Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Regióny

Teplické gymnázium nesie čestný názov po Mikulášovi Galandovi

Na snímke budova Spojenej školy v Turčianskych Tepliciach, 28. mája 2018. Foto: TASR Alexandra Moštková

Žiaci gymnázia sa učia i ruštinu, finančnú gramotnosť, environmentálnu výchovu či globálne a rozvojové vzdelávanie, škola má tiež navýšené hodiny informatiky.

Turčianske Teplice 28. mája (TASR)- Jedno z prvých gymnázií na Slovensku sídlilo v Kláštore pod Znievom. Jeho pokračovateľom je gymnázium, ktoré je organizačnou zložkou Spojenej školy v Turčianskych Tepliciach. Vzdelávacia inštitúcia v tamojšej mestskej časti Horné Rakovce si zakladá na rodinnej atmosfére, športe či informatike.

Spojená škola v Horných Rakovciach funguje vo svojej terajšej podobe od roku 2008. Jej organizačnými zložkami sú Základná škola s materskou školou (ZŠ s MŠ) s prvým stupňom a Gymnázium Mikuláša Galandu so štvorročnou a osemročnou formou štúdia. Gymnázium vzniklo v roku 1970, čiže o dva roky si pripomenie 50. výročie. "Hrdí sme na to, že sme pokračovateľom kláštorského gymnázia. Zlúčením kláštorských a teplických tried vznikla jedenásťročná škola, ktorá začala písať svoju históriu v roku 1959," načrtol riaditeľ školy Igor Arvensis.

Gymnázium nesie čestný názov po maliarovi Mikulášovi Galandovi od roku 2003. "Je to náš slávny rodák, ktorého si pripomíname i tým, že máme vystavené jeho diela na chodbách školy. Samozrejme, nie sú to originály," priblížil riaditeľ.

Školu podľa neho navštevujú nielen deti z Turčianskych Teplíc a okolitých obcí, ale i z Koštian, Martina či Kláštora pod Znievom. "My sme oproti Martinu, keď to porovnám s ostatnými gymnáziami, menšie gymnázium. Niektorým deťom a rodičom vyhovuje, keď je prostredie rodinné. Ja ako riaditeľ poznám každého žiaka po mene. Výchovná stránka u nás tým, že je menej detí a môžeme sa im aj individuálne venovať, je kvalitatívnejšie na tom trošku lepšie ako na väčších gymnáziách. Veľa detí a ich rodičov je spokojných, preto aj podporili petíciu na záchranu gymnázia," vysvetlil.

Na snímke učebňa informatiky v Spojenej škole v Turčianskych Tepliciach.
Foto: TASR Alexandra Moštková


Riaditeľ sa snaží, aby deti z MŠ prechádzali na ZŠ a potom i na gymnázium. Deti z prvého stupňa ZŠ chodia do priestorov gymnázia i na telocvik či informatiku. ZŠ sa môže pochváliť i rozvíjaním tradícií. "Pani učiteľka Gabriela Očkajová založila Lúčik, ktorý rozvíja tradície folklóru, a to tam asi najviac dominuje. Sme prepojení i so základnou umeleckou školou, deti sú tak vďaka tomu veľmi umelecky zdatné. Majú i rozšírené vyučovanie telesnej výchovy," ozrejmil.

Žiaci gymnázia sa učia i ruštinu, finančnú gramotnosť, environmentálnu výchovu či globálne a rozvojové vzdelávanie, škola má tiež navýšené hodiny informatiky. "My sme kedysi aj mali zameranie na informatiku, čo teraz nie je. V rámci našej školy máme aj program ECDL, v rámci ktorého maturanti dostávajú certifikát alebo vodičák na počítač. V dnešnej dobe to má veľký význam, lebo keď sa robia výberové konania hlavne na inžinierov, znalosť počítačov dominuje. Žiaci to aj využívajú," ozrejmil riaditeľ školy.

Škola má tiež veľa športových krúžkov, na cvičenie detí využívajú telocvičňu, posilňovňu, chlapci a dievčatá sa však učia i v chemickom laboratóriu, v priestoroch gymnázia sídli i jazyková škola.

Materskú školu navštevuje v súčasnosti 60 detí, na prvom stupni základnej školy je 55 žiakov a na gymnázium chodí 180 chlapcov a dievčat. "Detí nám pribúda, pretože roky predtým sme mali menší počet žiakov. Ohľadom osemročného gymnázia je situácia komplikovanejšia, lebo päťpercentná kvóta (v rámci novely školského zákona, pozn. TASR) nám nedovolila otvoriť prímu v budúcom školskom roku. Situácia sa v rámci mesta však rieši," dodal Arvensis.

Na gymnáziu v Turčianskych Tepliciach vychovávajú mladšie deti staršie



Gymnázium Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach, ktoré je organizačnou zložkou tamojšej školy, má štvor- i osemročnú formu štúdia. V tých istých priestoroch sa tak stretávajú mladšie deti so staršími žiakmi. Väčšinou sa starší snažia vychovávať mladšie ročníky, v škole v teplickej mestskej časti Horné Rakovce je to naopak.

"Je to veľmi zaujímavé sledovať. Je tam vidieť, ako sa generácia vyvíja. Skôr tí mladší, desaťroční, idú vychovávať 18-ročných. U desaťročných je sebavedomie iné ako u 18-ročných. Skôr by to malo byť, íha, tu je maturant, ale nie je to tak. Keď k nám prídu desaťroční, je to ako keby ste hodili rybu do vody," načrtol riaditeľ školy Igor Arvensis.

Mladšie deti sa podľa neho v škole veľmi rýchlo zorientujú a veľmi dobre sa tam cítia. "Ja by som povedal, že najšťastnejší sú tu práve tí najmladší. Keď sa porovnávajú s rovesníkmi zo základných škôl, nemajú tam maturantov a u nich je to také, že sa v desiatich rokoch cítia ako v strednej škole. Sú hrdí na to, že sú ako desaťroční na gymnáziu a majú svojho spolužiaka, 18-, 19-ročného. Vychovávanie starších mladšími je skôr v detskej rovine, úprimnej. Skôr je to na úsmev, ako na pozastavenie sa, čo si to dovoľujú," podotkol.

Na teplickom gymnáziu sú podľa riaditeľa i veľmi dobré vzťahy, nemajú tam problém so šikanou, fyzickým či psychickým násilím, občas sa tam však stane, že tam zvykne konflikt.

Medzigenerečná spolupráca nefunguje len medzi samotnými žiakmi, ale i žiakmi a dôchodcami. "Tým, že tu máme dom dôchodcov, kolegyňa vždy organizuje stretnutie dôchodcov s našimi žiakmi, čo je veľmi milé. Navzájom si vymenia nejaké darčeky, deti si vždy pripravia program, porozprávajú sa. Pýtajú sa, ako sa majú, čo študujú, čo robia vo voľnom čase. Pre dôchodcov stretnúť sa s našimi mladými prináša energiu, je to u nás tradícia. V rámci roka, keď sú sviatky, ich navštívia, aby pookriali a vyčarili im úsmev na tvári," priblížil Arvensis.

Škola svojich žiakov do tejto aktivity podľa neho nenúti. "V rámci našej školy sú deti, ktoré toto chcú. Hneď ako táto akcia je, ponúkne sa im, nič sa tu neprikazuje. Môžem povedať, že zo 180 žiakov sa nájdu tí, čo to chcú," dodal.

Teplické gymnázium má i vlastný školský časopis, počas školského roka sa jeho žiaci zapájajú do viacerých podujatí i projektov. Organizovali dokonca i medzinárodnú konferenciu TEDxYOUTH Turčianske Teplice, kde sa v minulosti predstavil i rečník z Malawi.

Spojená škola v Turčianskych Tepliciach je hrdá na všetkých absolventov



Vedci, lekári, inžinieri, architekti, učitelia či novinári vyrástli z detí, ktoré kedysi navštevovali niektorú z organizačných zložiek Spojenej školy v Turčianskych Tepliciach. Vzdelávacia inštitúcia je však hrdá na každého zo svojich absolventov.

"Väčšina žiakov, ktorá u nás bola, čo je asi 80 až 90 percent, išla na vysoké školy a skončila ich. Ja som na škole 25 rokov, takže rovnaký čas mám i kontakty so žiakmi. Uplatňujú sa ako lekári, právnici, inžinieri. Veľa ľudí je aj v médiách ako Monika Koleková či Tomáš Velecký," načrtol riaditeľ spojenej školy Igor Arvensis.

Veľa žiakov, ktorí na školu chodili, je podľa neho úspešných vo svojich povolaniach a vo svojom živote. "Mal som tam aj žiaka, ktorý mi prepadol z vyššieho ročníka, dostal sa do Anglicka a tam sa tak presadil, že v rámci obchodu New Yorker má na starosti celú oblasť Slovenska. Dokonca si tam urobil aj vysokú školu," priblížil.

"Na gymnázium mám len tie najlepšie spomienky. Chodila som tam osem rokov a ľudia zo školy boli pre mňa druhá rodina," uviedla jedna z úspešných absolventiek, redaktorka Televíznych novín na Markíze Monika Koleková.

Tá podľa svojich slov zažila počas školských čias na tamojšom gymnáziu i viacero vtipných zážitkov, vybrať jeden však nevie. "Zažila som však, že sme so spolužiakmi práve my pomáhali sťahovať školu zo starej budovy, keď sa ešte gymnázium delilo o priestory so základnou školou. Alebo keď sme sa ako trieda rozhodli prekvapiť nášho triedneho na lyžiarskom zájazde na Donovaloch, vybavili sme si riaditeľské voľno. Odklepla nám ho možno na prvý pohľad prísna, no správna žena, vtedajšia riaditeľka Milota Martinková, a išli sme s tortou potajomky na Donovaly," načrtla.

Redaktorka nedala dopustiť na vzrastom nízku, ale vedomosťami a trefnými hláškami vyzbrojenú pani učiteľku, profesorku Biščákovú, tá ju učila slovenčinu a ruštinu, a hoci jej neváhala dať aj päťku zo slohu, vďaka nej vie písať. Rodáčka z Turca je hrdá aj na to, že nezabudla ani na západe na mäkčene. "Ja som to tam mala skutočne rada a nielen preto, že som mala školu päť minút od domu, ale pre tú atmosféru. Teraz s odstupom času cítim, že som tam bola doma, aj keď sme možno nemali všetko super moderné," uzavrela.

Arvensis tvrdí, že gymnazista, ktorý skončí túto školu, je schopný sa rekvalifikovať, keby bolo treba, tak aj v automobilovom priemysle. "Môj názor je taký, že gymnazista, ktorý školu absolvuje, dostane dobré všeobecné základy a hlavne vie dobre i anglický jazyk. Gymnázium má svoje výhody," doplnil.

Školu vychodil i samotný riaditeľ školy, jeho zástupkyňa, tiež terajší primátor mesta Igor Hus, ktorý je spolužiakom Arvensisa.