Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

23. augusta si pripomíname obete stalinizmu a nacizmu

Stalin Foto: TASR/AP Photo

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) o tom rozhodli v apríli 2009 v Bruseli na podnet iniciatívy skupiny poslancov z roku 2008.

Brusel 21. augusta (TASR) - Zachovať spomienku na obete masových deportácií a vyhladzovania, zároveň posilniť demokraciu, mier a stabilitu na európskom kontinente je hlavným cieľom Európskeho dňa spomienky na obete stalinizmu a nacizmu. Pripadá na 23. augusta, prvýkrát si ho obyvatelia európskeho kontinentu pripomínali v roku 2009.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) o tom rozhodli v apríli 2009 v Bruseli na podnet iniciatívy skupiny poslancov z roku 2008. Predseda EP Hans-Gert Pöttering vydal v septembri 2008 písomné vyhlásenie, v ktorom navrhol, aby bol 23. august vyhlásený za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu. Pod vyhlásenie sa podpísalo 409 poslancov EP, čím sa vyhlásenie stalo oficiálnym stanoviskom EP.

Europoslanci schválili 2. apríla 2009 uznesenie s názvom Svedomie Európy a totalitarizmus. Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu ako pamätný deň obetí všetkých totalitných a autoritatívnych režimov sa "má pripomínať nestranne a s úctou", žiadali europoslanci v uznesení Svedomie Európy a totalitarizmus.

Poslanci EP pripomenuli, že masové deportácie, vraždenie a zotročovanie stalinizmom a nacizmom sa radia medzi vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a sú nepremlčateľné. A to na základe Európskej dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohody OSN o nepremlčateľnosti zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.

Adolf Hitler
Foto: TASR/AP
V jednom z bodov Vyhlásenia Európskeho parlamentu o zriadení 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu poslanci zdôraznili skutočnosť, že "o vplyve a dôsledkoch sovietskeho režimu a okupácie na občanov postkomunistických krajín sa v Európe vie málo".

Dňa 23. augusta 1939 uzatvoril vtedajší Sovietsky zväz a Nemecko pakt nazvaný podľa ministrov zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu: Joachima von Ribbentrop a Viačeslava Molotovova. Podpisom paktu Molotov-Ribbentrop došlo k rozdeleniu Európy medzi signatárske krajiny prostredníctvom tajných dodatkových protokolov.



Zdroje: www.euractiv.sk, www.europarl.europa.eu, http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:008E: 0057:0059:SK:PDF, www.eur-lex.europa.eu/JOHtml.do?uri=OJ%3AC%3A2010%3A137E%3ASOM%3ASK%3 AHTML