Bratislava 2. decembra (TASR) - K bezpečnosti chodcov môže pomôcť vhodná dopravná infraštruktúra. Ide najmä o kvalitné chodníky, ktoré umožnia pohyb rôznych skupín chodcov, či už detí, hendikepovaných alebo starších osôb. Pre TASR to priblížil vedúci oddelenia dopravného inžinierstva a dopravnej techniky na Žilinskej univerzite Marián Gogola. Podotkol, že ideálnym riešením je, aby aj vodiči boli ohľaduplní a predvídaví najmä v mestskom prostredí, keďže chodci predstavujú zraniteľných účastníkov cestnej premávky.

Mesto by pre zníženie rizika dopravných nehôd a kritických situácií najmä medzi pešími a vozidlami malo podľa neho vytvoriť vhodné podmienky, aby chodci mali možnosť používať kvalitné a bezpečné chodníky, ktoré zodpovedajú ich peším ťahom. "Problémom vždy boli miesta, ktoré križovali alebo slúžili na priechod cez cesty s motorovými vozidlami," upozornil Gogola. Potrebné je podľa neho aj budovanie kvalitných a bezpečných cyklotrás pre cyklistov.

Rizikové a nebezpečné situácie podľa neho vznikajú aj tam, kde chodci nemajú priechody a snažia sa prejsť cez cestu na takých miestach, ktoré im vyhovujú. V prípade zhoršených viditeľných podmienok sa táto situácia ešte zhoršuje. Z tohto dôvodu sa požaduje, aby samotné ulice a chodníky, ako aj priechody boli dostatočne osvetlené.

Zároveň sa chodcom odporúča, aby v prípade využívania cesty z dôvodu, že nemajú k dispozícii chodník, mali na sebe reflexné prvky najmä v noci alebo za zníženej viditeľnosti. "To v podstate ukladá aj zákon o cestnej premávke, ktorý hovorí, že za zníženej viditeľnosti musí mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev," dodal expert. Práve reflexné prvky podľa neho zvyšujú šancu, že vodiči uvidia chodca už z väčšej vzdialenosti a dokážu zareagovať.

Tu potom hrá dôležitú úlohu aj rýchlosť vozidla a reakcia vodiča. Vychádza sa podľa neho z predpokladu, že používaním reflexných prvkov vieme znížiť fatálne nehody, ale vyslovene na takéto aspekty vyhodnotenia dopravnej nehodovosti neexistujú presné štatistiky. "Každý svetelný prvok najmä v tme má za úlohu upozorniť na seba, prípadne osvetliť priestor, kde je umiestnený. Určite tak pomáha preventívne aj reálne predchádzať rizikám vzniku dopravných nehôd," doplnil.

Bezpečnosť podľa Gogolu závisí aj od rýchlosti, napríklad v extraviláne vozidlá jazdia rýchlosťou 90 a viac kilometrov za hodinu a čas reakcie vodiča je potom relatívne malý aj vo vzťahu k dráhe, na ktorej musí zareagovať. "Pritom vidíme, koľko nehôd sa stáva aj v mestách, kde samotná maximálna rýchlosť býva nižšia, ale vodiči to nerešpektujú," ozrejmil s tým, že problém je aj s dodržiavaním maximálnej povolenej rýchlosti. Pomôcť by mohli opatrenia, ktoré budú postihovať takýchto vodičov ako napríklad represia, monitoring či objektívna zodpovednosť, ako aj vytváranie bezpečnej infraštruktúry pre chodcov alebo cyklistov. "Prípadne znižovanie rýchlosti, vytváranie upokojených zón tam, kde nie je možné budovať chodníky, ale vyskytujú sa tam chodci vo zvýšenej miere," dodal.

Určitú zodpovednosť však majú podľa experta aj chodci ako účastníci cestnej premávky. Nemali by ignorovať prostredie okolo seba. Veľa sa očakáva od legislatívnej absolútnej prednosti na priechodoch pre chodcov, ale to je podľa odborníka len časť problému. Chodci totiž môžu tiež prechádzať cez cestu aj tam, kde nemajú vždy priechod, takže z hľadiska bezpečnosti je potrebná opatrnosť aj z ich strany.