< sekcia Zahraničie

Čína otvára rekordne dlhý most ponad more a deltu Perlovej rieky

Na snímke pohľad na vysvietený most spájajúci Hongkong, Macao a čínsku pevninu 21. októbra 2018 v Hongkongu. Foto: TASR/AP

Najnovší čínsky mostný gigant prekonal svojou celkovou dĺžkou 55 kilometrov aj donedávna najdlhší cestný most na svete, thajskú Bangnajskú magistrálu, ktorá meria 54 kilometrov.

Hongkong/Bratislava 22. októbra (TASR) - Najdlhší čínsky most na svete ponad more a zároveň ponad deltu Perlovej rieky oficiálne otvoria v utorok 23. októbra. Ide o 55 kilometrov dlhý most, ktorý spája Hongkong, Macao a čínske pevninské mesto Ču-chaj. Celkové náklady na výstavbu mosta, ktorého súčasťou je aj 6,7-kilometrový podmorský tunel, tri umelé ostrovy a dve trojprúdové diaľnice, sa vyšplhali na viac ako 12 miliárd amerických dolárov.

Pod čínsku správu sa bývalé európske kolónie Hongkong a Macao dostali koncom 90. rokov minulého storočia. Spojené kráľovstvo oficiálne odovzdalo Hongkong Číne v roku 1997 a bývalé portugalské Macao pripadlo najľudnatejšej krajine sveta v roku 1999.

Perlová rieka je tretím najväčším čínskym tokom a okrem Hongkongu a Macaa preteká napríklad aj cez veľké čínske mestá ako Šen-čen a Kanton. Okolie delty Perlovej rieky patrí k významným ekonomickým centrám Číny. Z oblasti, v ktorej žije takmer 70 miliónov ľudí, sa do sveta vyváža zhruba tretina čínskej produkcie.

Výstavba masívneho infraštruktúrneho projektu známeho aj pod označením HZMB (Hong Kong-Zhuhai-Macau Bridge) sa začala v roku 2009. Stúpenci projektu HZMB ho označujú za staviteľský klenot, kým kritici ho vnímajú ako drahý politický projekt určený na hlbšiu integráciu Hongkongu do štruktúr pevninskej Číny.

Rekordne dlhý most, ktorý postavila čínska firma China Communications Construction Co., skráti cestu z Hongkongu, resp. z jeho ostrovom Lantau, do čínskeho mesta Ču-chaj z troch hodín na 30 minút. Na stavbu mosta sa použilo viac ako 400.000 ton ocele, čo by podľa prepočtov postačovalo na výstavbu 60 Eiffelových veží. Samotná výstavba mosta trvala osem rokov, ale vypracovanie projektov a prípravné práce si pred tým vyžiadali šesť rokov. Výstavbu, ktorá mala byť ukončená v roku 2016, brzdili aj kontroly jej dopadu na životné prostredie, podozrenia z korupcie či úmrtia a zranenia robotníkov počas jej realizácie. Pri stavbe mosta zomrelo sedem ľudí a ďalších 129 bolo zranených. Niektoré zdroje uvádzajú viac ako 200 zranených. Celkovo na moste pracovalo približne 14.000 robotníkov.

Súčasťou kľukatého mostu sú okrem podmorského tunela, nachádzajúceho sa v 40 metrovej hĺbke medzi dvoma umelými ostrovmi, aj dve trojprúdové diaľnice. Konštrukcia mosta má byť dolná voči zemetraseniam o sile 8 stupňov Richterovej stupnice, super tajfúnom či prípadným nárazom veľkých nákladných lodí.

Najnovší čínsky mostný gigant prekonal svojou celkovou dĺžkou 55 kilometrov aj donedávna najdlhší cestný most na svete, thajskú Bangnajskú magistrálu, ktorá meria 54 kilometrov. Medzi ďalšie rekordné mosty ponad vodnú plochu, ktoré HZMB pokoril, patria 38,442 kilometra dlhý most cez jazero Pontchartain v americkom štáte Louisiana a 36,71-kilometrový louisianský most ponad močiar Manchac.

Čína drží aj celkový primát v rebríčku najdlhších železničných mostov. V roku 2011 totiž dokončila a sprístupnila železničný most medzi Tan-janom a Kchun-šanom s dĺžkou 164,8 kilometra. Most na trati z Pekingu do Šanghaja je v súčasnosti vôbec najdlhším mostom na svete. Nasledujú 157,317 kilometra dlhý most medzi Čang-chua a Kao-siung v Tchaj-wane, Tiencinský veľký most takisto na trati z Pekingu do Šanghaja so 113,7 kilometrami, Veľký most Wej-che merajúci 79,732 kilometra a Pekingský veľký most s dĺžkou 48,153 kilometra.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.