Vilnius 13. februára (TASR) - Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa, primátora litovského mesta Klaipéda Arvydasa Vaitkusa a niekoľko desiatok ďalších litovských politikov a verejných činiteľov. Podľa spravodajského webu BNS tom v utorok informovala ruská nezávislá spravodajská webová stránka Mediazona.

Mediazona objasnila, že z databázy ruského ministerstva vnútra zozbierala verejne dostupné informácie o hľadaných osobách - a našla takmer 100.000 takýchto oznámení.

Medzi nimi je aj najmenej 29 litovských občanov spojených s demontážou sovietskych pamätníkov a udalosťami z januára 1991, keď v Litve došlo k sérii násilných stretov medzi civilným obyvateľstvom žiadajúcim nezávislosť krajiny a sovietskymi ozbrojenými zložkami. O 11. a 13. januára vtedy sovietski vojaci zabili 14 civilistov a zranili ich vyše 140.

V databáze hľadaných osôb sa nachádza aj estónska premiérka Kaja Kallasová, ako aj bývalá lotyšská ministerka vnútra Marija Golubevová, 67 lotyšských poslancov, 15 členov mestskej rady v Rige a ďalší.

V databáze nie je uvedené, podľa akého článku zákona bolo pátranie vyhlásené.

Kremeľ však v utorok oznámil, že estónsku premiérku a ďalších pobaltských predstaviteľov zaradil na zoznam hľadaných osôb za konanie nepriateľské voči Moskve.

"Sú to ľudia, ktorí podnikajú nepriateľské akcie proti historickej pamäti a našej krajine," objasnil novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Litovský minister kultúry v utorok v rozhovore pre BNS tieto kroky Moskvy komentoval slovami, že Rusko pokračuje v boji proti demokracii a ľudským právam. "Som rád, že moja práca pri rozoberaní trosiek sovietizácie nezostala nepovšimnutá," dodal Kairys ironicky.

"Vážne, (moskovský) režim robí to, čo robil vždy: snaží sa potlačiť akýkoľvek závan slobody, bojuje proti demokracii, proti ľudským právam a slobodám a naďalej si vytvára svoj vlastný príbeh, ktorý nezodpovedá žiadnym faktom ani logike," dodal litovský minister.

Spresnil, že kultúra, dedičstvo a historická pamäť sa "tiež stali vojnovou zónou, v ktorej imperiálnosť sleduje svoje vlastné ciele".

"Mojou povinnosťou ako ministra kultúry je zabrániť dosiahnutiu týchto zlovoľných cieľov, zabrániť deformácii týchto tém v Litve aj na medzinárodnej scéne," povedal Kairys.

Minulý rok začal v Litve platiť zákon o desovietizácii, ktorý zakazuje propagáciu totalitných a autoritárskych režimov a ich ideológií na verejných priestranstvách. V dôsledku toho sa z verejných priestranstiev začali odstraňovať symboly totalitarizmu a autoritárstva - pomníky, názvy ulíc, námestí a iné symboly.