Proces schvaľovania zonácie trval dva roky a ochranári počas tohto obdobia rokovali s vlastníkmi lesných pozemkov, samosprávami, užívateľmi poľnohospodárskej pôdy a ďalšími subjektmi.
Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Vzácnosťou Veľkej Fatry sú zachované pôvodné pralesné ekosystémy. Raritou je aj veľký výskyt zákonom chráneného tisu obyčajného, ktorý je vzácny aj v rámci celej Európy.
Hlavným dôvodom, prečo proces schvaľovania zonácie TANAP trvá tak dlho, je podľa dotknutých inštitúcií najmä fakt, že ide o veľké územie s množstvom vlastníkov a záujmových skupín.
Je jednou z najzachovalejších krasových lokalít na Slovensku a podľa údajov Správy NP MP sa na jej území nachádza viac ako 250 jaskýň, 15 priepastí, vyše 50 ponorov a vyvieračiek.
Najvýraznejšími negatívnymi vplyvmi sú premena pôvodného prírodného prostredia na svet turizmu a to budovaním zjazdových dráh, prístupových komunikácií, lanoviek či vlekov.
Návštevník PIENAP-u sa okrem prírodných krás stretne aj s bohatými historickými a umeleckými pamiatkami, svojráznym folklórom a architektúrou.
Jedným z dôvodov, prečo tomu tak je, môže byť podľa riaditeľa Správy NP Poloniny Mária Perinaja to, že Slovensko nie je turistický národ.
Myslenie ľudí sa v mnohých častiach územia zmenilo pozitívnym smerom, kým niekedy boli ochranári vnímaní skôr negatívne, ľudia si podľa Klča čoraz viac uvedomujú význam a hodnotu národného parku.
Ročná frekvencia je približne 230.000 až 250.000 ľudí.