< sekcia Slovensko

Pre niektorých sme boli nechcení, hovorí o rozdelení Čech žijúci v SR

Ilustračné foto. Foto: TASR

Zakorenené tradície a väzby spoločného štátu, ale i praktické problémy a životné zmeny, ktoré museli mnohí v dôsledku rozdelenia riešiť, boli dôvodom, že až postupom času sa Česi na Slovensku začali vnímať ako príslušníci národnostnej menšiny.

Bratislava 31. decembra (TASR) – Definitívne rozdelenie spoločného štátu Čechov a Slovákov nebolo iba geopolitickou zmenou a začiatkom novej kapitoly v dejinách, ale aj testom charakterov a medziľudských vzťahov. Tak na obdobie tesne po vzniku samostatnej SR spomína Jiří Výborný, jeden z takmer 60.000 Čechov, ktorí sa po 1. januári 1993 stali na Slovensku príslušníkmi národnostnej menšiny.

"Hoci sa väčšina ľudí v mojom okolí nestotožňovala s rozdelením, našli sa takí, ktorí mi zrazu dávali najavo, že v Bratislave už nemá žiadny Čech čo pohľadávať. Mimochodom, väčšina z nich vtedy robila kariéru v HZDS," uviedol Výborný pre TASR. "A zasa naopak, človek, ktorý ani za socializmu neskrýval, že Čechov diplomaticky povedané skrátka nemusí a hneď po revolúcii sa z neho stal veľký národniar, sa ku mne aj po rozdelení správal korektne, ako keby sa nič nestalo," prezradil Výborný, konštatujúc, že vždy záleží od konkrétnych ľudí.

Zakorenené tradície a väzby spoločného štátu, ale i praktické problémy a životné zmeny, ktoré museli mnohí v dôsledku rozdelenia riešiť, boli dôvodom, že až postupom času sa Česi na Slovensku začali vnímať ako príslušníci národnostnej menšiny. A to aj na oficiálnej úrovni. "Keď prezident Michal Kováč v máji 1993 organizoval okrúhly stôl menšín, tú českú nik nepozýval," pripomenul Výborný. Zástupca Čechov sa napokon predsa len na tomto stretnutí zúčastnil. "Bol to pán doktor Jiří Kozák, ktorý sa vlastnou iniciatívou o pripravovanej akcii dozvedel," ozrejmil Výborný, zvýrazňujúc osobnosť zakladateľa prvého českého spolku na Slovensku. "Doktor Kozák bol spoluautor dominánt v našich hlavných mestách – televíznej veže na Kamzíku a jej mladšej sestry na pražskom Žižkove. Takže si myslím, že nebolo nikoho, kto by lepšie symbolizoval prepojenie oboch národov," konštatoval Jiří Výborný.

Súčasný tajomník Českého spolku Bratislava priznáva, že osamostatnenie Slovenska malo pre Čechov v SR prirodzený asimilačný dosah. Poukazuje pritom na reč čísel. "Ak sa v roku 1991 hlásilo k českej národnosti približne 60.000 obyvateľov Slovenska, o desať rokov to už bolo iba niečo vyše 40.000 a pri poslednom sčítaní ich počet klesol na súčasných približne 30.000," uvádza štatistiku vychádzajúcu zo Sčítania obyvateľov, bytov a domov. "Staršia generácia, ktorá pomáhala budovať moderné Slovensko, postupne odchádza, ich deti alebo najneskôr vnuci sa už považujú za Slovákov, pretože chodia do slovenských škôl, majú slovenských kamarátov, odmalička hovoria po slovensky," vysvetľuje príčiny.

Na otázku, či rozdelenie znamenalo aj vzdialenie sa jeden od druhého, hovorí s presvedčením, že "tí, čo k sebe mali už pred rozdelením blízko, majú k sebe blízko aj dnes". Mrzí ho, že dodnes existujú skupiny, ktoré sa snažia živiť vzájomnú nevraživosť, často i s podporou médií. "Našťastie, mám pocit, že väčšina národa na obidvoch stranách si už vie sama zrátať, o čo sme prišli a koľko sme tým získali. Myslím, že najlepšie to vidno na tom, ako Slovákov naďalej prijímajú v Česku a ako sa im tam darí," uzatvoril Jiří Výborný.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.