< sekcia Slovensko

A. KISKA: Politici musia zabrániť rozkladu spoločnosti, chce to odvahu

Na archívnej snímke prezident SR Andrej Kiska. Foto: TASR - Martin Baumann

Prezident SR sa zastavil aj pri pomeroch v poľnohospodárstve a na vidieku.

Bratislava 13. júna (TASR) - Slovenská republika nedávno oslávila 25. narodeniny a v tejto dobe je na politikoch, aby zabránili rozkladu spoločnosti v dôsledku nedôvery v štát. Znamená to okrem iného vrátiť do verejného priestoru poctivú a citlivú diskusiu, mať odvahu hovoriť korektne a slušne aj o ťažkých témach. Vyzval na to prezident SR Andrej Kiska, keď pred poslancami NR SR predniesol správu o stave republiky.

"Je to aj absencia odvahy, poctivej a citlivej diskusie, ktorá spôsobuje, že predstavy rôznych častí spoločnosti o hodnotách, na ktorých by mala SR stáť, sa nezbližujú. Naopak, dramaticky sa vzďaľujú. Bez súdržnosti a solidarity budeme hľadieť iba na krátkodobé ciele, ktoré neprekvapia, nenadchnú, nikam nás neposunú. A krajina, ktorá sa nevie pohnúť z miesta, je odsúdená na neúspech," upozornila hlava štátu.

Kiska je presvedčený, že Slovensko je hladné po niečom, na čo môže byť hrdé. "Nie falošné národovectvo, nie agresívne vymedzovanie sa voči ľuďom inej farby pleti, viery či sexuálnej orientácie. Ak má vzťah ľudí k Slovensku definovať láska a hrdosť, musíme im ponúknuť viac ako peknú prírodu a šikovných športovcov. Potrebujeme spojivo, vďaka ktorému sa príbehy úspešných jednotlivcov stanú príbehom úspešnej krajiny," poznamenal s tým, že najväčšou výzvou je pokúsiť sa byť lepší ako včera.

Prezident pripomenul, že takmer pred štyrmi mesiacmi boli zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. "Dodnes nevieme, kto ich zavraždil. Ich smrť však pravdepodobne bola tragickým zhmotnením dôsledkov tolerovania zločinného správania. Zločinov, o ktorých na vlastné riziko informovali len odvážni novinári. Zločinov, ktorým sa politické vedenie krajiny roky nečinne prizeralo," povedal.

Hlava štátu tu otvorila niekoľko otázok, na ktoré by malo ministerstvo vnútra predložiť odpovede. "Prečo nebol na miesto činu povolaný znalec v oblasti súdneho lekárstva? Prečo bývalý policajný prezident takmer denne miatol verejnosť rôznymi verziami smeru vyšetrovania, v rozpore s embargom vyhláseným prokuratúrou? Prečo v rozhodujúcich týždňoch po vražde Slovensko váhalo s využitím medzinárodnej pomoci? Prečo bol na mieste činu bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA a prečo o tom bývalý policajný prezident klamal? Prečo mali prístup k prípadu ľudia, o ktorých Ján Kuciak písal a ktorí mali byť súčasťou vyšetrovacích verzií? Prečo sa polícia snažila získať informácie z telefónu českej spolupracovníčky zavraždeného novinára amatérskym postupom, ktorý vyvolal medzinárodnú hanbu? Prečo viac rešpektu dostal od polície človek, ktorý sa verejne vyhráža novinárom, než žurnalistka, ktorá dobrovoľne spolupracuje na vyšetrení vraždy?" pýtal sa Kiska a konštatoval, že doterajšie odpovede sú nedostatočné.

V tejto súvislosti sa prezident domnieva, že Slovensko potrebuje políciu, ktorá bude plniť svoju úlohu pomáhať a chrániť. "Policajti a prokurátori potrebujú priestor slobodne vyšetrovať trestné činy. Bez neprimeraných zásahov do ich práce, šikanovania, prepúšťania kvalitných vyšetrovateľov, ktoré rozkladá morálku, podporuje pasivitu a priemernosť. V dobrej polícii je odmeňovaná odvaha a poctivosť. Je čas prestať odpútavať pozornosť nafúknutými hrozbami, akou sú napríklad migranti. Namiesto toho sa venovať organizovanému zločinu a extrémizmu. Nech elitné jednotky nenaháňajú bonboniéry a päťdesiateurovú korupciu, kým mnohomiliónovú kriminalitu bielych golierov pozorujú z úctivej vzdialenosti," podotkol.

Kiska sa nevyhol ani pripravovanému zastropovaniu veku odchodu do dôchodku. "Priemerná dĺžka života sa od pádu komunizmu zvýšila o sedem rokov. V nadchádzajúcej dekáde budeme treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou EÚ. Preto je debata o penzijnom systéme na mieste. Žiaľ, preteky, kto ponúkne nižší vek odchodu do dôchodku, sú príkladom sporu, ktorému chýba citlivosť, poctivosť aj odvaha," uviedol prezident a doplnil, že skutočnou výzvou je zaistiť seniorom dôstojný život.

Nepáči sa mu tiež, že najviac diskutovanou politikou parlamentnej väčšiny nie je plnenie vládneho programu, ale pompézne výdavkové balíčky. "Aj na dôchodkový systém si niektorí opäť spomenú až vtedy, keď sa zúfalo snažia predĺžiť si politickú kariéru," zdôraznil.

Kiska sa zastavil aj pri pomeroch v poľnohospodárstve a na vidieku. "Roky zanedbávania problémov spôsobili, že štátne orgány zatvárajú oči pred vydieračskými praktikami v regiónoch, tolerujú vyhrážky a fyzické útoky, alebo sa dokonca stavajú na stranu agresorov. Tieto zlyhania štátu majú konkrétne obete. Sú nimi podvedení, zbití farmári, ktorí sa nedovolali svojich práv. Situácia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a Slovenskom pozemkovom fonde je taká závažná, že aj generálny prokurátor konštatoval, že štát pri vynucovaní práva zlyháva," pripomenul.

K podobným záverom došiel Najvyšší kontrolný úrad SR. "Preto ma prekvapuje, že ani presvedčivé odhalenia nedokázali zmeniť status quo v týchto dvoch inštitúciách. Neviem, či je to ľahostajnosť alebo je to úmysel. Je predsa úlohou štátu obnoviť poriadok, vládu zákona a pomôcť vysporiadať majetkové práva," dodal prezident.

Vystúpenia prezidentov SR na pôde parlamentu
9. marca 1994, Michal Kováč
Prezident pred poslancami NR SR predniesol Správu o stave republiky. Kritizoval premiéra Vladimíra Mečiara a jeho vládu. "Mnohí poukazujú na autokratický spôsob vládnutia premiéra. Kto vysloví iný názor, iné stanovisko, je postupne nelojálny, nesolidárny a nakoniec zradca," uviedol v správe. Dodal tiež, že jeho zvolenie bolo pre "niektorých ľudí z blízkeho okolia pána Mečiara nemilým prekvapením". Diskusia o Kováčovej správe vyústila do návrhu na odvolanie premiéra. Nedôveru Mečiarovi vyslovil parlament 11. marca.

11. mája a 6. septembra 1995, Michal Kováč
Pred poslancami NR SR vystúpil prezident Michal Kováč so svojím odmietavým stanoviskom voči vyjadreniu nedôvery NR SR k jeho osobe vo funkcii prezidenta SR, ktoré poslanci odhlasovali 5. mája toho istého roku. S pravidelnou a kriticky ladenou Správou o stave Slovenskej republiky vystúpil Kováč 6. septembra 1995. Odmietol v nej "tvrdenia z radov dnešnej vládnej koalície, predovšetkým zo strany HZDS, o parlamentnom puči a ústavnej kríze, ktoré mali viesť k nelegálnej zmene slovenskej vlády".

11. decembra 1996, Michal Kováč
Prezident Michal Kováč predniesol v NR SR Správu o stave Slovenskej republiky, v ktorej spomínal aktuálne politické kauzy ako rozhodnutie vládnej väčšiny zbaviť Františka Gauliedera mandátu poslanca NR SR. "Namiesto korektnej politickej súťaže prebieha nemilosrdný politický boj, v ktorom sa uplatňujú rôzne formy násilia, dokonca aj hrubé zastrašovanie fyzickou likvidáciou," uviedol Kováč. Udalosť sprevádzal incident, keď predsedajúci schôdze a predseda NR SR Ivan Gašparovič (HZDS) požiadal podpredsedu NR SR Augustína Mariána Húsku (HZDS), aby prevzal vedenie schôdze so slovami: "Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému ..ujovi."

4. februára 1998, Michal Kováč
V NR SR predniesol prezident Správu o stave SR, v ktorej reagoval na neúspešnú snahu Slovenska o prijatie do NATO a do EÚ. "Rozhodnutia najvyšších orgánov NATO a Európskej únie z minulého roka neboli pre nás priaznivé," povedal v správe.

2. novembra 1999, Rudolf Schuster
Na 22. schôdzi NR SR vystúpil prezident Rudolf Schuster. Poukázal na nenaplnené želania voličov. Za príčinu označil fakt, že vo vládnej multikoalícii sa pri straníckom egoizme pripravujú politické rozhodnutia neefektívne a neprehľadne. Vyslovil podporu vláde pri systémových krokoch transformácie ekonomiky.

25. mája 2001, Rudolf Schuster
V poradí druhý prejav prezidenta Rudolfa Schustera na pôde NR SR sa niesol v kritickom duchu. Vo svojom vystúpení počas 48. parlamentnej schôdze vyzdvihol zahraničnopolitické smerovanie krajiny. Tvrdej kritike však podrobil vládu a najmä premiéra Mikuláša Dzurindu. Vyčítal mu, že s ním nerokuje o závažných otázkach a "stretnutia sa v poslednom čase stávajú formálnymi. Ak sa máme stretnúť iba formálne a ostatné návrhy ostanú nepovšimnuté, vrhá to zlé svetlo aj na prezidenta".

28. júna 2002, Rudolf Schuster
Prezident sa už nevenoval svoju postaveniu ani svojim vzťahom s predsedom vlády, otvorene však kritizoval roztrieštenosť politickej scény, ktorá podľa neho "nedáva občanom odpovede na základné otázky" a naznačil, že politická reprezentácia sleduje často svojím konaním iba vlastný prospech.

5. decembra 2003, Rudolf Schuster
NR SR si vypočula správu prezidenta Rudolfa Schustera o stave republiky. Prezident v nej kritizoval premiéra Mikuláša Dzurindu, vládnu koalíciu, predstaviteľov kabinetu aj parlament.

22. júna 2005, Ivan Gašparovič
Realizácia reforiem, ktoré sa na Slovensku začali uskutočňovať po roku 1998, ale najmä po roku 2002, predstavuje významný zásah do spoločenského mechanizmu i do sociálnej sféry. Konštatoval to prezident Ivan Gašparovič vo svojej Správe o stave republiky. "Sociálne zisky takmer 15-ročnej ekonomickej transformácie prichádzajú s veľkým oneskorením. Obyvateľstvo vníma ekonomické procesy cez ich výsledky v každodennom živote, a nie cez štandardné makroekonomické ukazovatele," konštatoval Gašparovič.

6. decembra 2006, Ivan Gašparovič
Prezident Ivan Gašparovič prvý raz vystúpil pred parlamentom, ktorý vzišiel z predčasných volieb 2006 a v ktorom mala väčšinu koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Počas jeho vystúpenia neboli v rokovacej sále koaliční lídri Ján Slota (SNS) a Vladimír Mečiar (ĽS-HZDS).

17. februára 2009, Ivan Gašparovič
Aktuálna svetová finančná a hospodárska kríza je podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča aj skúškou súdržnosti a solidarity Európskej únie a pevnosti spoločnej európskej meny. Vyhlásil to prezident vo svojej Správe o stave republiky za rok 2008 na pôde NR SR. Predseda ĽS-HZDS Mečiar reagoval na prejav tvrdením, že prezident nie je v dobrej psychickej ani fyzickej kondícii a zhodnotil ho slovami: "Bol neusporiadaný, rozhádzaný, veľakrát protirečivý, teda keď to hodnotím z odbornej stránky - akú má kanceláriu, také má aj prejavy."

31. augusta 2012, Ivan Gašparovič
Prezident Ivan Gašparovič vystúpil počas slávnostnej schôdze NR SR venovanej 20. výročiu prijatia Ústavy SR. Podľa jeho slov Ústavu SR netreba obhajovať, ona sa obhájila sama svojím obsahom.

26. novembra 2014, Andrej Kiska
Politické nominácie sú podstatnou príčinou zla v zdravotníctve, pričom ľudia citlivo reagujú na obohacovanie sa na chorobe a na ľudskom nešťastí. Vyhlásil to prezident SR Andrej Kiska vo svojom parlamentnom vystúpení, ktoré však nebolo pravidelnou správou o stave republiky, ale o reakciou na kauzu, ktorá súvisela s nákupom CT piešťanskou nemocnicou. V spojitosti s týmto prípadom prišla o funkciu ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská aj predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD).

18. júna 2015, Andrej Kiska
"V najväčších kauzách, ako Gorila či emisie, musí prísť veľmi rýchlo deň, keď povieme, že tu sú skutočné výsledky. Alebo povedzme občanom prepáčte, nevieme a vedieť nebudeme, nedokážeme zistiť pravdu," vyhlásil prezident Kiska vo svojej prvej správe o stave republiky, ktorú predniesol v NR SR. Takisto uviedol, že Slovenská republika má morálnu povinnosť migrantom pomôcť, hoci kvóty označil za nesprávne riešenie.

16. júna 2016, Andrej Kiska
Prezident vystúpil na pôde NR SR už druhý raz so správou o stave republiky, pričom jeho vystúpenie vyzdvihli zástupcovia opozície aj koalície. Venoval sa aj aktuálnym témam bezpečnosti, propagandy a konšpiračných médií.

14. júna 2017, Andrej Kiska
Slovensku sa ekonomicky darí, na druhej strane spoločnosť paralyzovala osobná politická vojna, na ktorú sa zmenila téma boja proti korupcii. V súvislosti s témou korupcie uviedol, že politici by mali vedieť niesť zodpovednosť. Takto zhodnotil prezident stav republiky v správe, ktorú predniesol poslancom NR SR.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.