Bratislava 30. septembra (TASR) – Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou je pomerne komplexná, potrebuje však väčšiu profesionalitu. S takýmto poznaním prišiel Inštitút pre verejné otázky (IVO) na základe výskumu zameraného na túto oblasť.

IVO dnes prezentoval záverečnú správu výskumu realizovaného od septembra 2014 až do júna 2015. Všímal si, ako funguje integrácia utečencov, teda ľudí, ktorým bol na Slovensku udelený azyl alebo priznaná doplnková ochrana.

Integráciu utečencov majú na starosti mimovládne organizácie vybrané Migračným úradom Ministerstva vnútra SR, v súčasnosti Slovenská katolícka charita. „Profesionalitu zásadne ovplyvňuje, že tieto organizácie sú vyberané na projektovej báze cez zväčša jedno- až dvojročné projekty,“ vysvetlila Martina Sekulová, ktorá výskum realizovala.

Organizácie, ktoré inštitút sledoval, čelili pri poskytovaní integračných služieb utečencom podľa Sekulovej viacerým bariéram, najmä byrokratickej zaťaženosti. „Je potrebné, aby boli ľudské, kvalifikačné a finančné kapacity týchto organizácií navýšené,“ domnieva sa.

Podľa ďalšej výskumníčky inštitútu Miroslavy Hlinčíkovej utečenci čelia na Slovensku viacerým zásadným problémom, najmä pri hľadaní bývania a zamestnania. Lokality, kde sa môžu usadiť, stanovuje štát. V súčasnosti smerujú okrem Bratislavy aj do Košíc a Žiliny. „Nezohľadňuje sa pritom potenciál a možnosti ich integrácie aj vzhľadom na mieru nezamestnanosti a dostupnosti bývania v konkrétnej lokalite,“ upozornila Hlinčíková.

Výskum ukázal, že v procese schopnosti je zásadné, či si utečenci dokážu osvojiť slovenčinu. Tu štát poskytuje kurz počas šiestich mesiacov v rozsahu šiestich hodín týždenne. V IVO dospeli k presvedčeniu, že rozsah výučby by mal byť vyšší a mali by ju mať na starosti akreditované inštitúcie, ktoré by mohli špecifikovanejšie pristupovať k jednotlivým utečencom.

Sekulová s Hlinčíkovou poukázali aj na to, že neoddeliteľnou súčasťou integračného procesu je aj komunikácia s majoritnou spoločnosťou. Platí podľa nich, že čím ústretovejšie sa okolie k utečencom správa, tým väčšia je ich motivácia začleniť sa do lokálnej komunity. Preto je dôležitá práca s majoritnou spoločnosťou – ich informovanie, vysvetľovanie a vzájomná medzikultúrna spolupráca, doplnili.

Výsledky výskumu potvrdila Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. Z jej pohľadu je problémom, že integračný program nie je štandardizovaný a menia sa organizácie, ktoré ho zabezpečujú. Za desať rokov práve v tejto oblasti zaznamenala až päť organizácií, ktoré poskytovali integračné služby utečencom, čo je podľa nej príliš veľká fluktuácia.

Števulová kritizuje aj fakt, že integračné programy sú z prevažnej miery viazané na európske projekty, nie štátny rozpočet, a Slovensko tak nedokáže každému utečencovi zabezpečiť rovnaký štandard. Aj podľa Anny Balgovej zo Slovenskej katolíckej charity sú integračné projekty zo strany štátu nedostatočne zabezpečené.

„Poddimenzovanie projektov pociťujeme každý deň, či už finančné, alebo personálne,“ pripustila s tým, že tieto skutočnosti sa odrážajú na kvalite služieb, ktoré poskytujú. Balgová vysvetlila, že integráciu utečencov sťažuje aj v súčasnosti nepriaznivo nastavená verejná mienka. Komplikuje situáciu napríklad pri hľadaní ubytovania, lekárov, škôl, škôlok či zamestnania.