Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 28. apríl 2024Meniny má Jarmila
< sekcia Slovensko

Stredná odborná škola PZ Bratislava funguje už viac ako štvrťstoročie

Na snímke študenti Strednej odbornej školy Policajného zboru (SOŠ PZ) Bratislava počas vyučovacej hodiny. Foto: TASR Vladimír Benko

Za svoju 26-ročnú históriu ukončilo štúdiu na škole viac ako 16.000 absolventov – policajtov. V rámci ďalšieho vzdelávania absolvovalo rôzne kurzy 25.552 policajtov.

Bratislava 29. októbra (TASR) – Stredná odborná škola Policajného zboru (SOŠ PZ) Bratislava píše svoju históriu viac ako štvrťstoročie. Vznikla z detašovaného pracoviska Pohotovostného útvaru Verejnej bezpečnosti v Pezinku pôsobiaceho do roku 1992 v objekte súčasnej Akadémie Policajného zboru v Rači. V tom čase bola zameraná na základnú policajnú prípravu novoprijatých policajtov. O rok neskôr, teda v roku 1993, sa presťahovala do objektu vojsk Ministerstva vnútra SR v Devínskej Novej Vsi, kde funguje dodnes.

"Myšlienkou vzniku školy bola potreba zabezpečiť pre policajtov špecializované vzdelanie, tzv. dôstojnícke vzdelanie. Na to v tej dobe neboli žiadne školy," vysvetlil v rozhovore pre TASR Daniel Szücs, v poradí ôsmy riaditeľ školy. V časoch socializmu totiž na území Slovenska fungovala len jedna škola, a to Stredná odborná škola Policajného zboru Pezinok, niekoľko obdobných škôl pôsobilo v Čechách. Podľa riaditeľa školy však šlo o úplne iné formy štúdia.

"Tí, ktorí chceli byť policajtmi, si najskôr museli odkrútiť päťmesačnú základnú vojenskú službu vo Frýdku-Místku. Odtiaľ sa slovenskí policajti dostali do školy v Pezinku, kde pokračovali v štúdiu už na policajnej škole," priblížil Szücs. Keď štúdium dokončili, boli zadeľovaní na jednotlivé útvary v rámci celého Slovenska. Ako sa však doba vyvíjala, pribúdali podľa riaditeľa aj nové nároky pre kariérny rast policajtov.

A tak bola zriadená ďalšia, SOŠ PZ Bratislava, ktorá je zameraná hlavne na špecializovanú policajnú prípravu a na dosiahnutie hodnosti dôstojníka. V rámci policajného zboru sa totiž rozlišuje medzi práporčíckou a dôstojníckou funkciou. Práporčícka funkcia býva obsadzovaná spravidla hodnosťami strážmajster, nadstrážmajster, podpráporčík, práporčík a nadpráporčík. Dôstojnícka funkcia je zasa obsadzovaná dôstojníkmi, a to podporučík, poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník a plukovník.

Za svoju 26-ročnú históriu ukončilo štúdiu na škole viac ako 16.000 absolventov – policajtov. V rámci ďalšieho vzdelávania absolvovalo rôzne kurzy 25.552 policajtov.

Škola zároveň, ak o tom rozhodne Ministerstvo vnútra SR, zabezpečuje štúdium aj pre príslušníkov iných ozbrojených rezortov, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených síl a poriadkových útvarov. Príkladom je mesačný špecializovaný rekvalifikačný kurz pre zbor justičnej väzenskej stráže. "Aj dozorcovia vo väzniciach majú totiž svojich vyšetrovateľov, ktorí musia mať príslušné vzdelanie. U nás získavajú špecializáciu a kurz je ukončený záverečnou skúškou," poznamenal Szücs. Do kurzu sa pritom podľa Szücsa hlásia z celého Slovenska, "kde všade majú basy."

Stredná odborná škola Policajného zboru Bratislava nie je klasickou strednou školou



Stredná odborná škola Policajného zboru (SOŠ PZ) Bratislava je síce zaradená do siete stredných škôl, klasickou strednou školou však nie je. Podľa jej riaditeľa Daniela Szücsa sa týmto názvom len niekto snažil oddeliť školu od základných policajných škôl a od vysokej školy.

"Trocha to mätie. Máme skúsenosti, že nám žiaci základných škôl píšu, kedy a aké sú prijímacie skúšky. My im musíme vždy odpovedať, že sme rezortná škola pre hotových policajtov. Nie sme klasická stredná škola. Pripúšťam, že keby sme sa volali inak...," uviedol v rozhovore pre TASR Szücs.

Na snímke je budova Strednej odbornej školy Policajného zboru (SOŠ PZ) Bratislava.
Foto: TASR Vladimír Benko


To však ale podľa neho neznamená, že ten, kto sa chce stať policajtom, si nemôže sen splniť. Postup je podľa riaditeľa iný, podmienkou nástupu do polície je ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Následne si záujemca môže podať žiadosť o prijatie do služobného pomeru na príslušné krajské riaditeľstvo, ktoré organizuje nábor cez príslušnú policajnú školu, a to buď Strednú odbornú školu Policajného zboru Pezinok a Strednú odbornú školu Policajného zboru Košice. Ak prejdú prijímacím konaním, sú rozkazom krajského riaditeľa prijatí na niektorú funkciu.

Akonáhle sa tak stane, odchádzajú na policajné školy buď do Pezinka alebo do Košíc, kde študujú, toho času desať mesiacov a získajú základné policajné vzdelanie. "Keď školu úspešne skončia, vrátia sa na svoje oddelenia a môžu pracovať ako hotoví policajti. Policajtom nemôže byť nikto bez toho, aby mal ukončenú školu v Pezinku alebo Košiciach. Bez toho nemôže ani dostať zbraň do rúk," zdôraznil Szücs. S takýmto vzdelaním môžu pracovať na obvodnom oddelení, na základných útvaroch, v policajnej motorizovanej jednotke (PMJ), v dopravnej polícii, prípadne v hraničnej a cudzineckej polícii.

V určitých prípadoch, ak je veľa záujemcov a príde pokyn, zabezpečuje takéto pomaturitné kvalifikačné štúdium základnej policajnej prípravy pre práporčíkov aj SOŠ PZ Bratislava. Avšak tá je prioritne zameraná na štúdium špecializovanej policajnej prípravy, a to buď pomaturitné kvalifikačné pre dôstojníkov alebo pomaturitné zdokonaľovacie štúdium.

Pomaturitné kvalifikačné vzdelanie špecializovanej policajnej prípravy je osemmesačným kombinovaným štúdiom. Je určené pre tých, ktorí sú v služobnom pomere, sú policajtmi v prípravnej, resp. dočasnej štátnej službe, ale do dvoch rokov musia toto vzdelanie získať. Ide o štúdium "dva v jednom", kde získajú základné policajné aj dôstojnícke vzdelanie. To znamená, že nemusia študovať najprv v Pezinku alebo Košiciach a následne prísť do Bratislavy, ale celé vzdelanie získajú v Bratislave.

Pomaturitné zdokonaľovacie štúdium špecializovanej policajnej prípravy je trojmesačným denným štúdiom. Personálnym rozkazom sú doň povolaní policajti, ktorí sú už minimálne rok v stálej štátnej službe, sú v práporčíckej hodnosti, ale je u nich predpoklad, že pôjdu na dôstojnícku funkciu. Môžu to byť policajti, ktorí robia v teréne či kancelárii, pokojne aj 15 či 20 rokov. "Napríklad dnes je to pracovník obvodného oddelenia či pohotovostnej motorizovanej jednotky. Je ale možnosť, aby išiel robiť 'nehodovkára'. To už sú ale dôstojnícke hodnosti. Preto príde sem, urobí si školu a potom ho riaditeľ môže ustanoviť do novej funkcie," priblížil Szücs.

Obidve formy štúdia sa končia skúškou, osemmesačné štúdium maturitnou skúškou a trojmesačné záverečnou pomaturitnou skúškou. Obe pozostávajú z písomnej a ústnej časti. Ich súčasťou je napríklad aj riešenie modelových situácií získaných pri reálnom výkone služby. Môže tak ísť napríklad o vyšetrovanie krádeže, nález obeseného človeka, hľadanie drog či narušenie verejného poriadku.

Škola však okrem "bežného" denného štúdia poskytuje aj ďalšie vzdelávanie policajtov v rekvalifikačných, zdokonaľovacích, špecializačných, základných, doplňujúcich či jazykových kurzoch. Trvajú od niekoľkých dní cez týždeň až po mesiac.

Napríklad mesačné rekvalifikačné kurzy sú určené pre policajta pri zmene služby, napríklad, ak je policajt z poriadkovej služby preradený na kriminálnu alebo na kriminálnu políciu v špecializácii skrátené vyšetrovanie či dopravnú políciu. Takýto policajt má získané dôstojnícke vzdelanie, avšak v inom zameraní. Kurzy môžu byť tiež určené pre skúšobných komisárov.

SOŠ PZ Bratislava pri štúdiu rozdiely medzi mužmi a ženami nerobí



Stredná odborná škola Policajného zboru (SOŠ PZ) Bratislava pri štúdiu rozdiel medzi mužmi a ženami nerobí. Nevyberá si, koho príjme, každý má rovnakú šancu. Aj keď má škola viac mužských poslucháčov, hlási sa čoraz viac žien. Tie sú rovnako obsadzované do dôstojníckych funkcií a nie je ničím nezvyčajným zbadať v uliciach miest čisto ženské policajné hliadky.

"Nešpekulujeme, či je to muž alebo žena. Berieme ich ako policajta. Všetky veci musí ovládať žena aj muž, či už je v kancelárii, alebo, obrazne, na ulici. Všetci musia vedieť zakročiť, prijať a spracovať oznámenie. Nie je žiadna výnimka," uviedol v rozhovore pre TASR riaditeľ školy Daniel Szücs.

Priznáva však, že v niektorých prípadoch môže mať poslucháč do istej miery úľavy. Napríklad, ak je policajtka tehotná alebo ak si policajt vyvrtne členok. V takom prípade nemusí ísť policajt na nástup v poradovom kroku, ale dôjde pomaly. Tehotné policajtky majú zasa úľavy od nosenia uniformy, nezúčastňujú sa priamo výučby na strelnici prípadne sebaobrany v telocvični. Musia však byť prítomné na vyučovacom predmete, avšak v bezpečnej zóne. "Inak sa hodnotia rovnako," poznamenal Szücs. Mali dokonca také prípady, kedy v jeden deň policajtka zložila skúšky a na druhý deň porodila.

Na snímke študenti Strednej odbornej školy Policajného zboru (SOŠ PZ) Bratislava počas vyučovacej hodiny.
Foto: TASR Vladimír Benko


Škola má pre poslucháčov k dispozícii 38 učební. Teoreticko-praktická výučba prebieha v 13 základných učebniach, ďalších 25 je transformovaných na špecializované učebne pre jednotlivé vzdelávacie oblasti. Poslucháčov nevyučuje len 44 učiteľov, na hodiny sú tiež prizývaní odborníci z praxe. Externí odborní lektori prednášajú od dopravnej polície, podvodov a falšovania, cez pátranie, počítačovú, automobilovú a farmaceutickú kriminalitu, extrémizmus až obchodovanie s ľuďmi, vízovú problematiku, nelegálnu migráciu či vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín a medzinárodnú spoluprácu.

Riaditeľ školy v tejto súvislosti vyzdvihuje napríklad projekt vzdelávania príslušníkov Policajného zboru v oblasti prevencie a identifikácie obchodovania s ľuďmi, ktorý je financovaný z eurofondov. Vzdelávanie policajtov pritom reflektuje fakt, že ako sa rozvíja život, rozvíja sa aj kriminalita.

"U nás sa voľakedy len niečo ukradlo alebo sa niekto zbil alebo sa ublížilo na zdraví alebo niekto nejakým spôsobom zomrel. Ale život sa vyvinul tak, že prináša nové trestné činy spáchané novými metódami a postupne sa aj my musíme posúvať dopredu. Tí, čo vymýšľajú kriminalitu, sú o krok vpred pred policajtmi. My ich nepredbehneme, my ich musíme dobehnúť a prácne ich zatvárať," skonštatoval Szücs. Napomáha tiež medzinárodná spolupráca s obdobnými školami a vzdelávacími inštitúciami v Českej republike a v Nemecku.

Pokiaľ ide o plány do budúcnosti, riaditeľ školy by privítal renováciu niektorých objektov v areáli. "Privítali by sme novú modernú strelnici. Lebo podmienky na strelnici v Stupave, kde chodíme, sú nevyhovujúce a nedôstojné. Absentuje aj krytá plaváreň. V Bratislave je jedna policajná plaváreň, na Akadémii Policajného zboru v Rači, ale tá je dva roky zatvorená," podotkol Szücs. Vlastné plavárne nemajú ani policajné školy v Pezinku a Košiciach, pritom prijímacie skúšky sú aj z plávania.