Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Stoltenberg podľa agentúry DPA varoval, že Severoatlantická rada bude zrejme musieť opätovne preskúmať úroveň angažovanosti NATO v Kosove (KFOR).
Autor TASR
Brusel 5. decembra (TASR) - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vyjadril v stredu obavy z plánovanej transformácie kosovských bezpečnostných síl na armádu.
"Takýto krok je zle načasovaný. Je v rozpore s odporúčaniami mnohých spojencov NATO a môže mať vážne dôsledky pre budúcu euroatlantickú integráciu Kosova," vyhlásil Stoltenberg po schôdzke s ministrami zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli.
Stoltenberg podľa agentúry DPA varoval, že Severoatlantická rada bude zrejme musieť opätovne preskúmať úroveň angažovanosti NATO v Kosove (KFOR).
Predseda kosovského parlamentu Kadri Veselji v pondelok oznámil, že kosovská národná armáda bude oficiálne zriadená 14. decembra.
"Oficiálne budeme mať kosovskú armádu 14. decembra, čo je dátum, keď bude kosovský parlament hlasovať o návrhu zákona o transformácii bezpečnostných síl na armádu," uviedol Veselji.
Podľa následnej reakcie riaditeľa srbského vládneho úradu pre Kosovo Marka Djuriča je vytvorenie kosovskej armády "najväčšou hrozbou pre mier a bezpečnosť na Balkáne".
"Zriadenie tejto nezákonnej formácie by ohrozilo všetko, čo sa doteraz dosiahlo v procese normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou," vysvetlil Djurič. Podľa neho by takáto formácia mohla prispieť k "prehĺbeniu medzietnického odstupu v regióne".
Kosovský parlament v októbri hlasoval za zariadenia armády o sile 5000 mužov. Predstavitelia srbskej menšiny sa však proti tomuto kroku postavili a vyhlásili ho za "nezákonné".
Srbský prezident Aleksandar Vučič vtedy vyhlásil, že Srbsko nedopustí vytvorenie kosovskej armády, ktoré je s podporou USA naplánované do konca roka, pretože to nie je v súlade s medzinárodným právom. Ak by formálne jestvujúca prechodná správa OSN v Kosove (UNMIK) opustila krajinu, Srbsko by nemalo na výber a muselo by sa vo vzniknutej situácii chrániť, upozornil Vučič.
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť, ktorú však Srbsko odvtedy neuznáva podobne ako niektoré ďalšie krajiny vrátane Slovenska.
Brusel považuje normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom za kľúčovú podmienku prípadného budúceho členstva oboch krajín v EÚ.
"Takýto krok je zle načasovaný. Je v rozpore s odporúčaniami mnohých spojencov NATO a môže mať vážne dôsledky pre budúcu euroatlantickú integráciu Kosova," vyhlásil Stoltenberg po schôdzke s ministrami zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli.
Stoltenberg podľa agentúry DPA varoval, že Severoatlantická rada bude zrejme musieť opätovne preskúmať úroveň angažovanosti NATO v Kosove (KFOR).
Predseda kosovského parlamentu Kadri Veselji v pondelok oznámil, že kosovská národná armáda bude oficiálne zriadená 14. decembra.
"Oficiálne budeme mať kosovskú armádu 14. decembra, čo je dátum, keď bude kosovský parlament hlasovať o návrhu zákona o transformácii bezpečnostných síl na armádu," uviedol Veselji.
Podľa následnej reakcie riaditeľa srbského vládneho úradu pre Kosovo Marka Djuriča je vytvorenie kosovskej armády "najväčšou hrozbou pre mier a bezpečnosť na Balkáne".
"Zriadenie tejto nezákonnej formácie by ohrozilo všetko, čo sa doteraz dosiahlo v procese normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou," vysvetlil Djurič. Podľa neho by takáto formácia mohla prispieť k "prehĺbeniu medzietnického odstupu v regióne".
Kosovský parlament v októbri hlasoval za zariadenia armády o sile 5000 mužov. Predstavitelia srbskej menšiny sa však proti tomuto kroku postavili a vyhlásili ho za "nezákonné".
Srbský prezident Aleksandar Vučič vtedy vyhlásil, že Srbsko nedopustí vytvorenie kosovskej armády, ktoré je s podporou USA naplánované do konca roka, pretože to nie je v súlade s medzinárodným právom. Ak by formálne jestvujúca prechodná správa OSN v Kosove (UNMIK) opustila krajinu, Srbsko by nemalo na výber a muselo by sa vo vzniknutej situácii chrániť, upozornil Vučič.
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť, ktorú však Srbsko odvtedy neuznáva podobne ako niektoré ďalšie krajiny vrátane Slovenska.
Brusel považuje normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom za kľúčovú podmienku prípadného budúceho členstva oboch krajín v EÚ.
