Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Šport

KINDER spomína: Gascoigne nabádal Mersona piť. Ten musel od neho ujsť

Niekdajší vynikajúci slovenský futbalista Vladimír Kinder v štúdiu TABLET.TV. Foto: TABLET.TV

Vladimír Kinder patrí k najlepším slovenským futbalistom v histórii. Pred pár dňami sme si ho aj preto pozvali do štúdia TABLET.TV, kde sme sa s ním porozprávali o jeho pozoruhodnej kariére.

Bratislava 5. augusta (Teraz.sk) – Pred pár dňami sa vo futbalovej verejnosti na Slovensku opäť skloňovalo meno niekdajšieho vynikajúceho obrancu Vladimíra Kindera. Stalo sa tak po prestupe guinejského kanoniera Seydoubu Soumaha zo Slovanu Bratislava do Partizanu Belehrad, pričom išlo o tretí najdrahší prestup v histórii klubu z Tehelného poľa. Ten najdrahší sa datuje do roku 1993, kedy z belasého tábora odišiel do slávneho Realu Madrid Peter Dubovský. O druhý top prestup v histórii Slovana sa o štyri roky po legendárnom „Dubákovi“ postaral práve Kinder, ktorý z nášho najslávnejšieho klubu prestúpil do FC Middlesbrough a stal sa tak vôbec prvým slovenským futbalistom, ktorý si zahral v najvyššej anglickej súťaži.

Kinder odchádzal zo Slovana na ostrovy v roku 1997 ovenčený jedným federálnym a tromi slovenskými titulmi. S bratislavským klubom teda zažil slávne časy, na ktoré môžu belasí dnes už len spomínať. Ako ich má v pamäti uložené on? „Krásne časy. Tvorili sme skvelú partiu, ktorá si po každom zápase chodila spoločne posedieť a bolo úplne jedno, či sme vyhrali alebo prehrali. Jednoducho, tá chémia tam fungovala, boli sme akoby menšia rodina, do ktorej patril aj tréner, čiže tie spomienky mám len tie najkrajšie. Neraz mi to pripomína plagát mužstva, s ktorým som sa stal federálnym majstrom a ktorý mám stále doma. Tá partia bola teda naozaj vynikajúca možno na rozdiel od tej, ktorá je v Slovane v súčasnosti,“ rozhovoril sa Vladimír Kinder.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S VLADIMÍROM KINDEROM:



Kým dnes už nebohý Peter Dubovský nabral v roku 1993 smer Španielsko, kde si ho vyhliadol európsky futbalový gigant Real Madrid, jeden z jeho najlepších kamarátov Vladimír Kinder dostal príležitosť zahrať si anglickú najvyššiu súťaž, ktorú mnohí dodnes považujú za najkvalitnejšiu ligu na svete. Nestúpla mu v tom čase sláva do hlavy? „Nemyslím si to. Možno niektorí mali iný názor, keď sa náhodou stalo, že som ich nepozdravil, za čo sa im dodatočne ospravedlňujem, ale môžem na rovinu povedať, že som ostal ten istý Vlado Kinder ako dovtedy,“ pokračoval niekdajší nekompromisný futbalový obranca.

Nikam sa nehrnie, nikomu sa neprosí


V drese Middlesbrough odohral Kinďo, ako znie jeho dlhoročná prezývka, celkovo 37 ligových stretnutí, v ktorých strelil päť gólov. Mimoriadne zaujímavé obdobie zažil najmä v rokoch 1998 – 2000, keď bol jeho spoluhráčom legendárny 57-násobný reprezentant Anglicka Paul Gascoigne. Populárny „Gazza“ bol už vtedy široko-ďaleko známy svojimi alkoholovými excesmi, bez ktorých sa nezaobišiel ani jeho angažmán v Middlesbrough. „S Gascoignom som zažil toho veľa, niektoré príhody sú až nezverejniteľné. Nebolo však ničím výnimočným, keď si pred zápasom vytiahol zo saka ploskačku a popíjal. Talianski spoluhráči dokonca nechceli kvôli tomu nastúpiť, ale tento jeho rituál sa aj tak stal časom pravidlom. Samozrejme, že neskôr sa to aj odzrkadlilo na jeho správaní, no nejaký extra problém sme s ním nemali. Ten s ním mal však Paul Merson, ktorý bol preliečený alkoholik i gambler. Gascoigne ho totiž nabádal, aby sa vrátil do tých starých koľají, a teda pil a ,gambloval´ ďalej, čo, samozrejme, nechcel a kvôli tomu napokon aj z Middlesbrough utiekol, prestúpil inam,“ zaspomínal si na dvoch futbalových rebelov Kinder.

Po anabáze v Anglicku absolvoval Kinder krátky angažmán v českých Drnoviciach, odkiaľ sa vrátil na Slovensko, aby ako kapitán petržalskej Artmedie opäť po rokoch siahal, avšak tentoraz so spoluhráčmi z klubu z pravého brehu Dunaja na majstrovský titul. Ten im však v sezóne 2002/03 napokon vyfúkla Žilina. „V Artmedii sme zasa nemali mužstvo, ktoré by si mohlo smelo povedať, že ideme na titul. Bol to skôr tím bojovníkov. Na druhej strane, určite to trochu mrzelo, no žeby sme v tom čase robili tragédiu z toho, že nám to nevyšlo, tak to sa nedá povedať. Áno, bolo to na sklonku mojej kariéry a bolo by pekné, keby sa mi to podarilo, no žiaľ nevyšlo to. Svet sa však kvôli tomu zasa nezrútil,“ zamyslel sa dnes už 48-ročný futbalový matador.



Po skončení hráčskej kariéry sa niekdajší vynikajúci obranca a 39-násobný reprezentant SR postupnými krokmi vrhol na trénerskú. Ako asistent Ladislava Pecka v Slovana sa v roku 2009 tešil zo zisku majstrovského titulu, aby kroky svojho bývalého spoluhráča z Tehelného poľa nasledoval aj do Tatrana Prešov, ktorý sa im pre zmenu podarilo zachrániť v najvyššej súťaži. Láka ho trénerstvo ešte aj dnes? „Nikto ma neoslovil, takže ťažko zhodnotiť, či ma stále láka alebo nie. Futbal bol môj život, mal som svoje určité hodnoty a predstavy, takže uvidíme, čo sa udeje v budúcnosti. Sám sa nechám prekvapiť, či príde ešte nejaké ponuka, ale že by som sa niekde teraz hrnul a prosil, tak to nie,“ dodal s úsmevom Vladimír Kinder.