Bola to významná udalosť pre slovenské povedomie a kultúru. Katolícki a evanjelickí vzdelanci sa dohodli sa na pozmenených pravidlách slovenského pravopisu.
J.M.Hurban odovzdal s deputáciou cisárovi Františkovi Jozefovi prosbopis, v ktorom skoro stočlenná delegácia žiada utvoriť slovenskú korunnú krajinu.
Názov mesta, kde maďarské vojská prehrali bitku, sa však stal veľkou metaforou, až symbolom pre všetky prehraté bitky a vojny uhorskej vládnucej triedy, presiaknutej šovinizmom.
Slovenskí dobrovoľníci v počte asi tisícpäťsto mužov sa do Rače presídlili zo Stupavy. Na sviatok Petra a Pavla urobili za Štúrovej, Hurbanovej a Hodžovej prítomnosti i tzv. prísahu.
Deputácia odovzdala 20. marca pod vedením Jozefa Kozáčka v Olomouci panovníkovi prosbopis s požiadavkou územno-politicky vyčleniť Slovensko z Uhorska a podriadiť ho ríšskym úradom.
Sklamaním pre nich bol postoj príliš opatrného J.Záborského. Ľ. Štúr očakával, že Záborský sa pridá k dobrovoľníkom a ako vzdelanec iste v dôstojníckej hodnosti, no ten sa k tomu nemal.
Súčasťou podujatia, ktoré pripravila Matica slovenská v spolupráci s mestom Košice, bolo i národno-kultúrne pásmo s názvom Hurbanovci na Above 1848!
J.M.Hurban a Ľ.Štúr i ostatní velitelia dobrovoľníckeho zboru si tento návrh osvojili, no deputáciu k cisárovi nemienili vyslať hneď a zaraz. Za každú cenu chceli ešte prejsť cez Šariš a cez Zemplín.
Na priečelí Hurbanovej pamätnej izby v Hlbokom odhalili v nedeľu 17. septembra jeho pamätnú tabuľu.
Asi 500 maďarských a slovenských gardistov porazilo pri Muráni približne rovnaký počet nepripravených slovenských dobrovoľníkov.Smrť tam našlo vyše 50 dobrovoľníkov.