Národné cítenie podnietil v mladom Hurbanovi Ľudovít Štúr, v prítomnosti ktorého prijal v roku 1836 na Devíne meno Miloslav.
V priestoroch Pamätnej fary v Hlbokom, kde Hurban s rodinou prežil 45 rokov, bude inštalovaná expozícia, ktorá priblíži známeho národovca, politika a literáta v nových divadelných dimenziách.
Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti Jozef Miloslav Hurban ako prvý zo skupiny štúrovcov v roku 1837 ideovo sformuloval myšlienku svojbytnosti Slovákov.
Vedomie blízkosti konca svojho života Jozef Miloslav Ľudovít Hurban nepriamo potvrdil aj tým, že pristúpil na fotografovanie a trpezlivo posediačky prečkal celú tortúru dobového fotografovania.
To Hurbana právom rozhnevalo. Najskôr napísal polemickú a riadne uštipačnú odpoveď a potom zlomil brko, vylial kalamár a oznámil, že s písaním Štúrovho životopisu končí.
V čase, keď Hurban završoval šesťdesiatku, by sa čakalo, že politicky i spoločensky sa utiahne do úzadia. A možno by to aj spravil, keby sa v tom čase nebol Slovákom zrútil ich národný a kultúrny dom.
Hurbanove publicistické a politické aktivity, najmä kritika národnostného zákona z roku 1868 spôsobili, že sa opäť dostal do nemilosti vládnych mocenských úradov.
Ľudovít Štúr sa nešťastnou náhodou postrelil na poľovačke v modranskom chotári. Dňa 12. januára 1856 vo večerných hodinách zomrel v Tremlovie dome uprostred modranského námestia.
Dňa 22. decembra sa na poľovačke v chotári Modry postrelil Ľudovít Štúr a o 12. januára 1856 na následky zranenia zomrel v Tremlovie meštianskom dome uprostred modranského námestia.
Posledná rana do života časopisu Slovenské pohľady, a teda aj do tvorivej časti života J.M.Hurbana, prišla práve zo strany vládnych úradov vo Viedni.