MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
To, že sa o Európskej únii viac hovorí napríklad v súvislosti s migráciou, podľa neho automaticky negarantuje vyššiu účasť.
Autor TASR
Bratislava 27. júla (TASR) - Pri budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) bude pravdepodobne viac ako európske témy rozhodovať vnútropolitická situácia. Myslí si to politológ a analytik portálu EURACTIV Slovensko Radovan Geist. Podľa jeho slov sa slovenské zastúpenie v tomto orgáne môže výrazne zmeniť. Pri súčasných podmienkach je tiež takmer isté, že minimálne jedno zo 14 slovenských kresiel obsadí aj predstaviteľ extrémistickej ĽSNS.
"Niektoré strany úplne vypadnú (SDKÚ, NOVA), niektoré stratia mandáty (Smer-SD), niektoré sa do EP dostanú po päťročnej prestávke (SNS). Iné majú dobrú šancu posilniť (SaS)," povedal Geist pre TASR. Upozornil však, že zatiaľ ide o veľmi nespoľahlivé predpovede, keďže voľby do EP sa konajú v máji 2019 a situácia sa dovtedy môže zmeniť.
To, že sa o Európskej únii viac hovorí napríklad v súvislosti s migráciou, podľa neho automaticky negarantuje vyššiu účasť. "Dôležité sú aj iné faktory: ako pristúpia ku kampani politické strany, aké osobnosti menujú na kandidátky a koľko investujú do kampaní, rozhodnutia prijaté na celoeurópskej úrovni, aktuálne otázky a krízy európskej politiky," konštatoval.
Podľa optimistických predpokladov by sa účasť mala pohybovať okolo 20 percent. "Rád by som bol optimistom a povedal, že nižšia účasť, ako bola na Slovensku minule, už hádam ani nemôže byť. No to sme si vraveli aj v rokoch 2009 a 2014," poznamenal analytik. Vo voľbách do EP v roku 2014 bola účasť na Slovensku 13 percent, v EÚ bol priemer takmer 43 percent.
V budúcoročných voľbách do EP sa tiež môže rozhodovať o politickej budúcnosti slovenského podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Ten potvrdil, že by sa rád uchádzal o post šéfa exekutívy EÚ. Šefčovičov úspech však podľa Geista stojí na troch pravdepodobne nereálnych podmienkach: "Že členské krajiny akceptujú metódu "spitzenkandidátov" (šéfom komisie sa stane kandidát najsilnejšej politickej skupiny), že sa Maroš Šefčovič stane lídrom kandidátky socialistov, a že socialisti a demokrati získajú v eurovoľbách najviac mandátov," povedal Geist.
"Niektoré strany úplne vypadnú (SDKÚ, NOVA), niektoré stratia mandáty (Smer-SD), niektoré sa do EP dostanú po päťročnej prestávke (SNS). Iné majú dobrú šancu posilniť (SaS)," povedal Geist pre TASR. Upozornil však, že zatiaľ ide o veľmi nespoľahlivé predpovede, keďže voľby do EP sa konajú v máji 2019 a situácia sa dovtedy môže zmeniť.
To, že sa o Európskej únii viac hovorí napríklad v súvislosti s migráciou, podľa neho automaticky negarantuje vyššiu účasť. "Dôležité sú aj iné faktory: ako pristúpia ku kampani politické strany, aké osobnosti menujú na kandidátky a koľko investujú do kampaní, rozhodnutia prijaté na celoeurópskej úrovni, aktuálne otázky a krízy európskej politiky," konštatoval.
Podľa optimistických predpokladov by sa účasť mala pohybovať okolo 20 percent. "Rád by som bol optimistom a povedal, že nižšia účasť, ako bola na Slovensku minule, už hádam ani nemôže byť. No to sme si vraveli aj v rokoch 2009 a 2014," poznamenal analytik. Vo voľbách do EP v roku 2014 bola účasť na Slovensku 13 percent, v EÚ bol priemer takmer 43 percent.
V budúcoročných voľbách do EP sa tiež môže rozhodovať o politickej budúcnosti slovenského podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Ten potvrdil, že by sa rád uchádzal o post šéfa exekutívy EÚ. Šefčovičov úspech však podľa Geista stojí na troch pravdepodobne nereálnych podmienkach: "Že členské krajiny akceptujú metódu "spitzenkandidátov" (šéfom komisie sa stane kandidát najsilnejšej politickej skupiny), že sa Maroš Šefčovič stane lídrom kandidátky socialistov, a že socialisti a demokrati získajú v eurovoľbách najviac mandátov," povedal Geist.
