Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Regióny

Vyšné Ružbachy žijú turizmom, láka Prameň lásky i vzácne jazierko

Na snímke vzácne travertínové jazierko Kráter v areáli v Kúpeľoch Vyšné Ružbachy 18. augusta 2017. Foto: TASR/Simona Ivančáková

Obec vznikla pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury vo výške 623 metrov nad morom.

Vyšné Ružbachy 19. augusta (TASR) – Kúpeľnú obec Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa preslávila v minulosti bohatá história, ktorá sa spája najmä so vznikom samotných kúpeľov. Vznikla pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury. Leží vo výške 623 metrov nad morom v doline Zálažného potoka. Ako uviedol pre TASR starosta Ján Dudjak, obec dostala pomenovanie podľa hučiaceho potoka, z nemeckého Rauschenbach.

Najstaršia písomná zmienka o Vyšných Ružbachoch sa nachádza v listine Spišskej kapituly z roku 1329, začiatkom 15. storočia sa už uvádzajú ako majetok ľubovnianskeho hradného panstva. V roku 1412 dal Žigmund Luxemburský poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému do zálohu za pôžičku 16 spišských miest. V zálohu, ktorý trval 360 rokov, boli aj Vyšné Ružbachy. V roku 1591 sa dedičným starostom zálohových miest stal poľský gróf Sebastián Lubomirský, ktorého rod stál pri zrode a rozvoji dnešných ružbašských kúpeľov.

V roku 1774 po vymretí priamej vetvy rodu Lubomirských začali kúpele meniť majiteľov a postupne začali upadať. "V roku 1825 sa stali vlastníctvom baróna von Jony, ktorý začal s ich prestavbou. Neskôr vlastnil kúpele poľský gróf Andrej Zamoyski. Ten ich začal meniť na jedny z najmodernejších kúpeľov na Slovensku," priblížila pre TASR vedúca obchodu a marketingu Kúpeľov Vyšné Ružbachy Martina Konrádyová. Gróf mal v obci viaceré budovy, rovnako bol v tom čase aj majiteľom hradu v Starej Ľubovni. "Budova, v ktorej sídli dnešný obecný úrad, bola v minulosti sídlom Zamoyského. Keď gróf nebol na hrade, trávil čas vo Vyšných Ružbachoch. V období, keď sa stavali kúpele a Biely dom v nich, tak tu mal svoje letné sídlo," uviedol starosta.

V obci sa ľudia v minulosti živili najmä poľnohospodárstvom a ženy spracovaním ľanu. "Začiatkom 19. storočia sem prišli kamenári. Tí opracovávali miestny travertín, ktorý sa nachádzal v okolí. S tým sa spája história kamenárstva a sochárstva v obci," uzavrel Dudjak.



Počet obyvateľov v obci stúpa, potrebné je rozšíriť kapacitu škôlky


Na snímke miestna fara a rímskokatolícky kostol Obetovania Panny Márie z druhej polovice 17. storočia vo Vyšných Ružbachoch 18. augusta 2017.
Foto: TASR/Simona Ivančáková
V obci Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa ležiacej tri kilometre od Nižných Ružbách, kadiaľ vedie hlavná cesta v smere z Popradu do Starej Ľubovne, v posledných rokoch pribúda počet obyvateľov. Ako uviedol pre TASR starosta obce Vyšné Ružbachy Ján Dudjak, v súčasnosti ich tam žije zhruba 1400. V roku 1964 mala obec napríklad 946 obyvateľov, tisíc obyvateľov prekročila o dva roky neskôr.

"Naše obyvateľstvo postupne starne, ale máme i prírastok mladých. Pribudla nám nová individuálna bytová výstavba, kde sa rozbieha výstavba rodinných domov. Stavajú tam prevažne ľudia žijúci mimo našej obce, ide o obyvateľov z okresov Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa," opísal starosta s tým, že domy budú vyžívať najmä ako chaty alebo ich budú prenajímať. V tejto lokalite je podľa slov starostu potrebné vybudovať chodníky a príjazdovú cestu. "Toto považujem za kľúčový problém v obci a za väčšiu investíciu v blízkej budúcnosti," doplnil.

Okrem toho starostu trápi aj príjazdová cesta ku sochárskemu sympóziu, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou. "Je dosť problematické udržať taký veľký areál pre návštevníkov, ktorí vedia oceniť, že v určitom čase tu tvorili sochári z celého sveta. Cesta je v zlom stave a potrebovali by sme ju obnoviť. Skúsime to aj cez vyšší územný celok," povedal.

V obci sa nachádza plne organizovaná škola pre žiakov prvého až deviateho ročníka, rozmiestnená je v dvoch budovách. "V jednej je prvý stupeň. Budova bola zrekonštruovaná z eurofondov v roku 2012, v druhej budove sa nachádza druhý stupeň. Tá zatiaľ nie je obnovená," vysvetlil starosta. V obci je aj materská škola, v ktorej je potrebné rozšíriť kapacitu. "Pribudli nám deti, ktoré tam potrebujeme umiestniť. Pracujeme na rozšírení materskej školy, rovnako by sme chceli opraviť aj základnú školu," doplnil Dudjak. Materskú školu v súčasnosti navštevuje 35 detí, samospráva by chcela škôlku rozšíriť zhruba o desať miest.

Najstaršou stavebnou pamiatkou v obci je baroková stavba rímskokatolíckeho kostola Obetovania Panny Márie z druhej polovice 17. storočia. Ako uviedol Dudjak, kostol bol postavený v roku 1682 na mieste pôvodného dreveného kostola, ktorý sa údajne rozpadol. V interiéri sa nachádza niekoľko vzácnych pamiatok. "Ozdobou kostola sú strieborné pozlátené kalichy zo 16. a 17. storočia," povedal starosta. Až do roku 2001 patrili Vyšné Ružbachy spolu s obcou Lacková do farnosti Nižné Ružbachy. Podmienkou pre zriadenie samostatnej farnosti bolo postavenie fary, ktorú sa podarilo dokončiť v roku 2001. V obci sa nachádza aj šesť kaplniek.

Návštevníkov kúpeľného parku láka aj travertínové jazierko


Na snímke pohľad na letné kúpalisko Izabela vo Vyšných Ružbachoch 18. augusta 2017.
Foto: TASR/Simona Ivančáková
Kúpele v obci Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa patria medzi najstaršie na Slovensku. Ako priblížila pre TASR históriu kúpeľov vedúca obchodu a marketingu Kúpeľov Vyšné Ružbachy Martina Konrádyová, prvá písomná zmienka o kúpeľoch a liečivých účinkoch vody je z roku 1595. Súčasťou areálu sú nielen kúpeľné budovy, ale aj termálne kúpalisko Izabela, travertínové jazierko Kráter či budova Bieleho domu.

"Najväčší rozmach zaznamenali kúpele v 19. storočí, kedy ich kúpil Andrej Zamoyski. Jeho syn Ján Kanty Zamoyski ich zdedil, vzal si za manželku španielsku princeznú Izabelu de Bourbon, ktorá priniesla so sebou veľmi vysoké veno. Všetky peniaze, ktoré priniesla, boli investované do kúpeľov," priblížila Konrádyová. V tom čase bola v kúpeľoch postavená i dominantná budova kúpeľného parku v biedermeierovom slohu, takzvaný Biely dom. "Vybudovaný je z travertínu, ktorý sa tu v minulosti ťažil, preto nesie pomenovanie Biely dom," priblížila. Postavený je ako replika kasína z Monte Carla.

"Voda v kúpeľoch obsahuje vysoké množstvo vápnika, magnézium a lítium, ktoré je prvkom dobrej nálady," priblížila zloženie liečivej vody v kúpeľoch Konrádyová. Liečia sa tu pohybové a srdcovo-cievne ochorenia, duševné poruchy, tráviace a onkologické ochorenia, ženské problémy, choroby z povolania a ochorenia obličiek a močových ciest. "Najnovšie pripravujeme akreditáciu na dýchacie ochorenia," uviedla.

V areáli kúpeľného parku sa nachádza travertínové jazierko Kráter, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Podobné jazierka sa na svete podľa Konrádyovej nachádzajú už len dve, a to na Novom Zélande a na Islande. "Rozlohu má 284 štvorcových metrov, hĺbka vody dosahuje zhruba tri a pol metra. Obsahuje minerálnu vodu s teplotou okolo 24 stupňov Celzia," opísala Konrádyová. Ako doplnila, kúpele sa nachádzajú na travertínových kopách. Jedna z nich sa v minulosti prepadla a dostala sa do nej voda, čím vzniklo jazero Kráter. Kúpanie v ňom je zakázané, napriek tomu sa tam ľudia kúpu na vlastné riziko. "Voda z Krátera priamo vyteká a sama si vytvorila prírodný vodopád," doplnila. Podľa jej slov je travertínové jazierko vyhľadávaným miestom nielen návštevníkov kúpeľov, ale aj turistov.




Umelci vytvorili galériu s viac ako 100 sochami v prírode


Na snímke areál sochárskeho sympózia vo Vyšných Ružbachoch 18. augusta 2017.
Foto: TASR/Simona Ivančáková
V minulosti bol travertín pre obec Vyšné Ružbachy v Staroľubovnianskom okrese hlavným zdrojom obživy, pretože v miestnom kameňolome pracovalo množstvo ľudí. Dnes je táto lokalita prírodnou galériou sochárskeho umenia. Ako uviedol pre TASR starosta obce Vyšné Ružbachy Ján Dudjak, nachádza sa tu okolo 120 sôch, ktoré vytvorili umelci z celého sveta. Podľa jeho slov ide o najstaršie sochárske sympózium na Slovensku.

"Sochárske sympóziá sa konali od roku 1964, kedy bol nultý ročník a potom pokračovali každý rok až do roku 2002. Vtedy sa uskutočnilo posledné sympózium, počas ktorého sochy vznikali," priblížil starosta obce. Jeho zakladatelia sa inšpirovali podobným podujatím v rakúskom meste St. Margarethen, tradíciu ktorého založil v roku 1959 Karl Prantl. Podľa starostu sa vo Vyšných Ružbachoch schádzali sochári z celého sveta.

Sochy sú vytvorené z ružbašského travertínu. Históriu tejto národnej kultúrnej pamiatky možno rozdeliť do štyroch období. Prvým sú roky 1964-1969. "Základnou ideou sochárskych sympózií v 50. a 60. rokoch minulého storočia vznikajúcich v Európe bol zrod sochárskeho diela uprostred prírody, teda v kameňolomoch ako v prírodných ateliéroch," vysvetlila riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková. Počas tohto obdobia pribudlo v areáli 25 sôch nielen od umelcov zo Slovenska, ale aj z Japonska, USA, Francúzska, Talianska, Česka či Nemecka a Rakúska. V rokoch 1970-1980 nebol na sympóziu žiaden umelec zo západného bloku, toto obdobie bolo poznačené normalizáciou. "V roku 1980 sa na tomto podujatí prvýkrát zúčastnil ako sochár aj rodák z Ružbách Štefan Kovaľ, ktorý tu má dodnes svoj ateliér," povedala Ondrušeková. Roky 1980-1990 mali podobný priebeh ako predchádzajúce desaťročie. V roku 1990 sa konal posledný ročník sympózia, ktoré sa dovtedy organizovalo nepretržite 27 rokov, čím sa zaradilo medzi najdlhšie trvajúce sochárske sympózia v Európe. Posledným obdobím sú roky 1997–2003. Areál so sochami bol v roku 1997 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pod garanciou Tatranskej galérie v Poprade sa podarilo oživiť ďalších šesť ročníkov.

Starosta podotkol, že kultúrnu pamiatku navštevujú denne desiatky turistov nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia. Zároveň potvrdil, že o sochy je potrebné postarať sa, pretože vplyvom počasia sa postupne ničia. "V roku 2012 dostala obec grant na vyčistenie štyroch sôch, ktoré boli v zlom stave," uzavrel Dudjak.



Obec žije turizmom celý rok, láka i Cesta minerálnych prameňov


Na snímke prameň Zabudnutia v areáli Kúpeľov Vyšné Ružbachy 18. augusta 2017.
Foto: TASR/Simona Ivančáková
V letných mesiacoch láka do obce Vyšné Ružbachy v Staroľubovnianskom okrese termálne kúpalisko, v zime lyžovanie. Celoročne sem prichádzajú tisícky návštevníkov na liečenie do kúpeľov či prechádzajú Cestou minerálnych prameňov.

"Prílev turistov do našej obce je veľmi pozitívny. Počas celého roka využívajú služby miestnych podnikateľov, má to veľký vplyv aj na rozvoj celej obce," povedal pre TASR starosta Vyšných Ružbách Ján Dudjak. Ako doplnil, vlani v obci zaznamenali zhruba 100.000 prenocovaní. Nárast návštevnosti v tomto roku potvrdili aj v miestnych kúpeľoch. "Chodia k nám tri skupiny klientov, ide o samoplatcov, klientov zdravotných poisťovní a rekondičné pobyty. Vo všetkých troch skupinách sme počas prvých siedmich mesiacoch tohto roka zaznamenali nárast. V priemere je to nárast zhruba o 18 percent oproti rovnakému obdobiu v roku 2016," uviedla pre TASR vedúca obchodu a marketingu Kúpeľov Vyšné Ružbachy Martina Konrádyová.

Súčasťou kúpeľného parku je aj letné kúpalisko Izabela, ktoré bolo v roku 1929 najväčším kúpaliskom v rámci Československa. "Známe je tým, že v jeho strede sa nachádza ostrovček, kde sú dva smreky staršie ako 100 rokov. Kúpalisko bolo v roku 1929 rozšírené a vtedy tu tie stromy nechali," priblížila Konrádyová. V jeho areáli bol postavený aj prvý americký drevený tobogan. Termálne kúpalisko je v súčasnosti otvorené počas júla a augusta, tento rok ho zatvoria 3. septembra. "Nachádza sa tu päť bazénov, z toho sú dva detské. Teplota vody sa pohybuje od 24 do 31 stupňov. V plaveckom bazéne dosahuje hĺbka vody tri a pol metra. Nachádza sa tu aj päťmetrová skokanská veža, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou," doplnila.

Obec Vyšné Ružbachy je zaradená do projektu Cesty minerálnych prameňov, ktorá spája 12 prameňov v 11 obciach severného Spiša a Pienin. "Liečivé vlastnosti prameňov blahodarne pôsobia na ľudský organizmus a sú prospešné pri liečení viacerých chorôb. Pramene vo Vyšných Ružbachoch majú účinok na srdcovo-cievne ochorenia," uviedla pre TASR riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu severný Spiš Pieniny Erika Šalatová. Do tejto cesty v obci patria dva pramene, ktoré sa nachádzajú v areáli kúpeľov. Ide o Prameň zabudnutia a Prameň lásky. "Viaže sa k nim legenda, že najskôr sa má človek napiť z Prameňa zabudnutia, aby zabudol na starú lásku a potom z Prameňa lásky, aby našiel tú novú," priblížil starosta.

Turistov do obce v zimných mesiacoch láka aj lyžovanie. V lyžiarskom areáli je k dispozícii päť vlekov. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 640 metrov nad morom, najvyššie položený bod strediska je vo výške 808 metrov. Kombinácia ľahkých a stredných tratí je určená predovšetkým pre začínajúcich lyžiarov a rodiny s deťmi.