Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zdôraznil, že je ťažké povedať, čo urobil europoslanec konkrétne, keďže ide o spoločnú prácu viacerých.
Autor TASR
Štrasburg/Bratislava 28. júla (TASR) – Oblasť, ktorej sa výrazne venoval a venuje europoslanec Boris Zala z frakcie európskych socialistov, je južný Kaukaz. Zaujíma ho predovšetkým spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Pre TASR to Zala uviedol počas júlovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.
"To je taká zmrazená vojna, ktorá ale stále pretrváva a neumožňuje, aby sa ten región dostatočne rozvíjal. Niekoľkokrát som ho navštívil, pripravil som niekoľko rezolúcií aj deklarácií, v ktorých sa pokúšame nájsť zmier medzi Azerbajdžanom a Arménskom tak, aby sa v probléme územia, ktoré je v podstate pod vojenskou správou Arménska, našlo mierové riešenie," konštatoval.
Iba nedávno navštívil Gruzínsko aj Arménsko, kde hovoril s novou arménskou vládou o možnostiach vstúpiť do priameho rokovania s Azerbajdžanom na riešenie tohto problému. "Pripomeniem ešte, že nie je to len vojnový konflikt, je tam približne 250.000 utečencov, ktorí museli z tejto oblasti utiecť a žijú v stanoch už 25 rokov. Čiže je tam aj humanitárna kríza, ktorú treba riešiť," dodal.
Zdôraznil, že je ťažké povedať, čo urobil europoslanec konkrétne, keďže ide o spoločnú prácu viacerých. "Lebo človek dáva svoje stanoviská, pripomienky, postoje tak na úrovni politickej skupiny, ako aj na výbore, v ktorom robí. Samozrejme, potom aj na pléne, v ktorom sa prijíma tento záver," uviedol to na príklade migrácie. Za posledné dva roky podľa neho klesla o 95 percent. Domnieva sa, že v túto chvíľu nemáme žiadny problém s migráciou z hľadiska počtu migrantov. Riešia sa európske pravidlá, ktoré je potrebné prijať. "Toto zníženie migrácie nie je len preto, že by ľudia chceli migrovať menej z krajín, z ktorých prichádzali, ale je to výsledok opatrení, na ktorých sme pracovali tu v EP a prijali sme ich," spresnil. Konkrétne ako príklad opatrení uviedol ochranu vonkajších hraníc, respektíve dohodu s Tureckom a vytváranie určitých stredísk v jednotlivých štátoch.
Europoslanec sa ďalej venoval subsaharskej Afrike. "Tiež máme odtiaľ utečencov. Podarilo sa vytvoriť veľký Európsky investičný fond, nie rozvojovú pomoc. To znamená, že EÚ nejde dávať peniaze na rozvojovú pomoc v týchto štátoch, ale vytvoriť investičný fond, ktorý by industrializoval tieto krajiny, ale v spolupráci s nimi, so súkromnými peniazmi, s ich vlastnými peniazmi kombinovanými s európskymi bankami, aby sme vytvorili dynamický rozvoj v týchto krajinách a ľudia odtiaľ nemuseli imigrovať. Tak na tom som sa napríklad podieľal mnohými aktivitami, pripomienkami, deklaráciami, rezolúciami," uzavrel.
O ďalšom volebnom období ako europoslanec neuvažuje. Chce sa venovať svojim záľubám a rodine.
Boris Zala je členom Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP a podpredsedom Delegácie pre vzťahy s Juhoafrickou republikou. Ďalej je členom Výboru EP pre zahraničné veci a náhradníkom vo Výbore pre petície EP, Podvýbore EP pre ľudské práva a v Delegácii pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Arménsko, EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko.
"To je taká zmrazená vojna, ktorá ale stále pretrváva a neumožňuje, aby sa ten región dostatočne rozvíjal. Niekoľkokrát som ho navštívil, pripravil som niekoľko rezolúcií aj deklarácií, v ktorých sa pokúšame nájsť zmier medzi Azerbajdžanom a Arménskom tak, aby sa v probléme územia, ktoré je v podstate pod vojenskou správou Arménska, našlo mierové riešenie," konštatoval.
Iba nedávno navštívil Gruzínsko aj Arménsko, kde hovoril s novou arménskou vládou o možnostiach vstúpiť do priameho rokovania s Azerbajdžanom na riešenie tohto problému. "Pripomeniem ešte, že nie je to len vojnový konflikt, je tam približne 250.000 utečencov, ktorí museli z tejto oblasti utiecť a žijú v stanoch už 25 rokov. Čiže je tam aj humanitárna kríza, ktorú treba riešiť," dodal.
Zdôraznil, že je ťažké povedať, čo urobil europoslanec konkrétne, keďže ide o spoločnú prácu viacerých. "Lebo človek dáva svoje stanoviská, pripomienky, postoje tak na úrovni politickej skupiny, ako aj na výbore, v ktorom robí. Samozrejme, potom aj na pléne, v ktorom sa prijíma tento záver," uviedol to na príklade migrácie. Za posledné dva roky podľa neho klesla o 95 percent. Domnieva sa, že v túto chvíľu nemáme žiadny problém s migráciou z hľadiska počtu migrantov. Riešia sa európske pravidlá, ktoré je potrebné prijať. "Toto zníženie migrácie nie je len preto, že by ľudia chceli migrovať menej z krajín, z ktorých prichádzali, ale je to výsledok opatrení, na ktorých sme pracovali tu v EP a prijali sme ich," spresnil. Konkrétne ako príklad opatrení uviedol ochranu vonkajších hraníc, respektíve dohodu s Tureckom a vytváranie určitých stredísk v jednotlivých štátoch.
Europoslanec sa ďalej venoval subsaharskej Afrike. "Tiež máme odtiaľ utečencov. Podarilo sa vytvoriť veľký Európsky investičný fond, nie rozvojovú pomoc. To znamená, že EÚ nejde dávať peniaze na rozvojovú pomoc v týchto štátoch, ale vytvoriť investičný fond, ktorý by industrializoval tieto krajiny, ale v spolupráci s nimi, so súkromnými peniazmi, s ich vlastnými peniazmi kombinovanými s európskymi bankami, aby sme vytvorili dynamický rozvoj v týchto krajinách a ľudia odtiaľ nemuseli imigrovať. Tak na tom som sa napríklad podieľal mnohými aktivitami, pripomienkami, deklaráciami, rezolúciami," uzavrel.
O ďalšom volebnom období ako europoslanec neuvažuje. Chce sa venovať svojim záľubám a rodine.
Boris Zala je členom Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP a podpredsedom Delegácie pre vzťahy s Juhoafrickou republikou. Ďalej je členom Výboru EP pre zahraničné veci a náhradníkom vo Výbore pre petície EP, Podvýbore EP pre ľudské práva a v Delegácii pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Arménsko, EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko.
