< sekcia Slovensko

B. Mistríková: Cigánsky bašavel je o lámaní predsudkov voči Rómom

Na snímke tanečníci počas vystúpenia na 10. ročníku festivalu rómskej kultúry Cigánsky bašavel na hrade Devín v Bratislave 24. augusta 2019. Foto: FOTO TASR - Martin Baumann

Okrem prezentácie rómskej kultúry, jej rôznych štýlov cez hudbu, tanec, kuchyňu či jazyk, ponúka súčasný ročník podľa jej slov aj novinku, ktorou je virtuálna realita.

Bratislava 24. augusta (TASR) - Cigánsky bašavel je lámaním predsudkov voči Rómom. V súvislosti so sobotňajším podujatím, ktoré sa koná na Devínskom hrade, to povedala jedna zo zakladateliek občianskeho združenia Divé maky Barbora Mistríková. Novinkou tohto ročníka je podľa jej slov virtuálna realita.

Okrem prezentácie rómskej kultúry, jej rôznych štýlov cez hudbu, tanec, kuchyňu či jazyk, ponúka súčasný ročník podľa jej slov aj novinku, ktorou je virtuálna realita. "Po nasadení okuliarov a slúchadiel sa človek stane Rómom, prechádza sa obchodom a ulicami a zažíva pohľady a komentáre, aké zažívajú rómske deti denne," priblížila.

Návštevníkom je k dispozícii tiež živá knižnica, kde štipendisti z Divých makov priblížia záujemcom svoj život a reálne problémy, s ktorými sa stretávajú ako Rómovia v slovenskej spoločnosti.

Vyvrcholením bude galavečer Divých makov, na ktorom vystúpia osobnosti, ako Lasky z Pary, Kamil Mikulčík či Dorota Nvotová. Prezentovať budú podľa jej slov myšlienku spájania, aby podporili integráciu Rómov a odbúravanie predsudkov. "Aby odkomunikovali aj ten odkaz, že všetci sme rovnocenní ľudia, pretože Róm znamená v preklade človek," dodala.

Okolo 70 percent návštevníkov bašavelu podľa jej slov tvoria Nerómovia, cieľom organizátorov je dosiahnuť vyvážené čísla. Priznala však, že bašavel sa zameriava najmä na nerómsku časť návštevníkov, aby mali možnosť spoznať Rómov a ich život aj inak ako cez médiá.

Súčasťou programu sú podľa slov režiséra festivalu Laca Cmoreja viacerí talentovaní Rómovia. Skonštatoval, že ich, paradoxne, musel "trošku vrátiť ku ich koreňom", pretože viacerí z nich sa venujú tancu aj na profesionálnej úrovni. "Mám tu dvoch takých, ktorí súťažia v rámci Slovenska v latinskoamerických tancoch, máme tu malého bývalého krasokorčuliara, teraz sa pripravuje na konzervatórium a chce tancovať moderný balet," vysvetlil.