< sekcia Slovensko

Forenzná chemička: Odmalička ma to ťahalo ku skúmaniu prírody

Martina Ribar Hestericová, archívna snímka. Foto: Foto: Archív M. Ribar Hestericovej

Prečítajte si rozhovor s vedkyňou a známou instagramerkou, ktorej profil sleduje viac než 28.000 ľudí.

Bratislava 24. júna (TASR) - Jej detským snom bolo stať sa lekárkou. Dnes pracuje ako forenzná chemička vo Švajčiarsku. Čo primalo absolventku Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Martinu Ribar Hestericovú „vyletieť z hniezda“ za prácou do zahraničia? Čo jej na krajine helvétskeho kríža učarovalo? Čo znamená skúmať „bezpečnosť liečiv“? A prečo ju momentálne neláka slovenská akademická pôda? Aj to v rozhovore pre TASR prezradila vedkyňa a známa „instagramerka“, ktorej profil sleduje viac než 28.000 ľudí.

-Vyštudovali ste chémiu a dnes ste forenznou chemičkou vo Švajčiarsku. Čím ste chceli byť ako dieťa?-

Odmalička ma to ťahalo ku skúmaniu prírody. Ako malé dieťa som chcela byť lekárkou – ako moja stará mama. Neskôr som snívala o astrofyzike, zvažovala som dokonca aj farmáciu.

-Dnes sa veľa hovorí o prepájaní štúdia s praxou, ako ste to vnímali ako študentka a ako to vnímate teraz, s odstupom času?-

Som presvedčená o tom, že spolupráca medzi praxou (priemyselným využitím základného výskumu) a akademického sektora má celosvetovo veľa medzier. Ako študentke mi chýbali možnosti stáže v priemysle. Myslím si, že by mi kontakt s priemyslom nielen rozšíril obzory a naučil ma mnoho nových zručností, no získala by som aj množstvo tzv. mäkkých zručností. Tým sa na univerzite, minimálne v časoch, keď som bola študentkou, nevenovala žiadna pozornosť.

-Čo pre vás znamená vaša práca? Necítite sa občas ako hrdinka sci-fi filmov?-

To v žiadnom prípade, vedci sú úplne bežní ľudia ako ktokoľvek iný. Moja práca pre mňa znamená možnosť realizovať sa a môcť ovplyvniť kontrolu kvality liečiv. Počas práce potrebujem mať pocit, že tým niekomu pomáham.

-Ako ste už naznačili, skúmate bezpečnosť liečiv a produktov, ktoré sa z nich pripravujú. Skúste nám svoju prácu trošku priblížiť.-

Proces prípravy biofarmaceutických produktov sa v dnešnej dobe čoraz viac opiera o používanie materiálov na jedno použitie, ktoré sú často vyrobené z rôznych plastových materiálov. Ich použitie uľahčuje celý proces, sú totiž lacné, sterilné a jednoducho nahraditeľné. Ak však príde do kontaktu s takýmto materiálom médium alebo roztok, začnú sa do neho uvoľňovať rôzne zlúčeniny – mono- a oligoméry, stabilizátory, surfaktanty, farbivá atď. Prítomnosti týchto látok v konečnom produkte sa nedá predísť, musíme ich preto byť schopní charakterizovať, stanoviť ich množstvo a toxikológiu, aby sa zabezpečila bezpečnosť pre pacienta. Aj na to sa zameriavame v skupine forenznej chémie, kontrolujeme bezpečnosť produktov a snažíme sa charakterizovať látky uvoľnené do liečiva počas kontaktu s materiálmi z výrobného procesu alebo počas administrácie pacientovi.

-A čo to teda v laickej reči znamená „bezpečný liek“?-

Zameriavame sa na kontrolu prítomnosti tzv. extractables a leachables, teda zlúčenín, ktoré sa do lieku dostanú v procese jeho výroby, čistenia, skladovania a podávania. Zisťujeme, o aké látky ide, koľko sa ich v lieku nachádza a či tieto látky nepredstavujú toxikologické riziko pre pacienta.

-Aké zaujímavé metódy, techniky či postupy pri práci používate?-

Prehľad jednotlivých techník, ktoré používame, je na samostatný článok. V našich laboratóriách používame hmotnostnú spektrometriu v kombinácii s ultra vysokoúčinnou kvapalinovou alebo plynovou chromatografiou. Ak analyzujeme zložité vzorky, používame aj tandemový hmotnostný spektrometer. Medzi ďalšie techniky patria skenovacia elektrónová mikroskopia, rôzne spektroskopické metódy ako FTIR alebo Raman, nukleárna magnetická rezonancia, iónová chromatografia či metóda indukčne viazanej plazmy. Ja pracujem najmä s hmotnostnou spektrometriou, ktorá vzorku najprv ionizuje a následne na detektore rozdelí podľa pomeru hmotnosti a náboja. Každá látka má rôzny vzorec tvorby fragmentov, na základe čoho dokážeme určiť identitu zlúčeniny.

-Aké boli vaše začiatky na doktorandskom štúdiu vo Švajčiarsku? A to tak z pohľadu odbornej pripravenosti zo slovenskej vysokej školy, ako i jazykových kompetencií.-

Odborná a jazyková pripravenosť z Bratislavy bola pre mňa v prvých mesiacoch veľkou oporou. Na rozdiel od skúseností zo Slovenska sa naša výskumná skupina skladala z 12 národností a často sme komunikovali dokonca v nemčine. Keďže sa však môj doktorát svojím zameraním pohyboval na rozmedzí chémie a biológie, na začiatku som sa musela venovať najmä technikám molekulárnej biológie, s ktorými som predtým vôbec neprišla do kontaktu.

-Nedá sa mi nespýtať aj na váš profil na Instagrame @science_exercises.eu, kde pridávate zaujímavé príspevky, pokusy. Vidím za tým aj dobrý prostriedok, ako nenútenou a uvoľnenou formou informovať verejnosť o svete vedy, prípadne aj prilákať mladých ľudí do vedy. Záľuba prerástla do užitočnej veci. Môžete nám o celej „instakomunite“ okolo vás povedať viac?-

Profil na Instagrame som zakladala pred štyrmi rokmi s úmyslom zvýšiť povedomie o našej webstránke www.priklady.eu, na ktorej nájdete kompletné riešenia príkladov z matematiky, fyziky a chémie pre stredné a vysoké školy úplne zdarma. Dôvod bol jednoduchý, chcela som ukázať, že autormi sú vedci, a priblížiť problematiku nášho výskumu. Neskôr sa z toho stal samostatný projekt, ktorý do dnešného dňa prilákal viac než 28.000 sledovateľov. Uverejňujem fotografie a videá z vlastného výskumu, návštev vedeckých múzeí a konferencií alebo opisujem, o čom práve píšem pre slovenské alebo zahraničné médiá ako vedecká žurnalistka. Snažím sa vedu a kritické myslenie dostať do povedomia mladých a ukázať im, že veda je zábavná, zaujímavá a všade okolo nás. Tiež propagujem dôležitosť zastúpenia žien a menšín vo vede.


-A ešte otázka na záver: oplatí sa vybrať si štúdium aj za našimi hranicami? Respektíve, čo by ste odkázali študentom, ktorí majú možnosť vycestovať za štúdiom do zahraničia?-

Nebojte sa vyskúšať to, v zahraničí nemusíte ostať. Ak pôjdete, vylepšíte si CV, jazykové zručnosti, naučíte sa väčšej tolerancii a v neposlednom rade získate skúsenosti s technikami, ktoré sa možno nerobia nikde inde na svete.

-Ak by ste mali niečo zaželať k 100. výročiu našej univerzity, čo by to bolo?-

Mojej alma mater želám, aby aj naďalej produkovala absolventov, na ktorých môže byť hrdá. Zároveň však želám, aby jej zamestnanci neustále pracovali na zvyšovaní kvality interných procesov, vzdelávania, publikačnej činnosti a aby sa zamerali aj na prepojenie základného výskumu s jeho aplikovaním.