Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Do dejín Gruzínska sa táto udalosť zapísala ako "noc ženijných lopatiek".
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Tbilisi 9. apríla (TASR) - Od brutálneho zásahu sovietskych špeciálnych jednotiek v Tbilisi s cieľom rozohnať účastníkov pokojnej demonštrácie, pri ktorom zahynulo 21 ľudí, uplynie v utorok 9. apríla 35 rokov. Do dejín Gruzínska sa táto udalosť zapísala ako "noc ženijných lopatiek".
Tragické udalosti v Tbilisi sa odohrali na pozadí gruzínsko-abcházskeho konfliktu. V dedine Lychny sa 18. marca 1989 zhromaždilo 30.000 Abcházcov, ktorí požadovali vystúpenie tejto autonómnej republiky z Gruzínska a jej prijatie ako samostatnej zväzovej republiky v rámci Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Kroky abcházskych separatistov výrazne vyostrili vnútropolitickú situáciu v Gruzínsku. Reakcia nenechala na seba dlho čakať.
Už 4. apríla sa začal v hlavnom meste Gruzínska Tbilisi časovo neobmedzený míting, ktorý zvolali vodcovia gruzínskeho národného hnutia. Čoraz hlasnejšie pri Dome vlády na prospekte Rustaveli zaznievali heslá volajúce nielen po potrestaní abcházskych separatistov, ale aj požadujúce nezávislosť Gruzínska a zvrhnutie komunistickej vlády. Postupne na uliciach vyrástli barikády z nákladných áut a autobusov.
V noci z 8. na 9. apríla 1989 obkľúčili príslušníci vojsk sovietskeho ministerstva vnútra a sovietskej armády približne 10.000 demonštrantov. Keďže demonštranti odmietli výzvy na rozchod, generál Igor Rodionov okolo 4.00 h vydal rozkaz vytlačiť ich z námestia.
Vojaci použili počas zákroku nielen omračujúce granáty, slzotvorný plyn, ale demonštrantov rozháňali aj ženijnými lopatkami. Bilancia zásahu bola tragická - vyžiadal si 21 obetí vrátane 18 žien a viac ako 250 ľudí zranených.
Masaker na triede Rustaveli urýchlil cestu vystúpenia Gruzínska zo Sovietskeho zväzu a k nezávislosti krajiny. V referende, ktoré sa uskutočnilo 31. marca 1991, sa takmer 99 percent hlasujúcich pri vyše 90-percentnej účasti vyslovilo za nezávislosť. Deviateho apríla 1991, čiže v deň druhého výročia Tbiliskej tragédie, vyhlásila republika, ktorej starodávne meno znie Kolchida, nezávislosť. Prvým prezidentom nezávislého Gruzínska sa stal bývalý disident Zviad Gamsachurdia.
Na mieste úmrtia demonštrantov na prospekte Rustaveli odhalili 23. novembra 2004 pamätník pripomínajúci tieto tragické udalosti a v Gruzínsku vyhlásili 9. apríl za Deň národnej jednoty.
Tragické udalosti v Tbilisi sa odohrali na pozadí gruzínsko-abcházskeho konfliktu. V dedine Lychny sa 18. marca 1989 zhromaždilo 30.000 Abcházcov, ktorí požadovali vystúpenie tejto autonómnej republiky z Gruzínska a jej prijatie ako samostatnej zväzovej republiky v rámci Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Kroky abcházskych separatistov výrazne vyostrili vnútropolitickú situáciu v Gruzínsku. Reakcia nenechala na seba dlho čakať.
Už 4. apríla sa začal v hlavnom meste Gruzínska Tbilisi časovo neobmedzený míting, ktorý zvolali vodcovia gruzínskeho národného hnutia. Čoraz hlasnejšie pri Dome vlády na prospekte Rustaveli zaznievali heslá volajúce nielen po potrestaní abcházskych separatistov, ale aj požadujúce nezávislosť Gruzínska a zvrhnutie komunistickej vlády. Postupne na uliciach vyrástli barikády z nákladných áut a autobusov.
V noci z 8. na 9. apríla 1989 obkľúčili príslušníci vojsk sovietskeho ministerstva vnútra a sovietskej armády približne 10.000 demonštrantov. Keďže demonštranti odmietli výzvy na rozchod, generál Igor Rodionov okolo 4.00 h vydal rozkaz vytlačiť ich z námestia.
Vojaci použili počas zákroku nielen omračujúce granáty, slzotvorný plyn, ale demonštrantov rozháňali aj ženijnými lopatkami. Bilancia zásahu bola tragická - vyžiadal si 21 obetí vrátane 18 žien a viac ako 250 ľudí zranených.
Masaker na triede Rustaveli urýchlil cestu vystúpenia Gruzínska zo Sovietskeho zväzu a k nezávislosti krajiny. V referende, ktoré sa uskutočnilo 31. marca 1991, sa takmer 99 percent hlasujúcich pri vyše 90-percentnej účasti vyslovilo za nezávislosť. Deviateho apríla 1991, čiže v deň druhého výročia Tbiliskej tragédie, vyhlásila republika, ktorej starodávne meno znie Kolchida, nezávislosť. Prvým prezidentom nezávislého Gruzínska sa stal bývalý disident Zviad Gamsachurdia.
Na mieste úmrtia demonštrantov na prospekte Rustaveli odhalili 23. novembra 2004 pamätník pripomínajúci tieto tragické udalosti a v Gruzínsku vyhlásili 9. apríl za Deň národnej jednoty.
