< sekcia Zahraničie

Nemecko si v piatok pripomenulo tri významné výročia

Frank-Walter Steinmeier, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Vyhlásenie prvej republiky presne pred 100 rokmi, masívne protižidovské pogromy známe pod označením Krištáľová noc z noci z 9. na 10. novembra 1938, ako aj pád Berlínskeho múru spred 29 rokov.

Berlín 9. novembra (TASR) - Nemecko si v piatok pripomenulo niekoľko významných výročí: vyhlásenie prvej republiky presne pred 100 rokmi, masívne protižidovské pogromy známe pod označením Krištáľová noc z noci z 9. na 10. novembra 1938, ako aj pád Berlínskeho múru spred 29 rokov.

Prezident Frank-Walter Steinmeier vyzdvihol vo svojom vystúpení na pôde parlamentu v Berlíne význam vyhlásenia republiky spred storočia ako historický míľnik, ktorému sa doteraz podľa jeho názoru nedostalo adekvátneho postavenia v histórii demokratického Nemecka. Najvyšší predstaviteľ krajiny vyzval súčasne na zmenu tohto stavu a vyslovil sa za demokratický patriotizmus v spolkovej republike. Podľa jeho slov je katastrofa dvoch svetových vojen a holokaustu síce nespochybniteľnou súčasťou nemeckej identity, avšak súčasne by sa malo pripomínať úsilie o demokraciu a slobodu, s ktorou sa spája práve dianie z roku 1918.

"Môžeme byť hrdí na tradície slobody a demokracie bez toho, aby sme potláčali pohľad na priepasť šoa (vyvražďovania Židov)," citovala Steinmeiera, ktorý pripomenul neoddeliteľnosť pozitívnych i negatívnych pocitov vrátane radosti a viny. Na margo nemeckej trikolóry prezident konštatoval, že nikto, kto pohŕda ľudskými právami a demokraciou a vyvoláva staré nacionalistické nenávisti, nemá na ňu historické právo. "Nikdy neprepustíme tieto farby silám odmietajúcim slobodu," zdôraznil.

Deviaty novembrový deň roku 1989, deň pádu Berlínskeho múru, označil nemecký spolkový prezident za "najšťastnejší deň" nemeckých dejín. Zároveň však konštatoval, že najťažšou a najbolestnejšou otázkou histórie zostáva, ako mohli nepriatelia demokracie len niekoľko rokov po demokratickom vzopnutí z roku 1918 vyhrať voľby, čo viedlo k vojnám s európskymi susedmi a deportáciám židovských rodín vo vagónoch pre dobytok do plynových komôr.

Steinmeier súčasne apeloval, že by sa nemalo pripustiť, aby niekoľko jednotlivcov opäť hovorilo v mene "skutočného ľudu" paušálne podozrievajúc príslušníkov istých náboženských komunít alebo ľudí inej farby pleti.

Na slávnosti zazneli tóny diel nemeckého skladateľa Paula Hindemitha (1895-1963), ktorého nacisti svojho času rôznymi reštrikciami donútili opustiť krajinu a uchýliť sa do exilu, izraelského komponistu nemeckého pôvodu Paula Bena-Chaima (1897-1984), ako aj Európskej hymny.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala vo vystúpení pred členmi Ústrednej rady Židov v Nemecku pri príležitosti 80. výročia tzv. Krištáľovej noci v priestoroch berlínskej synagógy na postup proti útokom ohrozujúcim otvorenú spoločnosť.

Podľa jej slov zrýchlenie globalizácie a napredovanie digitalizácie naplnilo množstvo občanov obavami a pocitmi úzkosti z nestíhania pokroku. V takýchto obdobiach je vždy osobitne veľké nebezpečenstvo, že sa do popredia dostanú sily, ktoré ponúkajú na komplexné problémy "jednoduché odpovede", čo sa spája aj s vyostrením využívaných jazykových prostriedkov.

Na takéto situácie sa hodí slogan "Už na začiatku sa postav proti", čo v praxi znamená potlačenie ťažkostí už v zárodku, mienila Merkelová. Dodala, že na protižidovské pogromy spred 80 rokov sa preto spomína "s prísľubom, že sa dôrazne postavíme voči útokom na našu otvorenú a pluralitnú spoločnosť".

"Demokratická väčšina by preto mala byť bdelá" a "právny štát by nikdy nemal byť tolerantný, ak sa ktosi stane terčom útoku pre svoje vierovyznanie alebo farbu pleti," zdôraznila okrem iného nemecká kancelárka. Každý musí rešpektovať ústavné hodnoty a štát musí dôsledne postupovať voči zneužívaniu, diskriminácii, antisemitizmu, rasizmu a pravicovému radikalizmu, dodala Angela Merkelová.

V rámci celého radu spomienkových akcií pri príležitosti 29. výročia pádu Berlínskeho múru vrátane kladenia vencov k pamätnému miestu v Bernauer Strasse a spomienkovej slávnosti v Kaplnke zmierenia v niekdajšom "pásme smrti" odhalili aj bustu dlhoročného niekdajšieho spolkového kancelára Helmuta Kohla. Stalo sa tak z iniciatívy súkromnej Nadácie Ernsta Freibergera, a to v prítomnosti jedného z prominentných členov Kohlovho kabinetu, exministra financií Thea Waigela.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.