Bratislava 2. mája (TASR) - Päť veľkých olympijských medailistov československého armádneho športu sa v stredu predstavilo v bratislavskej Inchebe v besede s návštevníkmi medzinárodného veľtrhu obrannej techniky IDEB 2012.

Osobnosti, ktoré zhodne vyšli z "dielne" rezortu obrany, pritom zastupovali takmer kompletné spektrum povojnovej scény - od olympijskej víťazky v hode oštepom Dany Zátopkovej, cez strieborného medailistu z OH 1980 v hode diskom Imricha Bugára a chodeckého víťaza z OH 1988 v Soule Jozefa Priblinca až po desaťbojárskeho zlatého medailistu z posledných hier pod spoločnou zástavou (OH 1992 v Barcelone) Roberta Změlíka, či dvojnásobného medailistu z Atlanty 1996 a Atén 2004 Jozefa Gönciho.

Beseda s československými olympionikmi

Najmä slovenskí zástupcovia priznali, že po rozpade federácie sa armádny šport v oboch nástupníckych krajinách vybral diametrálne iným smerom.

"Zásadný rozdiel je v tom, že armádny šport v Čechách nikdy nebol spochybňovaný a žiadna vláda ho ani nechcela rušiť. Na Slovensku to bolo inak a môže za to naša politická kultúra a nenásytnosť niektorých politikov," pomenoval skutočnosti v rozhovore pre TASR Gönci a dodal: "V súčasnosti mám pocit, že bojujeme s novým ministrom obrany a novou vládou o našu pozíciu na tomto trhu. Inak ako finančný trh sa to ani nedá pomenovať, lebo stále si musíme obhajovať našu pozíciu, že prečo sme tu, načo nás armáda potrebuje a načo nás potrebuje Slovensko. Odpoveď je celkom jednoduchá, nielen armádnemu športu, ale celkovo športu na Slovensku už chýba masovosť, chýbajú mu športoviská a chýbajú nám deti na športoviskách. Ako správne dnes povedal Robo Změlík, jeden dolár investovaný do športu ušetrí tri doláre v zdravotníctve. A obzvlášť to platí v dnešnej dobe informačných technológií, pretože decká surfujú na sociálnych sieťach a ťažko ich dostať k športu."

Úspešný reprezentant v športovej streľbe pritom na vlastnej koži zažil ponovembrový úpadok v podpore štátu.

"Zažil som všetko - socialistický režim, federáciu i éru samostatnosti. Mali sme systém, ktorý nám závidel celý svet a my sme ho veľmi ľahko predali, odborníci sa nám rozutekali do sveta a naučili to okolité štáty. My však už nemáme ani trénerské perzóny a ani financie," tvrdil držiteľ dvoch olympijských bronzov, no pokračoval v optimistickejšom duchu: "Na druhej strane nám ostali doma veľmi silné osobnosti a zostali tu ľudia, ktorým neprekáža, že na športe nezarábajú a zostali tu športovci, ktorí priamo majú obrovskú motiváciu reprezentovať prácu tých, ktorí sa s čistým svedomím i vedomím usilujú o vytvorenie normálnej štruktúry v športe. Predpokladám, že sa tu objaví kultúra, ktorá je typická pre severské štáty, že šport je po práci na druhom mieste a stará sa o psychohygienu."

Foto: TASR/Vladimír Benko

Ani Pribilinec nemohol dopustiť na niekdajšiu žičlivosť zo strany štátu. "Za seba môžem povedať, že lepšie podmienky, ako boli za mojich čias pre šport, si nepamätám a ani nepoznám. A to aj napriek tomu, že to bolo za socializmu. Stačí si zobrať, že na každej dedinke boli telovýchovné jednoty, socialistické zväzy mládeže mali svoje športoviská a materiálne zázemie mali lepšie ako ktorýkoľvek klub v súčasnosti. Všetky rezorty, či už to bolo školstvo, obrana, alebo vnútro mali svoje kluby, pre rozvoj športu a výber talentovanej mládeže boli také podmienky, že sa to dnes už ani nedá predstaviť."

Hrdina soulskej olympiády ešte zdôraznil: "Armádny šport má vybudované športoviská, má svoje personálne zázemie, odborné zázemie a má svoje tradície. Armáda - a to tak funguje všade vo svete, je istým spôobom vzorom pre mládež. Druhá vec je, že Slovensko nie je taká veľká a bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť budovať všetko nové od začiatku. Bola by to skutočne veľká škoda, ak by sa súčasní politici nezamysleli nad športom, ale vo všeobecnosti aj nad mládežou a nad výberom talentovanej mládeže, veď naozaj platí, že každé euro investované do športu sa vracia trojnásobne, napríklad v podobe úspor pri liečbe drogových závislostí. Má to nesmierny význam a pokiaľ budem mať trošku síl, urobím všetko preto, aby to fungovalo a rástlo."

Jozef Pribilinec: K pretekárskej chôdzi som sa dostal náhodou

Tu bude player

Zlatá olympionička D. Zátopková spomína na svoje úspechy

Tu bude player