Záhreb/Bratislava 14. mája (TASR) - Prvý prezident nezávislého Chorvátska Franjo Tudjman by dnes oslavoval 90. narodeniny.

Narodil sa 14. mája 1922 vo Velikom Trgovišči, ležiacom severne od chorvátskej metropoly Záhrebu. Už ako stredoškolák sa angažoval v národnodemokratickom hnutí, za čo ho roku 1940 uväznili. V roku 1941 sa zapojil do antifašistického partizánskeho hnutia a v roku 1945 ho delegovali ako jedného z chorvátskych zástupcov Najvyššieho štábu Národnooslobodzovacej armády v Belehrade.

V rokoch 1955-1957 študoval na Vysokej vojenskej akadémii v Belehrade a ako najmladší dosiahol hodnosť generála Juhoslovanskej ľudovej armády. Pre nezhody s Josipom Brozom Titom ho z armády prepustili a v roku 1967 vylúčili aj zo Zväzu komunistov Juhoslávie.

V roku 1961 založil v Záhrebe Ústav pre históriu robotníckeho hnutia a do roku 1967 bol jeho riaditeľom. Pokúšal sa relativizovať vinu Chorvátska na genocíde Srbov, Židov a Rómov počas druhej svetovej vojny. V roku 1963 sa stal profesorom na Fakulte politických vied Záhrebskej univerzity a v roku 1965 získal titul doktora historických vied.

V roku 1972 Tudjmana odsúdili na dva roky väzenia ako jedného z popredných predstaviteľov potlačenej tzv. chorvátskej jari za údajnú prípravu zvrhnutia štátneho a spoločenského zriadenia v Juhoslávii.

Vo februári 1981 ho znovu odsúdili v Záhrebe na tri roky väzby za trestný čin nepriateľskej propagandy voči štátu a päťročný zákaz akejkoľvek verejnej činnosti.

Keď mu v roku 1987 vrátili pas, začal cestovať do zahraničia (Kanada, USA a európske štáty), kde sa stýkal s chorvátskymi emigrantmi. V roku 1989 sa stal predsedom Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), strany, ktorá bola neskôr orientovaná nacionalisticky.

Dňa 29. novembra 1989 Tudjman a jeho novovytvorené HDZ vydali apel k chorvátskym občanom a komunistami kontrolovanému parlamentu, aby sa vytvorila nová pluralitná vláda.

Po víťazstve HDZ v prvých demokratických voľbách (30. mája 1990) zvolili Tudjmana za predsedu predsedníctva vtedy ešte Chorvátskej socialistickej republiky. Po prijatí novej demokratickej ústavy Chorvátskej republiky (22. decembra 1990) ho v auguste 1992 zvolili za prezidenta chorvátskeho štátu aj vďaka finančnej podpore exilu.

Počas vojny o nezávislosť Chorvátska Tudjman zhromaždil okolo seba bývalých spolubojovníkov. Pod jeho vedením získalo Chorvátsko 25. júna 1991 úplnú nezávislosť a medzinárodné uznanie.

Na druhom všeobecnom zjazde HDZ v októbri 1993 ho zvolili znovu za predsedu tejto najväčšej chorvátskej politickej strany.

Tudjman sa v roku 1995 ako hlava štátu veľkou mierou zaslúžil aj o úspešné vyústenie mierových rozhovorov o Bosne do podpisu daytonských mierových dohôd. Do funkcie prezidenta Chorvátskej republiky ho znovu zvolili v júni 1997.

Publikoval rozsiahle dielo o juhoslovanskej histórii, vojne, povojnových pomeroch a národnostných otázkach, pričom prvá kniha Vojna proti vojne mu vyšla už roku 1957.

Zomrel 10. decembra 1999 v Záhrebe, a unikol tak obvineniu z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, z ktorých ho podozrieval Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu. Vyšetrovanie však nebolo uzavreté v dôsledku jeho úmrtia na rakovinu.