Bratislava 28. júna (TASR) – Tretie volebné obdobie Súdnej rady SR sa završuje. Ôsmim zástupcom sudcov v celkom 18-člennej rade dnes uplynie ich päťročné funkčné obdobie. Medzi nimi sa s kľúčovým orgánom súdnictva lúči doterajšia predsedníčka rady Jana Bajánková, ako aj podpredseda Ján Vanko.

Sudkyňa Najvyššieho súdu SR Bajánková stála v čele rady od roku 2014, kedy sa ústavným zákonom oddelila táto funkcia od funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Obe dovtedy zastával Štefan Harabin. „Súdna rada má za sebou päť rokov, ktoré v sebe zahŕňajú dve medziobdobia,“ zhodnotila Bajánková v pondelok (26.6.) na záver svojho pôsobenia.

„Prevažná časť, tri ostatné roky sa udiali prelomové zmeny v rokovaniach, v priestorovom začlenení Súdnej rady. Myslím si, že dostalo sa jej takého miesta, aké jej v rámci štruktúry ústavných orgánov patrí,“ reagovala sudkyňa na fakt, že sa rada pod jej vedením vlani presťahovala z podnájmu v budove na Župnom námestí v Bratislave do vlastných priestorov v Miestodržiteľskom paláci v centre hlavného mesta.

Rozhodnutia Súdnej rady boli podľa jej šéfky v uplynulých troch rokoch vo všeobecnosti zákonné. „Vychádzali z pragmatizmu a z materiálov, ktoré sme mali k dispozícii,“ ozrejmila. Jednou z vecí, ktoré rade nevychádzali, boli nominácie do medzinárodných súdnych inštitúcií.

Najnovšie sa Slovensku nedarí obsadiť post na Všeobecnom súde EÚ v Luxemburgu. Bývalého politika Radoslava Procházku odmietol vlani poradný panel expertov Rady EÚ. Vláda sa ešte nevyjadrila, či na nominácii trvá. „Písala som osobne list premiérovi, že aký postup máme zvoliť, teda či vláda trvá na kandidátovi, pretože v opačnom prípade musím vypísať novú voľbu,“ vyjadrila sa k tomu Bajánková.

Do štvrtého volebného obdobia vstúpi Súdna rada nekompletná. Národná rada SR totiž nedokázala zvoliť včas náhradu za sudkyňu Najvyššieho súdu Alenu Šiškovú, ktorej uplynulo funkčné obdobie v utorok (27.6.). Voľba sa zasekla na nominácii vládneho Smeru-SD, ktorý prostredníctvom predsedu ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja nominoval štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú.

Proti tomu protestovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), voľba nástupcu Šiškovej sa napokon neuskutočnila na júnovej schôdzi parlamentu a bola odložená. Bajánková nevidí problém v nominácii Jankovskej, ktorá je političkou a zároveň sudkyňou s prerušeným výkonom funkcie. „Je to na orgáne, ktorý dezignuje svojich zástupcov do Súdnej rady,“ vysvetlila. „To, ako si zvolí zástupcov jednotlivý subjekt, či už je to prezident, parlament alebo vláda, je to skutočne na jeho voľbe,“ mieni.

„Z môjho pohľadu súčasťou reformných záverov a súčasťou toho, ako môžeme aj my pomôcť dôveryhodnosti justície je, že asi musíme viesť zásadnú debatu, ako majú vyzerať nominanti do Súdnej rady,“ uviedla na margo diskusie okolo Jankovskej v pondelok ministerka spravodlivosti Žitňanská.

"Keďže bola Súdna rada kreovaná ako orgán, v rámci ktorého sa stretávajú všetky tri zložky moci, tak by sme to nemali zmiešavať. Som o tom presvedčená. Tak bola Súdna rada kreovaná,“ myslí si ministerka. „Potom si asi musíme zodpovedať aj na otázku, či chceme ako politické moci dávať do Súdnej rady politických nominantov alebo či od toho trošičku podstúpime a nájdeme mechanizmus, ako dostať do Súdnej rady širšie rešpektovaných odborníkov," vysvetlila Žitňanská s tým, že takáto diskusia sa za celú existenciu Súdnej rady neuskutočnila a možno je teraz na ňu správny čas.

Prvé zasadnutie Súdnej rady v novom zložení sa uskutoční 11. júla, kde budú členovia rady voliť spomedzi seba nového predsedu rady. Celkovo sa do jesene obmení 11 členov z 18-člennej rady. Súdna rada rozhoduje o najdôležitejších veciach v súdnictve. Volí predsedu Najvyššieho súdu SR, rozhoduje o tom, koho navrhne prezidentovi na vymenovanie za nových sudcov, tiež o bezpečnostných previerkach sudcov, postupe sudcov na vyšší súd alebo o preložení sudcov na iný súd. Volí aj členov disciplinárnych senátov alebo navrhuje, kto sa má stať sudcom za Slovensko na európskych súdoch v Štrasburgu a Luxemburgu.