MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Tohtoročný Svetový index slobody tlače poukazuje na informačný chaos vyvolaný globalizáciou a neregulovaním online informačného priestoru, ktorý podporuje vznik a šírenie falošných správ a propagandy.
Autor TASR
Londýn 3. mája (TASR) - Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) upozorňuje vo svojom tohtoročnom Svetovom indexe slobody tlače na rastúcu polarizáciu médií, ale aj krajín na medzinárodnej úrovni, ktorú umocňuje informačný chaos. Dokument zverejnila v utorok na svojej oficiálnej webovej stránke.
Na vrchole tohtoročného rebríčka Svetového indexu slobody tlače, ktorý hodnotí stav žurnalistiky v 180 krajinách a územiach sveta, sa umiestnili tri severské krajiny – Nórsko, Dánsko a Švédsko. Tie podľa RSF naďalej slúžia ako príklad demokratického modelu, v ktorom sloboda slova prekvitá.
Slovensko sa tento rok umiestnilo na 27. priečke a polepšilo si tak oproti minulému roku, keď obsadilo 35. miesto. Polepšilo si aj susedné Česko, ktoré sa z vlaňajšej 40. priečky tento rok posunulo na 20. miesto.
Situáciu v súvislosti so slobodou tlače hodnotí RSF ako "veľmi zlú" v 28 krajinách nachádzajúcich sa na konci rebríčka vrátane Bieloruska (153. miesto) a Ruska (155. miesto), ktoré sa nachádzajú na červenom zozname indexu. Medzi desať krajín s najhoršou situáciou pre slobodu tlače patria Mjanmarsko (176. miesto), kde štátny prevrat z februára 2021 vrátil podľa RSF slobodu tlače o desať rokov späť, ako aj Čína (175. miesto) a Irán (178. miesto). Na poslednom mieste je Severná Kórea.
Tohtoročný Svetový index slobody tlače poukazuje na informačný chaos vyvolaný globalizáciou a neregulovaním online informačného priestoru, ktorý podporuje vznik a šírenie falošných správ a propagandy.
Podľa RSF v demokratických spoločnostiach rastú rozdiely v dôsledku šírenia mienkotvorných médií "typu Fox News" a šírenia dezinformačných kruhov, ktoré umocňujú sociálne médiá. Na medzinárodnej úrovni sú zase demokracie oslabované asymetriou medzi otvorenými spoločnosťami a despotickými režimami, ktoré ovládajú svoje média a online platformy a zároveň vedú propagandistickú vojnu proti demokraciám. Polarizácia na týchto dvoch úrovniach podnecuje zvyšovanie napätia.
Tento proces odráža podľa RSF najmä ruská vojenská invázia na Ukrajinu (106. miesto) z konca februára, kde ozbrojenému konfliktu predchádzala propagandistická vojna. Polarizácia médií živí a upevňuje vnútorné spoločenské rozdiely v demokratických spoločnostiach, akou sú napríklad Spojené štáty (42. miesto). Zvyšovanie spoločenského a politického napätia umocňujú sociálne a mienkotvorné médiá najmä vo Francúzsku (26. miesto), píše RSF.
Na vrchole tohtoročného rebríčka Svetového indexu slobody tlače, ktorý hodnotí stav žurnalistiky v 180 krajinách a územiach sveta, sa umiestnili tri severské krajiny – Nórsko, Dánsko a Švédsko. Tie podľa RSF naďalej slúžia ako príklad demokratického modelu, v ktorom sloboda slova prekvitá.
Slovensko sa tento rok umiestnilo na 27. priečke a polepšilo si tak oproti minulému roku, keď obsadilo 35. miesto. Polepšilo si aj susedné Česko, ktoré sa z vlaňajšej 40. priečky tento rok posunulo na 20. miesto.
Situáciu v súvislosti so slobodou tlače hodnotí RSF ako "veľmi zlú" v 28 krajinách nachádzajúcich sa na konci rebríčka vrátane Bieloruska (153. miesto) a Ruska (155. miesto), ktoré sa nachádzajú na červenom zozname indexu. Medzi desať krajín s najhoršou situáciou pre slobodu tlače patria Mjanmarsko (176. miesto), kde štátny prevrat z februára 2021 vrátil podľa RSF slobodu tlače o desať rokov späť, ako aj Čína (175. miesto) a Irán (178. miesto). Na poslednom mieste je Severná Kórea.
Tohtoročný Svetový index slobody tlače poukazuje na informačný chaos vyvolaný globalizáciou a neregulovaním online informačného priestoru, ktorý podporuje vznik a šírenie falošných správ a propagandy.
Podľa RSF v demokratických spoločnostiach rastú rozdiely v dôsledku šírenia mienkotvorných médií "typu Fox News" a šírenia dezinformačných kruhov, ktoré umocňujú sociálne médiá. Na medzinárodnej úrovni sú zase demokracie oslabované asymetriou medzi otvorenými spoločnosťami a despotickými režimami, ktoré ovládajú svoje média a online platformy a zároveň vedú propagandistickú vojnu proti demokraciám. Polarizácia na týchto dvoch úrovniach podnecuje zvyšovanie napätia.
Tento proces odráža podľa RSF najmä ruská vojenská invázia na Ukrajinu (106. miesto) z konca februára, kde ozbrojenému konfliktu predchádzala propagandistická vojna. Polarizácia médií živí a upevňuje vnútorné spoločenské rozdiely v demokratických spoločnostiach, akou sú napríklad Spojené štáty (42. miesto). Zvyšovanie spoločenského a politického napätia umocňujú sociálne a mienkotvorné médiá najmä vo Francúzsku (26. miesto), píše RSF.
