Attack on Prime Minister
News in English
Neutrálne Švajčiarsko je častým dejiskom mierových rozhovorov a zohráva roku sprostredkovateľa v medzinárodných konfliktoch.
Autor TASR
Zürich 7. apríla (TASR) - Neutrálne Švajčiarsko sa dnes ponúklo za sprostredkovateľa snáh o vyriešenie napätej situácie na Kórejskom polostrove, kde sa kríza vystupňovala po uvalení sankcií OSN na KĽDR v reakcii na jej jadrové skúšky z februára.
Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí nedávno nadviazalo kontakt so severokórejskými úradmi, ale zatiaľ nie sú žiadne plány na nejaké rokovania, uviedla hovorkyňa rezortu podľa agentúry Reuters.
Vo vyhlásení, ktoré hovorkyňa zaslala Reuters, sa píše, že "Švajčiarsko chce prispieť k poklesu napätia na Kórejskom polostrove a chce pomáhať pri hľadaní riešenia, ak si to (zainteresované) strany budú želať, napríklad usporiadaním ich spoločnej schôdzky".
KĽDR v uplynulých dňoch veľmi dôrazne hrozila útokom na Južnú Kóreu a ciele Spojených štátov a v piatok vyzvala zahraničných diplomatov, aby zvážili odchod z Pchjongjangu, keďže v prípade útoku by nebola schopná poskytnúť im primeranú ochranu.
Švajčiarske médiá informovali, že severokórejský vodca Kim Čong-un, ktorý prevzal vedenie krajiny v decembri 2011 po smrti svojho otca Kim Čong-ila, zrejme strávil vo Švajčiarsku niekoľko rokov, keď pod cudzím menom navštevoval niektorú z tamojších škôl.
Neutrálne Švajčiarsko je častým dejiskom mierových rozhovorov a zohráva roku sprostredkovateľa v medzinárodných konfliktoch, nedávno to bol spor medzi Ruskom a Ukrajinou, či medzi Spojenými štátmi a Iránom a Kubou. V uplynulých siedmich rokoch sa vo Švajčiarsku konalo 15 mierových rokovaní, napr. o urovnaní situácie v Sudáne, Kolumbii, na Srí Lanke, v Ugande a Nepále.
Bývalá švajčiarska ministerka zahraničných vecí Micheline Calmy-Reyová, ktorá bola v roku 2003 prvým štátnikom, čo prešiel cez demarkačnú líniu oddeľujúcu Severnú a Južnú Kóreu, uviedla, že KĽDR sa odvtedy veľmi nezmenila. To, čo Severokórejčania podľa nej chcú, je uznanie a bezpečnostné záruky od USA.
Demilitarizovanú zónu medzi oboma Kóreami v súčasnosti monitoruje päť švajčiarskych a päť švédskych dôstojníkov. Urs Gerber, ktorý vedie švajčiarsky tím, pre denník Sonntags Zeitung uviedol, že v posledných mesiacoch nespozoroval žiadnu podstatnú zmenu. "Len intenzívnejšie monitorujeme situáciu," dodal.
Napätie medzi Severnou a Južnou Kóreou v posledných týždňoch podstatne vzrástlo. Sever sa zaprisahal, že zvýši výrobu materiálu na jadrové zbrane a vyhrážal sa preventívnym úderom proti Spojeným štátom, raketovými útokmi na americké základne v Tichom oceáne, vrátane ostrova Guam, ktorý patrí USA.
Vyhrážky nasledovali po tom, čo OSN uvalila nové sankcie na KĽDR po jej tretej skúške jadrovej zbrane vo februári. Washingtonský Biely dom v piatok oznámil, že by ho neprekvapilo, keby KĽDR urobila ďalší raketový test.
Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí nedávno nadviazalo kontakt so severokórejskými úradmi, ale zatiaľ nie sú žiadne plány na nejaké rokovania, uviedla hovorkyňa rezortu podľa agentúry Reuters.
Vo vyhlásení, ktoré hovorkyňa zaslala Reuters, sa píše, že "Švajčiarsko chce prispieť k poklesu napätia na Kórejskom polostrove a chce pomáhať pri hľadaní riešenia, ak si to (zainteresované) strany budú želať, napríklad usporiadaním ich spoločnej schôdzky".
KĽDR v uplynulých dňoch veľmi dôrazne hrozila útokom na Južnú Kóreu a ciele Spojených štátov a v piatok vyzvala zahraničných diplomatov, aby zvážili odchod z Pchjongjangu, keďže v prípade útoku by nebola schopná poskytnúť im primeranú ochranu.
Švajčiarske médiá informovali, že severokórejský vodca Kim Čong-un, ktorý prevzal vedenie krajiny v decembri 2011 po smrti svojho otca Kim Čong-ila, zrejme strávil vo Švajčiarsku niekoľko rokov, keď pod cudzím menom navštevoval niektorú z tamojších škôl.
Neutrálne Švajčiarsko je častým dejiskom mierových rozhovorov a zohráva roku sprostredkovateľa v medzinárodných konfliktoch, nedávno to bol spor medzi Ruskom a Ukrajinou, či medzi Spojenými štátmi a Iránom a Kubou. V uplynulých siedmich rokoch sa vo Švajčiarsku konalo 15 mierových rokovaní, napr. o urovnaní situácie v Sudáne, Kolumbii, na Srí Lanke, v Ugande a Nepále.
Bývalá švajčiarska ministerka zahraničných vecí Micheline Calmy-Reyová, ktorá bola v roku 2003 prvým štátnikom, čo prešiel cez demarkačnú líniu oddeľujúcu Severnú a Južnú Kóreu, uviedla, že KĽDR sa odvtedy veľmi nezmenila. To, čo Severokórejčania podľa nej chcú, je uznanie a bezpečnostné záruky od USA.
Demilitarizovanú zónu medzi oboma Kóreami v súčasnosti monitoruje päť švajčiarskych a päť švédskych dôstojníkov. Urs Gerber, ktorý vedie švajčiarsky tím, pre denník Sonntags Zeitung uviedol, že v posledných mesiacoch nespozoroval žiadnu podstatnú zmenu. "Len intenzívnejšie monitorujeme situáciu," dodal.
Napätie medzi Severnou a Južnou Kóreou v posledných týždňoch podstatne vzrástlo. Sever sa zaprisahal, že zvýši výrobu materiálu na jadrové zbrane a vyhrážal sa preventívnym úderom proti Spojeným štátom, raketovými útokmi na americké základne v Tichom oceáne, vrátane ostrova Guam, ktorý patrí USA.
Vyhrážky nasledovali po tom, čo OSN uvalila nové sankcie na KĽDR po jej tretej skúške jadrovej zbrane vo februári. Washingtonský Biely dom v piatok oznámil, že by ho neprekvapilo, keby KĽDR urobila ďalší raketový test.
