom sú aktivity v Terchovej. O tom sú nielen Jánošíkove dni, ale celá silná základňa ľudí. Podhubie, ktoré našlo spoločnú reč s minulosťou, vie komunikovať a vytvára si tým pádom silné zázemie pre budúce snaženia a tvorivé a kreatívne reflexie," uzatvoril Cabadaj.

.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.