< sekcia UNESCO a veda

Náš geológ Cambel patril k 2000 najvýznamnejším vedcom 20. storočia

Bohuslav Cambel Foto: REPRO TASR ARCHÍV

Dnes uplynulo 95 rokov od jeho narodenia.

Slovenská Ľupča/Bratislava 29. októbra (TASR) – Profesor RNDr. Bohuslav Cambel, DrSc., Dr. h. c. bol slovenským geochemikom a geológom, zakladateľom geochémie na Slovensku, v rokoch 1966-1969 rektorom Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Dnes uplynulo 95 rokov od jeho narodenia.

Bol medzi top-vedcami

Cambridgeská univerzita vo Veľkej Británii zaradila profesora B. Cambela v roku 1998 medzi 2000 najvýznamnejších osobností vedy 20. storočia. Okrem iného sa totiž zaoberal mineralógiou a ložiskovou geológiou. Študoval geochémiu bázických a granitoidných hornín a rudných minerálov domácich i svetových ložísk.

Študoval malokarpatský kryštalinik


Národná prírodná pamiatka v južnom svahu Poľany - vodopád Bystré s výškovým rozdielom 23 metrov patrí k najväčším vodopádom vo vulkanických západných Karpatoch.
Foto: TASR/Jozef Ďurník
Bohuslav Cambel sa narodil 29. októbra 1919 v Slovenskej Ľupči. V roku 1939 zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. Následne pokračoval v štúdiu geológie na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity (neskôr UK) v Bratislave. Jeho vedeckovýskumné práce boli zamerané na výskum kryštalických hornín viacerých oblastí centrálnych častí Západných Karpát. Intenzívne sa venoval štúdiu malokarpatského kryštalinika, otázkam neovulkanizmu Kremnicko-štiavnického pohoria, problematike metalogenézy Spišsko-gemerského pohoria i geochronologickému datovaniu kryštalických komplexov Západných Karpát a vzniku ložísk nerastných surovín.

Vybavil pracoviská modernou technikou

Okrem založenia katedry geochémie (prvej svojho druhu v bývalom Československu), sa podieľal aj na zakladaní mimouniverzitných geologických vedeckých pracovísk – Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a jeho geologického pracoviska v Banskej Bystrici. Vychoval generáciu vysokoškolsky vzdelaných pedagógov a vedeckých pracovníkov v odbore ložisková geológia a geochémia. Jeho zásluhou boli príslušné pracoviská na Prírodovedeckej fakulte UK a Geologickom ústave SAV vybavené modernými prístrojmi pre výskum geologických materiálov.

Založil katedru

Na UK v Bratislave sa popri pedagogickej a vedeckej práci venoval aj rozsiahlej organizátorskej činnosti. Založil a viedol Katedru nerastných surovín Prírodovedeckej fakulty UK (1952-1963), bol prodekanom Fakulty geologicko-geografických vied UK (1952-53), dekanom Prírodovedeckej fakulty UK (1959-1961), prorektorom UK (1953-1954 a 1956-1957) a rektorom UK (1966-1969).

Vedec Bohuslav Cambel takisto pracoval v SAV (od roku 1963 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1990) na poste riaditeľa Geologického ústavu SAV (v rokoch 1966-1980 ako externý riaditeľ popri svojom vedeckom a pedagogickom pôsobení na Prírodovedeckej fakulte UK). Počas svojho pôsobenia na poste riaditeľa tohto ústavu inštitúciu modernizoval a rozšíril o nové odbory – geologicko-mineralogicko-petrologický a metalogenetický. Postupne dobudoval ústav technicky aj personálne na úroveň vyspelých európskych geologických pracovísk.

Mnoho publikoval


Z množstva vedeckých publikácií k najvýznamnejším patria Výsledky geologického mapovania – mapa kryštalinika Malých Karpát a vysvetlivky k nej, ďalej Mapa ČSSR Viedeň – Bratislava v mierke 1:200.000, Mapa Mníšek – Švedlár – Slovinky a i.

Známy v geologickom svete

Profesor Cambel bol predsedom Geochemicko-mineralogickej sekcie Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie (KBGA), predsedom geochemickej sekcie Slovenskej geologickej spoločnosti, predsedom celoštátnej komisie pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác na Slovensku v odbore geochémia. Takisto bol hlavný redaktor časopisu Geologický zborník – Geologica Carpathica (1963-1990), člen The Geochemical association USA, člen výboru Medzinárodnej geochemickej a kozmochemickej asociácie (IAGC), člen Predsedníctva SAV, člen Vedeckého kolégia SAV a ČSAV, člen Odborovej komisie, člen Vedeckej rady Ministerstva školstva pre prírodovedné odbory: geológiu, biológiu, geografiu. Bol členom Hlavnej redakcie Encyklopédie Slovenska a vedúci jej lexikálnej skupiny geológia, členom redakčnej rady časopisu Mineralia Slovaca a periodika Acta geologica, čestným členom Všezväzovej mineralogickej spoločnosti Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a i.

Ceny

Bohuslav Cambel získal za svoju prácu množstvo domácich a zahraničných ocenení a uznaní: Pamätnú zlatú medailu Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu (Nemecko, 1967), Medailu Moskovskej štátnej univerzity (ZSSR, 1967), Rad práce (1968), Medailu Slovenskej národnej rady (1968), Zlatú medailu Univerzity T.G. Ševčenka v Kyjeve (ZSSR, 1968), Zlatú medailu Univerzity Komenského (1969), Národnú cena Slovenskej socialistickej republiky (1975), Cenu Literárneho fondu Slovenska (1982, 1985), Zlatú medailu Univerzity J.E. Purkyně v Brne (1984), Zlatú medailu Geologického ústavu D. Štúra SAV (1989, 2000) a i.

Akademik Bohuslav Cambel zomrel 9. júla 2006 v Bratislave.





20 12 hau mitt

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.